„Ctení milovníci múz, priatelia umenia!“ oslovil nás všetkých bývalý primátor Mesta pod Urpínom na konci septembra 2010. Pripomenul nám, že naše mesto sa po roku opäť stáva miestom spojenia hudby, filmu a výtvarného umenia. „Banská Bystrica úprimne a s otvorenou náručou víta všetkých, ktorí hľadajú krásno, inšpiráciu, zábavu či umelecké obohatenie,“ prihovára sa ďalej svojim spoluobčanom Ivan Saktor a dodáva: „Som rád, že multikultúrny festival Barbakan a Banská Bystrica už akosi patria k sebe.“

Na prelome septembra a októbra sme si mohli vychutnať výsledky tvorivej činnosti ľudí prostredníctvom viacerých druhov umenia. „Inšpiratívne je samotné spojenie týchto múz, rovnako však každá sekcia osobitne prináša aj tento rok novinky a pozoruhodné aktivity,“ hovorí ex-primátor a poznamenáva, že nejeden z filmov festivalového Barbakanu, naplneného súťažnými i nesúťažnými snímkami, má práve u nás svoju premiéru. Na záver svojho predfestivalového príhovoru vyslovil vieru v to, že „naše mesto bude aj tento rok dôstojným miestom inšpiratívneho povšimnutiahodného festivalu„. Organizátorom podujatia poďakoval za úsilie a poprial „hladký priebeh maratónu krásnych podujatí„.

Hudobný Barbakan sa predstavil pozoruhodnou hudobnou produkciou rozmanitých žánrov na troch banskobystrických pódiách v centre mesta. Svoj program mal naplánované odštartovať v prvý októbrový večer o 20.30 v Divadle Ivana Palúcha.

Neďaleko vstupných dverí do spoločenskej sály ležalo na kôpke niekoľko knižiek, ktorých obsahom bolo členenie dní, týždňov a mesiacov v rámci roka, pri nich tabuľa nesúca milý nápis: „V Prípade záujmu o KALENDÁR si ho kľudne vezmite„.

S hodinovým oneskorením sa divadlo sídliace na námestí dočkalo hudobnej skupiny LONELY DRIFTER KAREN: traja hudobníci, tri národnosti. Rakúšanka Tanja Frint k nám zavítala spolu so španielskym pianistom Melié Sobreviasom a s bubeníkom z krajiny o čosi menej vzdialenej – Faustom Menossim. Tanja sa slovenskému obecenstvu predstavila nielen spevom, ale aj hrou na akustickej gitare. Zaujímavé, geograficky hybridné zloženie tejto sedem rokov pôsobiacej kapely produkuje rovnako zaujímavý, hybridný hudobný štýl.

Cult club mal na prvý októbrový deň naplánované dať priestor dvom festivalovým formáciám – prvej z nich o 21. hodine, ďalšej o dve hodiny neskôr. Ich vystúpenia sa divák-poslucháč na tomto mieste nedočkal, avšak nič nestratil; jednu z kapiel si mohol užiť o druhej hodine ráno v Klube 77, namiesto ohlásených banskobystrických GOT BLUE BALLS, ktorí pre ochorenie basgitaristu museli svoje vystúpenie vzdať. No a tú druhú, zo susedného Česka, si mohol užiť takisto v sedemdesiatsedmičke, o deň neskôr.

Klub 77 privítal prvého hosťa v piatok o 22. hodine. Bola ním skupina TESKOHIPPIES (bicie, basgitara, gitara, gitara, spev). Ukázalo sa, že toto alternatívne kvinteto má hneď dvoch dobrých spevákov. A keďže spievať a súčasne hrať na gitare býva v určitých pasážach dosť náročné, striedavo iba spieval a iba hral raz jeden, raz druhý spevák/gitarista. Chlapci uplatňujú v svojej tvorbe vlastné cítenie, no nepohŕdajú ani inšpiráciou: podnecuje ich rock´n´roll, punk, šesťdesiate roky i psychedelická hudba.

Banskobystrická alternatívna poetická kapela PLASTIC SWANS, alebo ak chceme – Divé labute, funguje od roku 2007. Chlapci vo veku 23-24 rokov vydali dva albumy, všetky skladby vlastné, všetky v angličtine. V prvý októbrový večer si na svoje mohli prísť milovníci fínskej megahviezdy HIM, ešte nedávno valcujúcej rebríčky hitparád, i vyznávači kapely U2: Plastici sa totiž vyznačujú výborným hlbokým mužským spevom a svoju kvalitnú hranú hudbu dopĺňajú syntetizátormi charakteristickými pre spomenutú írsku skupinu. Tvorba i prejav sú však originálne, typicky plastikovské.

Mladíci koncertujú po celom Slovensku. Za svoju „top“ kompozíciu basgitarista považuje skladbu I saw a chapel. Romanovi z ciest v pamäti najviac utkvel zážitok z festivalu na Orave uprostred leta – so smiechom spomína na to, ako bubeník Maťo šmaril paličky po organizátorovi podujatia za to, že sa o polnoci, z časového dôvodu, rozhodol ukončiť ich koncert už po tretej odohranej skladbe. Zrejme to bol dosť účinný krok, pretože po tomto nevšednom opatrení Plastici mali možnosť svoje vystúpenie dotiahnuť až do konca. No a Romanov veselý júlový zážitok umocnila ešte aj bratova zlomená gitara; ešteže sa tak nestalo už počas koncertu.

