Poslanecký klub Banskobystrickej alternatívy, ktorý ako jediný v banskobystrickom mestskom zastupiteľstve politicky podporuje primátora Petra Gogolu, za jednu z hlavných príčin súčasnej zložitej ekonomickej situácie mesta považuje odpredaj balíka nehnuteľnosti z decembra 2007. Akoby niekto chcel minulosťou ospravedlňovať kritickú súčasnosť…

„Presne pred piatimi rokmi, v utorok 4. decembra 2007, sa odohrala jedna z najkontroverznejších udalostí v porevolučnej histórii samosprávy mesta Banská Bystrica. Vtedajší poslanci mestského zastupiteľstva na svojom zasadnutí narýchlo schválili odpredaj veľkého množstva hodnotného mestského majetku bez verejných súťaží a za pochybne nízke ceny. Rozdiely medzi predajnou a trhovou cenou nehnuteľností boli podľa odhadov minimálne 3,5 milióna euro. Následky tohto „čierneho utorka“ pociťujú Bystričania dodnes,“ píše sa v tlačovej správe siedmich poslancov BBA.

Dnešní koaliční komunálni politici z BBA (pred 5 rokmi opoziční)  obviňujú z toho poslancov vtedajšej koalície SMER-SNS-HZDS podporujúcej primátora Ivana Saktora, ktorí sú dnes vo väčšinovej  opozícii voči primátorovi Petrovi Gogolovi (k nim treba pripočítať aj dvoch poslancov SDKÚ-DS).

„V týchto dňoch prijali viacerí obyvatelia Banskej Bystrice s nevôľou informácie o tom, že rozpočet mesta na rok 2013 má obsahovať len minimum rozvojových programov, že sa má zvýšiť poplatok za odvoz komunálneho odpadu, ďalej že sa uvažuje o vypínaní verejného osvetlenia počas časti noci, že dokonca budú zrušené aj silvestrovské oslavy na námestí. Spoločným menovateľov všetkých týchto opatrení je nedostatok financií v mestskej pokladnici. Najhlasnejšími kritikmi týchto nepopulárnych úsporných krokov sú mestskí poslanci z väčšinového poslaneckého klubu,“ tvrdí BBA.

Asi by bolo žiaduce rozmeniť príčiny súčasnej nelichotivej hospodárskej situácie mesta Banská Bystrica na drobné. Tesne po komunálnych voľbách začiatkom roka 2011 sme zaregistrovali oficiálne vyhlásenie Banskobystrickej alternatívy: „Klub BBA privítal zvolenie Petra Gogolu za nového primátora mesta, pretože jeho predstava o rozvoji mesta má podstatné prieniky s predstavou BBA. Pri tvorbe a napĺňaní programových prienikov budú poslanci BBA primátora Gogolu plne podporovať. V ostatných agendách bude BBA postupovať samostatne.“

Tento „koaličný“ politický  postoj BBA bol miernym prekvapením. Poslanecká skupina  nezávislých komunálnych politikov, podporovaná tretím sektorom a občianskymi iniciatívami, si dlho zachovávala výrazne opozičný postoj voči bývalému primátorovi a vymedzovala sa aj voči straníckym poslaneckým klubom. Najmä vďaka miestnym médiám to vynieslo BBA popularitu medzi občanmi, čo dokázali aj posledné komunálne voľby. Zdalo sa, že svoj osvedčený postoj nadstraníckych poslancov si zachovajú aj naďalej, ale rozhodli sa inak. Napokon tretí občiansky sektor na Slovensku vstupom do aktívnej politiky, najmä na komunálne úrovni, v mnohých prípadoch už dávnejšie prekročil krehkú hranicu medzi vládnym a mimovládnym sektorom.

V prípade BBA to znamená výraznú politizáciu občianskeho života v Banskej Bystrici, aj keď to tak na prvý pohľad možno nevyzerá. Odhliadnuc od hospodárskej krízy, ktorá má negatívny dopad aj na financovanie tretieho sektora, ľudia prestali rozlišovať medzi občianskym a politickým, všeobecne sa stráca dôvera v politikov. Tými sú aj poslanci BBA, či sa to niekomu páči alebo nie.  Dôsledky sú badateľné. V Banskej Bystrici, ktorá bola v minulých rokoch známa častými protestmi občianskych aktivistov  proti novým investíciám do výstavby, proti zahusťovaniu mesta či likvidácii zelene, dnes už zdvihne svoj občianky hlas málokto…

Faktom je, že spomínaný masový predaj mestských nehnuteľností z decembra 2007 nebol celkom kóšer a určite obmedzil neskoršie možnosti mesta v oblasti kapitálových príjmov a výdavkov (vlastné investície). Ibaže ekonomika mesta sa za posledných päť rokov dostala na úplne inú úroveň, ktorú od roku 2008 výrazne negatívne ovplyvňuje globálna hospodárska a finančná kríza.

