Opatrenie, ktorým sa zastavila výstavba na Kalvárii má aj svoj háčik. Občania, ani investori nemôžu stavať na omnoho širšom území, ktoré s Kalváriou už nesúvisí. Rozhodnutie zastaví aj rekonštrukcie chodníkov a komunikácií.

Zatiaľ čo mnohí Banskobystričania prijali zamietavé stanovisko banskobystrického stavebného úradu k návrhu Biskupského úradu na umiestnenie II.etapy polyfunkčnej zóny pod Kalváriou s úľavou, niektorí architekti a stavbári znalí legislatívy krútia hlavou nad účelovým a zbytočne tvrdým predbežným opatrením Pamiatkového úradu SR doručeným mestu tesne pred plánovaným vydaním rozhodnutia v predmetnom územnom konaní. To bolo zamietnuté preto, lebo návrh investora bol v rozpore s platným územným plánom.

Zvolený postup Pamiatkového úradu SR totiž možno označiť za spôsobilý negatívne ovplyvniť samostatnú činnosť mestskej samosprávy vrátane slobodného podnikania právnických, či fyzických osôb na pamiatkármi vymedzenom území mesta v blízkej budúcnosti. Z predbežného opatrenia totiž vyplýva, že vzhľadom na začatie nového správneho konania vo veci vyhlásenia ochranného pásma Pamiatkovej rezervácie Banská Bystrica Pamiatkový úrad SR ukladá Mestu Banská Bystrica:
– zdržať sa obstarávania a schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie, jej zmeny, doplnku alebo aktualizácie
– zdržať sa vydania rozhodnutia o umiestnení stavby a rozhodnutia o vydaní stavebného povolenia
na vymedzenom záujmovom území podľa návrhu, o ktorom vedie Pamiatkový úrad SR predmetné správne konanie až do vydania právoplatného rozhodnutia o vyhlásení ochranného pásma pamiatkovej rezervácie s možnosťou odvolania sa, ale bez odkladného účinku.

Teraz sa už nebavíme iba o Kalvárii, lebo toto opatrenie pamiatkárov sa týka celého mesta pod Urpínom. Skôr ako obsah tohto opatrenia rozmeníme na drobné, pripomeňme si, aký (ne)právny stav tu existoval doteraz. Banská Bystrica bola jedno z prvých miest na Slovensku, pre ktoré bola už v roku 1955 vyhlásená Mestská pamiatková rezervácia (MPR). Pamiatkári si neskôr uvedomovali, že je potrebné okolo tejto pamiatkovej rezervácie vyhlásiť aj jej širšie ochranné územie so záväznými regulatívmi platnými pre všetkých občanov, či investorov vykonávajúcich v tejto zóne stavebnú činnosť. Pokúšali sa o to v rokoch 1988 a 1995, ale nikdy nedošlo k právoplatnému vyhláseniu ochranného pásma MPR podľa platnej legislatívy. Napriek tomu tieto návrhy pamiatkárov sa považovali na stavebnom úrade i ÚHA mesta za určitý princíp, ktorý sa dodržiaval pri posudzovaní všetkých projektov v tejto „ochrannej zóne“. To sa premietalo aj do územných rozhodnutí a stavebných povolení, ktoré museli rešpektovať projektanti a investori, hoci nešlo o zásady či regulatívy zo zákona.

V máji 2008 (s neskorším odôvodnením rozhodnutia v septembri 2008) dostalo Mesto Banská Bystrica od Pamiatkového úradu SR nový „Návrh na vyhlásenie ochranného pásma PR B.Bystrica a nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok“. Ten rozširoval dovtedy voľne rešpektované územie ochrannej zóny MPR na 45,6 hektára so 199 nehnuteľnými kultúrnymi pamiatkami. Toto ochranné pásmo by malo zahŕňať ulice naväzujúce na historickú urbanistickú štruktúru Banskej Bystrice (Horná, J.Kráľa, ČSA, Medený Hámor, Skuteckého, Rudlovská cesta, Pod Urpínom, Kalvária, Katovná, Lazovná a Tajovského). Tu sa nachádza aj mestský park, Pamätník SNP s parkom, areál Kalvárie, rímskokatolícky, evanjelický a židovský cintorín.

