Obvodný úrad životného prostredia v Banskej Bystrici začal 29.apríla 2013 správne konanie vo veci zámeru zmeny hraníc chráneného územia Malachovské skalky na Pršianskej terase.  Tomuto aktu predchádzal botanický a faunistický výskum s revíziou daného územia, ktorý vykonala  správa Chránenej krajinnej oblasti Poľana.

Prednosta banskobystrického OÚŽP Jozef Gajdoš uviedol, že závery prieskumu CHKO Poľana boli zhrnuté do komplexného materiálu, ktorý v januári prezentovali verejnosti: „Absolvovali sme niekoľko neľahkých rokovaní so všetkými zainteresovanými stranami a súčasné riešenie preto považujem za kompromis medzi záujmami vlastníkov pozemkov, investorov a ochranárov. Zároveň navrhujeme zmeniť hranice chráneného územia tak, aby sa v ňom podarilo zachovať cenné druhy flóry a fauny, ktoré sa tu vyskytujú a zároveň sa tu mohol efektívne vykonávať manažment ochrany z dostupných finančných zdrojov štátu.“

Vedúci odboru ochrany prírody OÚŽP Tibor Čierny dodal: „Postupujeme podľa zákona o ochrane prírody a krajiny. Po zverejnení oznámenia o zámere zmeniť hranice chráneného areálu majú vlastníci pozemkov a ďalšie dotknuté osoby tridsať dní na to, aby sa k predloženému návrhu vyjadrili. S každým prerokujeme ich námietky, celý postup je otvorený verejnosti.“ Vlastníci stavebných pozemkov a investori v blízkosti Malachovských skaliek pred dvomi rokmi požiadali ešte bývalý Krajský úrad životného prostredia v B.Bystrici, aby zrušil túto osobitne chránenú časť územia. Ochranári však po vykonanom výskume a revízii skonštatovali, že predmet ochrany naďalej trvá, ale na zúženej ploche.

Z pôvodnej výmery 11.6 hektára sa plocha chráneného územia  Malachovské skalky zmenší na 4,5 hektára. Za chránené územie boli vyhlásené v roku 1990, od roku 2002 v súčasnej výmere. „Územie je chránené kvôli výskytu hodnotných  teplomilných rastlín a živočíchov a zachovaniu krajinnej dominanty v bezprostrednej blízkosti urbanizovaného prostredia. Práve toto spôsobilo množstvo problémov už v čase, keď Malachovské skalky neboli chráneným územím, “ hovorí riaditeľka CHKO Poľana Vladimíra Fabriciusová.

„V priamom dotyku s intravilánom  mesta tu ľudia vytvárali skládky pneumatík, prostredie narúšali bezdomovci, vandali a terénni motorkári. V spolupráci s mestskou políciou sme to postupne vyriešili. Ďalším problémom bolo, že pôvodné lúky sa spásali, takže sa tu vyskytovali typické pasienkové spoločenstvá. Pôvodné biotopy sa však neobhospodarovaním pozemkov a postupnou  výsadbou nepôvodnej borovice čiernej zmenili.  V čase vyhlasovania chráneného areálu prišlo aj k chybe zo strany katastra , ktorý povolil umiestnenie domov a záhrad v chránenom území,“ pokračuje riaditeľka CHKO.

Niektorí vlastníci pozemkov v chránenej oblasti nesúhlasili s manažmentovými opatreniami zo strany CHKO Poľana. „Ľudia niekedy vnímajú chránený areál ako priestor, kde sa nedajú vykonávať žiadne aktivity. Práve na tomto mieste by sme chceli ukázať, že tieto dve veci sa skĺbiť dajú. Projekt ochrany preto rieši nielen obhospodarovanie územia, ale aj jeho využitie na turistické a rekreačné aktivity,“ dodáva Vladimíra  Fabriciusová.

Ochranári pri návrhu zmeny hraníc chráneného územia vyšli v ústrety aj zásadným požiadavkám krajinných ekológov, ktorých zastupoval Vladimír Druga z občianskeho združenia Malachovská dolina. To chce v tomto priestore vybudovať náučný chodník. Malachovské skalky sa nachádzajú  v nadmorskej výške 460 m n.m. a poskytujú množstvo ojedinelých mikrotvarov na zvetrávajúcich stenách prekremenených karbonátov.

Zdá sa, že dosiahnuté kompromisné riešenie, na základe ktorého sa ochrana Malachovských skaliek nezruší, ale zúžia sa hranice ochranného pásma podľa skutkového stavu, by mohlo vyhovovať drvivej väčšine účastníkov správneho konania.