Od nedele 6.januára na Troch kráľov až do Popolcovej stredy 13.februára sú na Slovensku fašiangy. Táto dávna ľudová tradícia sa spája s veselosťou, zábavami, hrou, karnevalmi a prekáračkami. Fašiangy zažijeme aj v Banskej Bystrici.

Je to prechodné obdobie medzi zimou a jarou. Podľa historických prameňov z obdobia Veľkej Moravy sa u nás v 9. storočí používal termín „mjasopust“ (koniec jedenia mäsa pred pôstom). V Česku sa toto slovo zachovalo ako „masopust“, na Slovensku sme však neskôr prebrali nemecký názov „fašiangy“ (fašangy).

Fašiangy na dedine

Oslavy fašiangov sa regionálne líšili, aj keď sa vyskytovali aj spoločné črty. Napríklad v regióne Liptov a v obci Čičmany sa varila praženica, na ktorú bola pozvaná celá dedina. Mládenci najprv týždeň pred zábavou chodili po dedine a pozývali dievčatá, ale aj starších. Pri tejto obchôdzke nezabudli zozbierať vajíčka a slaninu. Praženicu väčšinou pripravovala richtárka, potom sa začínala zábava, na ktorej boli aj pražené šišky, karamel, závin, huspenina a ďalšie miestne špeciality. V Honte bolo zvykom robiť pálenku. Chlapci chodili po dedine a vyberali zrno, taktiež spojené s obchôdzkami za dievčatami a pýtaním slaniny, klobásy a niekde im dali aj údené mäso. Všetko sa odnieslo na priadky, kde dievčatá pripravili pohostenie. Fašiangy sa končili v utorok o polnoci.

Fašiangy v meste

Robili ich remeselnícke cechy. Teda skôr sa tu konali zábavy, ktorých hlavnými organizátormi boli tovariši. Väčšinou sa konali v dome majstra, pretože tu sa vítali noví tovariši, ktorým bolo poskytnuté krátkodobé ubytovanie. V tomto období sa zvykli stávať z učňov tovariši. Museli však uspieť v rôznych skúškach. Napríklad v Kežmarku bolo typické kúpanie v studenej a potom teplej vode, nosenie na žrdi atď. Jednotlivé cechy konali sprievody a snažili sa o čo najväčšiu atraktívnosť. Mlynári behali na chodúľoch, debnári krútili nad hlavami obručami a podobne. Remeselnícke fašiangové zvyky zanikli pred 1. svetovou vojnou.

V posledných desaťročiach ľudové zvyky nahradila tradícia plesov a bálov Termín fašiangov je pohyblivý, riadi sa Veľkou nocou. Tej predchádza 40-dňový pôst až do Veľkého piatku, ktorý v 4. storočí zaviedla cirkev, aby ním zabránila pohanským zvykom.

Fašiangové zvyky majú v jednotlivých regiónoch Slovenska rôzne podoby. Okrem zábavy je to aj hojnosť dobrého jedla a nápojov. Na stoloch sa objavuje napríklad vyprážané pečivo šišky alebo fánky, ktoré sa nazývajú aj krapne alebo pampúchy. V sprievodoch masiek  sa predstavujú kôň, koza, medveď, ale aj bizarné postavy mužov a žien.

Aj keď ekonómovia predpovedajú, že rok 2013 bude aj pre nás Banskobystričanov náročný, skúsme sa počas fašiangov aspoň trochu uvoľniť.