Pre väčšinu z nás je povestná trojka (z ktorej vzišiel aj výrok „trikrát a dosť“) výrazom vystihujúcim mieru naplnenia. Pre Štátnu vedeckú knižnicu v Banskej Bystrici – čo sa týka prijímania návštev zahraničných veľvyslancov počas tohtoročnej jesene – je toto číslo očividne pritesné. Po nemeckom, americkom a ruskom najvyššom diplomatickom zástupcovi štátu k nám zavítal mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Ukrajinskej republiky – J. E. Oleh Olodarovič Havaši.

Štátna vedecká knižnica v spolupráci s Veľvyslanectvom Ukrajiny v Slovenskej republike zorganizovala výstavu obrazov Romana Opalinského. Verejnosť si výtvarné dielo zaslúžilého umelca Ukrajiny mohla pozrieť v areáli knižnice – v Galérii v podkroví v dňoch od 25. novembra do 10. decembra 2010. Toto stretnutie s ukrajinskou kultúrou, ktoré je vlastne pokračovaním viacročnej perfektnej spolupráce s ukrajinskou ambasádou v Slovenskej republike, svojím tónom tak trochu vťahovalo návštevníkov do atmosféry približujúceho sa adventu a vianočných sviatkov.

Z hostí krátku uvítaciu reč ako prvý predniesol politický radca veľvyslanca Ukrajiny na Slovensku Dmitro Konyšev: „Ja by som chcel veľmi poďakovať Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici, personálu a riaditeľke tejto knižnice pani Oľge Laukovej za všetko, čo už všetci urobili, robia a dúfam, že budú robiť pre ukrajinsko-slovenskú družbu. A chcel by som poďakovať nášmu maliarovi Romanovi Opalinskému, s ktorým máme možnosť sa tu stretnúť a pozrieť si tieto krásne obrazy.“

Hudobnou vložkou ulahodiť uchu vzácnych návštevníkov a umocniť tak slávnostné ovzdušie by sa pravdepodobne málokomu podarilo veľkolepejšie ako profesionálnym bratom Olšiakovcom. Ich výber a podanie skladieb náležite ocenila radkyňa pre kultúru Iryna Kurolenko: „Chcela by som začať slovami vďaky za tento vynikajúci koncert, aký ste pripravili, pretože pre nás Ukrajincov počuť takúto pieseň, takýto začiatok veľmi krásny… už teraz vidím, že Paganini je živý a býva tu, na Slovensku, je slávny, a takýto začiatok je veľmi, veľmi, veľmi vynikajúci a odnesiem si ho v srdci. Ďakujem.“

Roman Opalinskij sa narodil v roku 1962. Vyštudoval na Ľvivskej národnej akadémii umení. Zúčastnil sa mnohých ukrajinských a medzinárodných výstav – v Nemecku, Holandsku, vo Francúzsku, na Slovensku, jeho diela sa nachádzajú v súkromných zbierkach v Poľsku, Nemecku, Holandsku, v USA, Kanade, Austrálii, Izraeli. „Autor má svoj vlastný štýl, to môžete vidieť na obrazoch,“ oboznamuje verejnosť Iryna Kurolenko. „Sú tu predstavené diela na dreve, zhotovené unikátnou technikou – takouto technikou umelci dávnej Ukrajiny maľovali ikony. Na výstave sú taktiež jeho grafické diela.“ Treba poznamenať, že Roman Opalinskij pracuje aj s inými materiálmi, využíva rôznorodé prostriedky a postupy podporované svojimi vedomosťami a jeho umelecký štýl si nemožno pomýliť s technikou žiadneho iného umelca na Ukrajine ani za jej hranicami. Nevyčerpateľným zdrojom pre tvorbu tohto autora je dedičstvo ukrajinského maliarstva. Umelec uplatňuje prechodne temnú techniku ikonopisu, sakrálne obrazy. Svojou tvorbou potvrdzuje, že ukrajinský folklór je vždy živý a aktívny. Umelcove diela sa s nami rozprávajú zložitým jazykom alegórie a symbolu, sú hlboko národné a majú jasné kresťanské korene. Na obrazoch sa preplieta mužská múdrosť, ženská vycibrenosť, detská fantázia a výlučne opalinský optimizmus. „Načo maľovať čosi temné a smutné, keď navôkol je tak veľa jasného a dobrého?“ uvažuje umelec. A vďaka jeho majstrovstvu sa na „drevených plátnach“ usídlili usmievajúci sa anjeli, podivuhodné bytosti, ukrajinský folklór, sakrálne melódie. Každý obraz je osobitná história so svojím začiatkom. „Sujetoviny, linémy – no každý ich môže prečítať po svojom,“ hovorí ukrajinská kultúrna atašé. „Tieto obrazy sú ako okná, cez ktoré nazeráme do vnútorného sveta umelca a svojou fantáziou sa stávame jeho spoluautormi. Na umelcových obrazoch prevažuje zlatomaľba, ktorá dvíha človeka a približuje ho k Bohu. Práve táto farba staroukrajinskej symboliky je stelesnením niečoho svetlého a nebeského, čo by sme mohli vniesť do nášho života, v ktorom je tak veľa neporiadku. Obrazy vytvárajú osobitnú meditačnú náladu, očakávanie zázrakov, ktoré všetci každý rok cítime v predvečer Vianoc. Aj to je darček – vianočný – od Ukrajiny, od nášho maliara, pre Vás, pre Banskú Bystricu, pre túto knižnicu, pre všetkých prítomných, ktorí sú tu dnes, ktorí prídu zajtra, aj pozajtra, pre všetkých… ďakujem.“

