Tak sme prišli o 5 miliónov eur z eurofondov na školy, povzdychol by si slávny vojak Švejk. My dodávame, že aj o 3 milióny eur na europrojekt mestského informačného systému a pol milióna eur na revitalizáciu dvoch mestských parkov z Európskeho regionálneho fondu cezhraničnej spolupráce SR-Maďarsko.

 Aj takto by sa dal charakterizovať prvý polčas vládnutia banskobystrického primátora Petra Gogolu a spol. z pohľadu využívania mimorozpočtových zdrojov Na príjmovom účte z eurofondov by ste v mestskej kase márne hľadali nejakú väčšiu položku s 5-percentným spolufinancovaním z mestského rozpočtu. Zo známejších grantov je to v roku 2011 iba 6.000 eur od Nadácie Ekopolis na obnovu Medokýša (plus 15.900 eur z rozpočtu) a v tomto roku ďalších 6.000 eur z tej istej nadácie na úpravy Sásovskej doliny (plus 5.400 eur z iných zdrojov) v rámci programu „Pohoda za mestom“.

Pri všetkej úcte k vedeniu mesta, takýto ekonomický výsledok by všade inde hodnotili médiá ako hotovú katastrofu, iba v Banskej Bystrici nie. Prednosť majú iné témy, napríklad cyklistika, behy, festivaly, inými slovami „hry“. Ibaže človek potrebuje k životu aj „chlieb“, ktorého je v meste pod Urpínom stále menej…

Keď po novembrových komunálnych voľbách 2010 odovzdával Petrovi Gogolovi primátorské žezlo Ivan Saktor, v šuplíku mu nechal dva veľké schválené europrojekty na rekonštrukciu štyroch základných škôl (5 miliónov eur) a na komplexný infosystém mesta (3 milióny eur), spolu s prvým mestským PPP projektom na obnovu mestských komunikácií za vysúťažených takmer 8 miliónov eur. Pre totálneho nováčika v samospráve celkom slušná výbava na dobrý štart jeho štvorročnej misie, čo poviete?

Začalo to však kritikou doterajšieho netransparentného spôsobu hospodárenia, údajného veľkého zadlženia mesta z minulosti (i do budúcnosti kvôli PPP projektu) a zlých ekonomických východísk pre nové vedenie, ktoré to vraj bude robiť inak a lepšie. Po necelých dvoch rokoch musíme konštatovať, že nebyť dokončenia rozbehnutej I.etapy PPP projektu na obnovu zničených ciest a chodníkov v meste za cca 6 miliónov eur, z veľkých investičných akcií by nebolo čo kolaudovať.

Vybavené eurofondy na komplexný infosystém mesta zastavila vláda, ktorej koaliční partneri podporovali Petra Gogolu vo volebnej kampani. Škoda, že primátor na vlaňajšom stretnutí s dnes už bývalým ministrom financií Ivanom Miklošom vo veci rušenia sídla Daňového riaditeľstva v Banskej Bystrici netrval na tom, že ho podporí len za cenu uvoľnenia troch miliónov eur z eurofondov na mestský infosystém. Dnes časť z neho pod názvom „Elektornizáciu služieb mesta“za takmer milión eur realizuje samospráva z vlastného rozpočtu.

Ešte horšie dopadlo mesto pri rekonštrukcii štyroch škôl za 5 miliónov eur. Za dva roky nedokázalo vo verejných obstarávaniach vysúťažiť dodávateľov stavebných prác a tovarov, takže o tieto peniaze jednoducho prichádzame. Primátor podal žalobu na Úrad pre verejné obstarávanie za marenie výberových procesov, ale výsledok je v nedohľadne. Nepomohla ani externá eseročka, ktorá robila obstarávanie miesto štvorčlenného oddelenia verejného obstarávania na mestskom úrade. Nepomohli ani vtedajší politickí vládni predstavitelia na príslušných ministerstvách (ani Most-Híd so Zsoltom Simonom).

Najnovšie vychádza primátor s iniciatívou náhrady europrojektov na školy PPP projektom, ktorý zatiaľ nikto nevidel ani o ňom nepočul. Jeho prednosta Miroslav Rybár, ktorý považuje eurofondy za „darované peniaze“, hovorí pri PPP projekte o správnej ceste, ako sa dá bez zvýšených nárokov na mestský rozpočet zrealizovať táto investícia.

Zrazu sú dobré za Saktora toľko kritizované verejno-súkromné partnerstvá zaťažujúce budúce rozpočty? Asi áno, keď mlčia aj jediní politickí podporovatelia primátora Gogolu v zastupiteľstve z Banskobystrickej alternatívy. Tí mlčali aj vlani, keď sa na mestskom úrade z dodnes nevyjasnených dôvodov zmaril zastupiteľstvom odsúhlasený a odborníkmi pripravovaný projekt revitalizácie dvoch mestských parkov za 500.000 eur z regionálnych fondov EÚ. Vedenie mesta dalo prednosť marketingovému projektu „Produkty cestovného ruchu“, po ktorom sa však odvtedy akoby zľahla zem.

Aj s tou údajnou obrovskou zadlženosťou mesta za Saktora je to po necelých dvoch rokoch zrazu akosi inak. Výročná správa mesta za rok 2011 konštatuje, že zadlženosť banskobystrickej samosprávy je nízka. My dodávame, že podľa štatistických údajov za rok 2010 bola miera zadlženia Banskej Bystrice najnižšia zo všetkých ôsmich krajských miest.

Bolo by dobré, keby sme sa prestali hrať na skrývačku aj v otázke strategického rozvoja mesta počas tohto štvorročného volebného obdobia. Banská Bystrica ide stále podľa dokumentov „Rozvojový program mesta Banská Bystrica na roky 2008-2010-2014“ a „Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta na roky 2007-13“, ktoré v roku 2007 pripravil primátor Ivan Saktor a schvaľovalo ich vtedajšie mestské zastupiteľstvo.

Ani ku koncu prvého polčasu súčasné vedenia banskobystrickej samosprávy nepripravilo relevantný strategický dokument o rozvoji cestovného ruchu, čo má byť podľa primátora nosným rozvojovým programom mesta do roku 2014. Bolo by azda čestnejšie priznať aj to, že cestovný ruch v Banskej Bystrici nebude mať pod palcom žiadne rovnomenné oddelenie na mestskom úrade, ale spoločnosti VISIT BB s.r.o. a Oblastná organizácia CR Stredné Slovensko, v ktorých má mesto majetkový podiel.

Je všeobecne známe, že čo sa javí jednému ako poloplný pohár, sa inému môže zdať ako poloprázdny pohár. Čo však, keď v pohári nie je vôbec nič? Spýtajte sa svojho primátora, ako to vidí on. Možno, na rozdiel od iných miestnych médií, máme na túto vec iný (nesprávny?) uhol pohľadu…