Keď som odchádzal z otvorenia výstavy súťažných návrhov renomovaných európskych architektov na stvárnenie architektonicko-urbanistického priestoru okolo hotela SNP pri Pamätníku SNP, v pasáži Beniczkého domu ma oslovila skupinka mladých ľudí.

Pomáhali s organizáciou výstavy a nechápavo krútili hlavami nad tým, prečo tento aj v Európe ojedinelý počin súkromného investora vyhlásiť verejnú súťaž na vlastnú stavbu a vystaviť všetky architektonické návrhy označujú v Banskej Bystrici za kontroverzný. Dokonca ani pre umiestnenie výstavy prác architektov z Európy sa nenašla jediná galéria v meste, ktorá by poskytla svoje priestory.

Trochu mi to pripomenulo časy normalizácie po roku 1968, kedy umelci nepohodlní vtedajšiemu komunistickému režimu nesmeli vystavovať svoje diela. To od sochára Jozefa Jankoviča muselo byť roku 1972 odstránené z nádvoria Kuzmovho Pamätníka SNP, aby neznepokojovalo pracujúci ľud. Vtedy v oblastnej galérii tíško sedela vedúca odborníčka na architektúru a slúžila režimu…

Dvadsať rokov po novembri ´89 akoby sa do mesta pod Urpínom niečo vracalo z tej doby. Architekti nesmú v Stredoslovenskej galérii vystavovať svoje „kontroverzné“ diela, lebo podľa verejnej mienky vraj hotel nepatrí k Pamätníku SNP. Ako vtedy Jankovičovo súsošie Obete varujú. O tom, čo sa nemá v meste stavať, chcú dnes miesto komunistov rozhodovať občianski aktivisti. Vedie ich bývala vedúca odborníčka oblastnej galérie, teraz historička na dôchodku. Po rokoch sa z nej stala mediálna hviezda. Na rozdiel od sedemdesiatych rokov minulého storočia dnes hlasno protestuje, veď je demokracia.

A s ňou aj časť banskobystrickej architektonickej obce, ktorá si nevie predstaviť moderné dielo v urbanisticky nedotiahnutom priestore za Pamätníkom SNP. Až na jednu výnimku kritizujúci architekti neprišli ani na otvorenie výstavy svojich európskych kolegov. Ktovie, možno by zmenili názor, keby ich oslovil investor s objednávkou projektu…

Príznačné je, že nikto z nich o návrhoch investora nediskutuje, ale všetci protestujú. Diskutovať však chce Európa a slobodný svet, 72 renomovaných architektov z Banskej Bystrice, Slovenska, Česka, Maďarska, Španielska či Kanady. To, čo je na západ od nás pravidlom, u nás v Banskej Bystrici je žiaľ skôr výnimkou. Pritom otvorená diskusia je základom demokracie, prejavom osobnej slobody a sebavedomia človeka 21.storočia.

Zdá sa, akoby tá neznesiteľná ľahkosť slobodného európskeho bytia akoby prekážala niektorým maloverným Bystričanom. Gaudí s Dalim by v Banskej Bystrici ani dnes nemali na ružiach ustlané. Ešte dolu Hronom pretečie veľa vody, aby k nám do stredu Slovenska priplávala skutočná sloboda ducha, ktorá vždy zdobila pokrokovú Európu.

Najnovšie sa občianskym aktivistom nepáči sklenený ihlan na streche zrekonštruovanej historickej Radnice. Keby tak protestovali pred parížskym Louvre, boli by Francúzom a svetu na smiech. V meste pod Urpínom sa však tešia pozornosti médií a vážnosti u časti občanov.

To investor so svojím odvážnym zámerom podporeným projektami 72 renomovaných architektov bude musieť v našom meste prekonať ešte dlhú a tŕnistú cestu k tomu, aby presvedčil úrady, volených zástupcov občanov i samotných Bystričanov, že nedoriešený priestor medzi Námestím SNP a Hronským predmestím sa dá urbanisticky efektívne dotvoriť aj s hotelom pri Pamätníku SNP.

Čosi napovedia aj novembrové komunálne voľby. V nich totiž pôjde o to, či ďalšie smerovanie mesta budú ovplyvňovať maloverní, alebo väčší priestor dostanú slobodomyseľní Bystričania. Môžeme tu hľadať skapatého psa a zakonzervovať mesto, alebo sa otvoríme a dáme Bystrici príležitosť posunúť sa bližšie k modernej Európe.