KOMENTÁR: Kde ste, banskobystrickí novinári?

SPRÁVY
2 /

Každému novinárovi, tobôž mimobratislavskému, musí zajasať srdce, keď dostane pozvánku na stretnutie so slávnou osobnosťou. Napríklad s jednou z najlepších krasokorčuliarok sveta nedávnej histórie  a súčasnou ambasádorkou USA.

tlacovka na radnici bez novinarovPresne toto sa stalo minulý týždeň, keď z banskobystrického  mestského úradu prišla pozvánka na tlačovku s Michelle Kwan (1980), s ktorou sa na pravé poludnie nasledujúceho dňa stretával primátor mesta na historickej Radnici. Veľvyslankyňa dobrej vôle a poradkyňa pre kultúrne záležitosti Ministerstva zahraničných vecí USA sa počas svojej pracovnej cesty  na Slovensku stretla v Banskej Bystrici aj so študentmi Gymnázia J.G.Tajovského a Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov  UMB.

Kto by si nechal ujsť takúto skvelú príležitosť? To sme si povedali aj my v redakcii Bystricovín. Úprimne sa tešiac na stretnutie so športovou hviezdou prvej veľkosti (dvojnásobnou olympijskou medailistkou, päťnásobnou majsterkou sveta a 9-násobnou majsterkou USA v krasokorčuľovaní), sa náš redaktor v deň „D“ vybral na Radnicu.

Prišiel trochu skôr, aby si aj kvôli fotkám zabezpečil miesto v prvom rade. Nádherne pripravená obradná sieň s tlačovým pultom dýchala očakávaním vzácneho stretnutia. V určený čas však boli v sále iba 2, slovom dvaja novinári – z Bystricovín a TASR. Neuveriteľné! Žeby sa niečo pokazilo? Veď inokedy na  udalosti lokálneho významu prídu takmer všetci a teraz… Až sa chcelo zvolať: „Kde ste, banskobystrickí novinári?“

Napokon mladé pracovníčky z MsÚ zaviedli dvoch novinárov rovno do slávnostnej pracovne primátora, aby sa s Michelle Kwan porozprávali takpovediac „face to face“. Pravdupovediac to bol skvelý zážitok môcť klásť sympatickej Američanke, ktorú pozná celý svet, otázky priam „na telo“. Nesklamala, je to veľká osobnosť, ktorá nemá maniere rôznych mediálnych hviezd. Je skromná a cieľavedomá, na diplomaciu ako stvorená, schopná rozdávať svoje bohaté športové skúsenosti mladým ľuďom na celom svete a spájať ich za dobrú vec.

„Okrem Bratislavy som prišla aj do Banskej Bystrice vďaka tomu, že mi náš veľvyslanec  pán Sedgwick povedal, ako je dôležité vidieť nielen hlavné mesto, ale cestovať po krajine a rozprávať sa s ľuďmi aj mimo Bratislavy,“ povedala Michelle Kwan na stretnutí s dvomi banskobystrickými novinármi v pracovni primátora, čo v danej situácii miesto dobrého pocitu paradoxne skôr zahanbilo. Mimochodom v Bratislave ju prijal prezident a najvyšší vládni predstavitelia, vystúpila v TA3 a záujem prejavili aj ďalšie centrálne médiá. Iba v meste pod Urpínom prišli na tlačovku s ňou „až“ dvaja (regionálna TV Hronka bola na stretnutí Michelle so študentmi).

Nevedno, prečo miestne médiá, vrátane verejnoprávnej RTVS, doslova odignorovali túto nevšednú návštevu z USA a takú osobnosť, ktorá veru do Banskej Bystrice nechodí každý deň. Pritom pozvánky z kancelárie primátora, ako zvyčajne, dostali všetci vopred a v deň návštevy Michelle Kwan sa v meste  pod Urpínom nič dôležitejšie nekonalo.

Človeku, ktorý pozorne sleduje banskobystrickú politickú scénu, nevdojak napadne aj niečo iné. Ako to, že na stretnutie primátora Petra Gogolu so športovou hviezdou a vyslankyňou Obamovej administratívy v jednej osobe, čo je veľká česť pre neho i celú Banskú Bystricu, príde redaktor z kritického média, ale neprídu tí novinári, ktorí ho viac či menej podporovali (alebo nekritizovali) pred voľbami i dlho po nich? Akoby sa v meste niečo lámalo…