Na otázku „Čo pre teba znamená Plastic swans?“ spevák Pišta odpovedá: „Plastic – to sú predovšetkým moji kamaráti.„

Z piatku na sobotu o druhej hodine ráno vystriedalo idylických Plastikov iba trojčlenné hudobné zoskupenie GENEVAS, plnosti ich hudby však nechýbalo vôbec nič. Sýtosť prejavu nepochybne dotvára aj osemstrunová perfektne zvládnutá basgitara a výborný spev. V súčasnom zložení hrajú chlapci iba tretí rok, zato však stihli už odohrať množstvo úspešných koncertov. Aj oni uprednostnili texty v svetovom jazyku. V auguste minulého roku nahrali EP 2009 s prvou slovenskou skladbou. Tohtovíkendové vystúpenie tria Genevas znova dokázalo, že dve oddávna spriaznené susedské mestá Zvolen a Bystrica majú naozaj byť na čo pyšné.

V sobotu večer sa Divadlo Ivana Palúcha tešilo návšteve atléta vypracovaného na džezového hudobníka, ktorý so skupinou bubeníkov absolvoval vystúpenia hádam už na celom našom kontinente. „Jeden muž, jeden hlas, jeden bubon“ – to je VINX, muzikant, ktorý zvykne na pódiu stáť sám. Na Barbakan pricestoval z USA.

Druhý októbrový hudobný večer Cult club privítal dve formácie. Ďalší banskobystrický unikát – inštrumentálna a experimentálna nu-jazzová skupina KUBIZ súzvukom hudobných nástrojov a syntetickej hudby ako aj prestupovaním viacerých hudobných štýlov vytvorila svieži, pestrý a zároveň originálny, uchu lahodiaci celok. Päťčlenná kapela fungujúca necelé tri roky koncertovala vo viacerých mestách na Slovensku a navštívila aj susednú Viedeň.

Po jej odchode atmosféru dotvorila experimentálna farebná elektronická hudba blízka abstraktnému hip-hopu, o ktorú sa zaslúžil FOOLK. Dušan Vančo vďaka špeciálnemu hudobnému nástroju ponúkol publiku aj vizuálny rozmer svojej tvorby.

Aj Klub 77 sa počas celého sobotňajšieho večera až do skorých ranných hodín niesol v znamení elektronickej hudby. Formácia SEAS vznikla pred rokom. Martin Bastyjan Sedlák skladá hudbu a hrá na bicích, Andrea Chreňová má na starosti texty, spev a klavír. Vizuálnu stránku zabezpečuje ich španielska priateľka Begoňa. Festivalová Bystrica je miestom ich prvého verejného vystúpenia. „Neviem, prečo nás uvádzajú ako českú skupinu – my sme Slováci„, vyjadruje svoju nespokojnosť Andrea. Žije v Prahe tri roky (aj s Martinom), zavialo ju tam štúdium v tejto krajine. Chce sa však vrátiť na Slovensko. Čo dáva hudba popretkávaná depresívnymi prvkami tejto mladej speváčke? „Dáva mi priestor, kde môžem vyjadriť svoje pocity,“ hovorí Andrea. „Rada sa delím s ľuďmi o radosť, ale treba občas vyjadriť aj nostalgické pocity, pretože aj tie patria k životu.“ Po krátkej odmlke dodáva: „Som rada, že sa môžem na scéne vyjadrovať po slovensky.“ SEAS majú v svojom repertoári aj skladbu, kde sa prelínajú slovenský, český a anglický text.

Duo Jonatán a Adam vystupuje pod pseudonymom PJONI and INK MIDGET. Produkcii elektronickej hudby sa venujú dva roky a za ten krátky čas ju zvládajú skutočne bravúrne: aj poslucháč stavajúci sa k alternatívnym formám hudobného umenia s nedôverou musí uznať, že sedemnásťroční chlapci (teda toľko priznali; pôsobia podstatne mladšie) sú mimoriadne nadaní. V minulosti hrali na violončele a na bicích, začali už ako deväťroční. S kapelou Tucan hosťovali na najväčších slovenských festivaloch (Bažant Pohoda, Wilsonic, Žákovic Open). Preorientovanie sa na experimentálnu hudbu im, zdá sa, na popularite neubralo: nadšené publikum si neutíchajúcim aplauzom vynútilo prídavok. A hoci už bolo dávno po polnoci, chlapci sa ešte zopárkrát museli na pódium vrátiť: aby sa poklonili očareným, nenásytným konzumentom ich jedinečnej, nenapodobiteľnej produkcie. Čo plánujú títo viacrozmerne talentovaní, kreatívni mladíci do budúcnosti? To ešte sami nevedia.

Bodku za hudobným Barbakanom 2010 v prebúdzajúcu sa nedeľu dal svojou originálnou experimentálnou tvorbou ROBERT SCHON, známy aj v metropolách Londýn, Melbourn či New York.