Napriek tomu  primátor Peter Gogola  začiatkom roka 2011 preberal od svojho predchodcu Ivana Saktora banskobystrickú samosprávu s druhou najnižšou mierou zadlženosti spomedzi krajských miest (28%) a dlhom 169 eur na hlavu každého Bystričana. Ale aj so zrekonštruovanou  historickou Radnicou (MBB a.s.) a krytou plavárňou Štiavničky (BPM s.r.o.), rozbehnutým priemyselným parkom a schválenými europrojektmi (štyri základné školy  za 5 mil. eur a komplexný informačný systém mesta za 3 mil. eur, ekologizácia a modernizácia MHD za 19 miliónov eur cez SAD Zvolen), s prvým PPP projektom na masívnejšiu obnovu mestských komunikácií. Áno, prešli aj záväzky, ale na to tu predsa máme profesionálny manažment mesta, aby ekonomické problémy riešil štandardnými metódami a nevytváral ďalšiu „skrytú“ zadlženosť!

Aká je situácia v polčase vládnutia primátora Petra Gogolu? Miera zadlženosti mesta sa podľa mestského ekonóma blíži ku kritickej 60-percentnej hranici s dlhom na hlavu Bystričana viac ako 228 eur (podľa primátora). Mesto prišlo o 5 miliónov eur na rekonštrukciu škôl a 3 milióny eur na infosystém, ktorý sa teraz za takmer 2 milióny eur robí z mestského rozpočtu. V šuplíku primátora ani prednostu sa nenachádza žiadny známy pripravený europrojekt, ktorý by mohol v blízkej budúcnosti priniesť mestu nejaké mimorozpočtové zdroje. Nebyť priemyselného parku, tak do Banskej Bystrice neprišiel za dva roky jediný významnejší investor. Kto za to môže?

BBA sa správa presne ako politická strana. Keď bola alternatíva v opozícii, kritizovala primátora a jeho koalíciu. Keď je BBA v koalícii so súčasným primátorom, politicky ho podporuje a kritizuje opozíciu. Komunálni politici z BBA však nepostrehli, že z ekonomiky mesta nemožno vytrhávať jednotlivé prvky z kontextu, ale ich vnímať komplexne vo vzájomných súvislostiach.

Keby si poslanci Banskobystrickej alternatívy odložili pokrivené okuliare nasadené na svoje kritické oči po „víťaznom“ 27. novembri 2010, tak by museli vidieť netransparentnosť  na mestskom úrade pri výberových konaniach nových zamestnancov či dodávateľov mestských zákaziek, tú priam do očí bijúcu neprofesionalitu a amaterizmus vedenia mesta s novými manažérmi, pri nikdy nekončiacich a nič neriešiacich zmenách organizačnej štruktúry MsÚ.

Aj keď poslanci BBA s občianskymi aktivistami nikdy neboli priateľmi nových väčších investícií do mesta a investorov svojimi spôsobmi skôr odháňali, ako im pomáhali vytvárať vhodné podmienky na podnikanie v Banskej Bystrici, kľúč k naštartovaniu ekonomiky mesta tkvie práve v rozbehnutí investičných projektov z európskych, súkromných či združených finančných prostriedkov. Za nimi sú príjmy do rozpočtu  a zamestnanosť našich ľudí.

Preto sa opakovaná kritika spôsobu predaja mestského majetku spred piatich rokov, vydávaná koaličnými poslancami za hlavnú príčinu zlej ekonomickej situácie mesta na sklonku roka 2012, javí ako politicky účelová, zakrývajúca nepríjemnú holú skutočnosť. Tou je popri objektívnej ekonomickej kríze v celej eurozóne najmä neprofesionálne riadenie mesta z pozície štatutára a jeho najbližších spolupracovníkov na úrade. Postoj poslancov to môže korigovať.

Pravdupovediac poslancom BBA v minulosti svedčala ich nezávislosť a zásadný kritický postoj „strážcov čistoty procesov v samospráve.“ Teraz, keď sa stali koaličnými komunálnymi  politikmi primátora, strácajú nielen svoju proklamovanú nezávislosť, ale občas aj dôveryhodnosť…