Proti tomuto návrhu sa vtedy odvolalo Mesto i Biskupský úrad na Ministerstvo kultúry SR, až napokon v decembri 2009 rozhodol bratislavský súd o neplatnosti tohto návrhu a celú vec vrátil na nové správne konanie, ktoré začalo 1.marca tohto roku. Teda na základe týchto verejne známych skutočností možno povedať, že Mestská pamiatková rezervácia v Banskej Bystrici od roku 1955 dodnes nemala a stále nemá právoplatne vyhlásené ochranné pásmo!

Z tohto uhla pohľadu sa javí spomínané predbežné opatrenie Pamiatkového úradu zakazujúce do doby nadobudnutia právoplatnosti návrhu na vyhlásenie ochranného pásma MPR akékoľvek zmeny územného plánu a vydávanie územných rozhodnutí či stavebných povolení účelové preto, lebo jediné územné rozhodnutie sa v danej vydávalo pre Biskupský úrad v súvislosti s plánovanou výstavbou pod Kalváriou. Pritom k tomuto návrhu sa v zákonnej vyjadroval banskobystrický Krajský pamiatkový úrad v súlade s tými zásadami, akoby ochranné pásmo MPR platilo.

Zbytočne tvrdé preto, že pamiatkári prakticky zastavujú akékoľvek územné, či stavebné konania až do právoplatnosti vyhlásenia ochranného pásma MPR na pomerne širokom území mesta, pričom toto správne konanie môže aj s odvolaniami jeho účastníkov trvať podľa skúseností z minulosti aj niekoľko rokov. Počas tejto doby zastane akýkoľvek územný a stavebný rozvoj mesta i tam, kde je to aj z pamiatkového hľadiska neopodstatnené. Žiadny občan, či firma si nebude môcť dovoliť urobiť ani menšie stavebné úpravy vo svojich objektoch na pamiatkármi určenom území, o nových stavbách či dostavbách ani nehovoriac. To však postihne napríklad aj výstavbu či obnovu značne poškodených komunikácií, do ktorej sa chce mesto pustiť v lete s vybraným dodávateľom, lebo aj na tie treba mať stavebné povolenie.

V súčasnosti postupne finišujú práce na návrhu nového územného plánu, ktorý by mohol byť schválený do konca tohto roku. Podľa predbežného opatrenia Pamiatkového úradu SR sa však tak skoro nedokončí, lebo pamiatkári mestu ukladajú zdržať sa obstarávania a schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie. Neprávoplatný návrh Pamiatkového úradu SR aj s predbežným opatrením je viac ako základný územnoplánovací dokument mesta-platný územný plán? Uvedomil si niekto v Bratislave, že Bystričania sú slobodní a zodpovední ľudia, ktorí až doposiaľ de facto akceptovali zásady de jure neprávoplatného ochranného pásma MPR v meste na základe vzájomného rešpektovania sa pamiatkárov, architektov, investorov a miestnych úradov?

Azda nikto nepochybuje o tom, že historické a kultúrne pamiatky potrebujú ochranu štátu, samospráv, či súkromných vlastníkov vrátane financií na ich opravu a údržbu. Až doposiaľ k tomu Banská Bystrica nepotrebovala diktát nejakého centrálneho úradu z Bratislavy. Prečo práve teraz? Žeby len kvôli Kalvárii mal zastať život v celom širšom centre mesta? Čo keď sa obrátia na súd architekti a investori, ktorí v minulosti nemohli realizovať svoje zámery kvôli tomu, že im to neumožnili záväzné podmienky vyplývajúce z neplatného ochranného pásma MPR? Komu to vyhovuje?

Tieto otázky kladieme v záujme toho, aby sa kompetentní ľudia nielen v Banskej Bystrici, ale i v hlavnom meste zamysleli nad dôsledkami svojich rozhodnutí skôr, ako im to musia pripomenúť dotknutí občania alebo sa v dôsledku ich uplatňovania zbytočne napáchajú nevratné škody. Preto nás zaujíma, čo si o tejto veci myslia naši čitatelia i tí, ktorí môžu z titulu svojich funkcií pozitívne ovplyvniť túto podľa nás zbytočnú aroganciu moci. Trochu pokory by vzhľadom na dlhoročnú neschopnosť právoplatne vyhlásiť ochranné pásmo MPR v Banskej Bystrici centrálnemu Pamiatkovému úradu veru nezaškodilo…

Ako nás aktuálne informoval vedúci odboru výstavby a životného prostredia MsÚ v B.Bystrici Ing. Pavol Vaník, mesto sa proti tomuto predbežnému opatreniu Pamiatkového úradu SR v zákonnej lehote odvolalo. Zdá sa, že zdravý rozum v meste pod Urpínom predsa len žije.