Bratia Olšiakovci svojím hudobným výkonom rovnako ako Irynu Kurolenko očarili aj Romana Opalinského, za čo im výtvarný zaslúžilý umelec vyjadril svoj obdiv a vrelé poďakovanie.

Pozvanie na otvorenie výstavy prijali aj Michail Zagirňak – rektor Kremenčukskej štátnej univerzity, Roman Alberty – prodekan Fakulty prírodných vied Univerzity Mateja Bela, Mária Strenáčiková – prorektorka Akadémie umení, a ďalší významní hostia. Spolupráca, ktorá sa momentálne medzi Ukrajinou a Fakultou prírodných vied UMB rozvíja, je podľa slov riaditeľky Štátnej vedeckej knižnice Oľgy Laukovej na veľmi vysokej úrovni. K jej úsudku sa prikláňa aj rektor Kremenčukskej štátnej univerzity Michail Zagirňak slovami: „Ukrajinskí profesori i študenti prichádzajú na Slovensko, študenti zo Slovenska, z Banskej Bystrice prichádzajú na školenie k nám na Ukrajinu, zoznamujú sa s našou prácou i s našimi rodinami… Chcem poďakovať aj nášmu maliarovi za to, že prišiel.“

Aj J. E. Oleh Olodarovič Havaši, ktorý je novým veľvyslancom Ukrajinskej republiky na Slovensku, má záujem o aktívnu spoluprácu s našou vedeckou inštitúciou. Svedčí o tom okrem iného to, že v novembri t. r. bol navštíviť Banskobystrický samosprávny kraj a samozrejme tiež Štátnu vedeckú knižnicu.

Vývoj politiky a zahraničných vzťahov celkovo nasvedčuje tomu, že sa začíname orientovať aj na spoluprácu s Ukrajinou. Výsledkom toho bude i kooperácia Banskobystrického samosprávneho kraja s našimi východnými susedmi. Na znak rozvíjajúceho sa partnerstva knižnica vydala krásnu obrazovú, umelecky orientovanú publikáciu s názvom Duch v kameni. Je to kniha o Štátnej vedeckej knižnici. Popri odovzdávaní tejto knihy do rúk vzácnych návštevníkov riaditeľka ŠVK Oľga Lauková priblížila účastníkom podujatia, čo bolo impulzom pre zrod názvu tejto publikácie: „Duch v kameni – to znamená, že táto budova má svojho ducha. A tým duchom, ktorý tu žije, je vlastne aj duch všetkých výstav, všetkých návštev, ktoré v tejto knižnici boli, momentálne sú a, samozrejme, ešte aj do našej knižnice prídu.“