O banskobystrickom županovi Marianovi Kotlebovi je známe, že nemá rád Európsku úniu. Prejavuje sa to u neho aj tým, že zastavuje čerpanie eurofondov na projekty Banskobystrického kraja.

Nejde o prvé zastavenia eurofondov na Úrade BBSK

Hneď po svojom nástupe do funkcie predsedu BBSK sa pokúsil zastaviť čerpanie schválených eurofondov pre 14 z 22 stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja z operačného programu Vzdelávanie cez výzvu „Premena tradičnej školy na modernú“. Zmluvy o poskytnutí nenávratných finančných príspevkov z EÚ. Išlo spolu o 5,46 milióna eur z eurofondov so spolufinancovaním vo výške  273.000 eur. Padli aj vyhrážky o podaní na prokuratúru, až museli zasiahnuť poslanci BBSK.

Nedávno to bolo zastavanie europrojektov na obnovu domovov sociálnych služieb v kraji za viac ako 4 milióny eur kvôli spolufinancovaniu z rozpočtu regionálnej samosprávy, z čoho vznikol ďalší konflikt vedenia BBSK s poslancami. Ako sa stalo zvykom, Marian Kotleba cez svojho hovorcu Miroslava Beličku následne štartuje do mediálneho útoku prostredníctvom krajského webu a  tlačoviny „Bystrický kraj“, ktorá vychádza ako náhrada za mesačník „Náš kraj“ zastavený poslancami kvôli jeho zneužívaniu na politické účely.

Bystrický kraj informuje  o „nezmyselnom“ europrojekte

Najnovšie sa v tejto propagačnej tlačovine objavil článok s veľavravným názvom „Zastavili sme nezmyselné dokumenty“. Predseda BBSK sa hrdí tým, ako zastavil podľa neho nezmyselné projekty Regionálneho operačného programu v objeme 663.000 eur, ktoré sa vraj dajú využiť lepšie, ale nepovedal, kde a ako.

„Tieto dokumenty a štúdie by obyvateľom kraja nič hmatateľné nepriniesli. Napriek mnohým cestám v zlom stave, aj medializovaným domovom sociálnych služieb, bývalé vedenie bolo schopné vyčleniť prostriedky na tvorbu nezmyselných projektov,“

píše sa v spomínanom článku.

To čo je pre banskobystrického župana nezmyselné, majú všetci ostatní predsedovia VÚC na Slovensku ako jednu zo svojich priorít, pretože za peniaze Európskej únie si môžu pripraviť  analytické a metodické dokumenty, na základe ktorých budú môcť efektívnevypracovať jednotlivé europrojekty v poslednom programovacom období na roky 2014-20 tak, aby vyčerpali maximum zdrojov EÚ určených pre Slovensko.

Ak si Kotleba myslí, že zdroje EÚ určené na vypracovanie rozvojových dokumentov VÚC sa dajú zmysluplnejšie využiť na niečo iné, tak sa mýli. Pre rozpočet BBSK predstavuje spolufinancovanie nenávratného finančného príspevku jednorazový náklad 19.000 eur, ale profit z dobre pripravených projektov už v budúcom roku ďaleko prevýši tento 5-percentný vklad kraja do svojho ďalšieho rozvoja.

Kotleba a spol. sa dištancujú od ostatných krajov i Európy

„Banskobystrický kraj bol vlani prvým, ktorý zareagoval na možnosť čerpať eurofondy na prípravu dôležitých strategických dokumentov pre nové programovacie obdobie čerpania štrukturálnych fondov EÚ do roku 2020. Bola to dohoda ešte s bývalým ministrom pôdohospodárstva Zsoltom Simonom a teraz to robia aj iné kraje v rámci únie. Dokumenty sú potrebné pre efektívne čerpanie eurofondov, pre lepšiu zamestnanosť v kraji, pre racionalizáciu autobusovej dopravy, ale aj pre analyzovanie doterajších chýb pri ich čerpaní, aby sa už v budúcnosti neopakovali,“

reaguje bývalý župan Vladimír Maňka, ktorý zastupuje Slovensko v europarlamente a je pri dôležitých rokovaniach o rozpočte EÚ a eurofondoch.

Práve postoj svojho nástupcu vo funkcii predsedu BBSK považuje za nezmyselný, pretože každý normálny župan tieto dokumenty potrebuje. Pritom 95 % nákladov na ich vypracovanie hradí EÚ a štát..

„Možno to ani nevie, že celú DPH – 20 % z projektu Európska únia doslova zadarmo naleje do pokladne Slovenska, inak o ne prídeme. Tieto prostriedky môže štát  využiť napríklad na politiku zamestnanosti, spolufinancovanie rýchlostnej komunikácie medzi Vígľašom a Kriváňom a podobne. Slovensko touto v Európe nevídanou Kotlebovou politikou prichádza o potrebné financie a o stovky pracovných miest   v našom kraji,“

dodáva Maňka.

Môže na to doplatiť aj mesto Banská Bystrica

Kotlebov negatívny postoj k eurofondom neveští nič dobrého ani pre Banská Bystricu, ktorej nové zastupiteľstvo musí po komunálnych voľbách schváliť dva pripravené strategické dokumenty – územný plán mesta a plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta. Na základe toho sa potom banskobystrická samospráva bude môcť uchádzať o eurofondy v poslednom programovacom období EÚ. Ibaže všetky projekty budú previazané s krajom.

Pokiaľ sa však toto vedenie BBSK bude k eurofondom správať tak, ako doteraz, môže to reálne ohroziť aj ďalší rozvoj mesta pod Urpínom. Preto bude veľmi záležať na tom, či a ako dokáže nový banskobystrický primátor komunikovať s Kotlebom…