Globalizácia jednoznačne prináša nové obchodné príležitosti, ale je spojená s hrozbou ľahkého a dostupného kopírovania, čím sa môžu zásadne narušiť dodávateľské reťazce medzi firmami. Výroba a distribúcia falšovaného tovaru sa stáva naliehavým problémom postihujúcim väčšinu krajín sveta.
„Falšovaný tovar našu spoločnosť stojí v prepočte 430 miliárd eur, čo predstavuje 3,3 % svetového obchodu. Keď sa spýtame podnikateľov, prečo si registrujú svoju značku, typická odpoveď je práve obava z kopírovania či falšovania,“
uvádza predseda Úradu priemyselného vlastníctva SR so sídlom v Banskej Bystrici Matúš Medvec.
Matúš Medvec
Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo v spolupráci s Úradom priemyselného vlastníctva SR si uvedomujú negatívny vplyv falšovania na poctivé podnikanie, a preto prinášajú Sprievodcu technológií zameraných na boj s falšovaním. Príručka definuje kľúčové technológie využívané proti falšovaniu:
Elektronické technológie zahŕňajú dátové zariadenia, ktoré umožňujú tovar identifikovať, overiť a zároveň sledovať prostredníctvom informácií o produkte, a technológie založené na rádiofrekvenčnej identifikácii (RFID), resp. rádiovej bezdrôtovej komunikácii medzi elektronickými zariadeniami na veľmi krátku vzdialenosť (NFC), čím je umožnené rozpoznávanie objektov.
Označovacie technológie fungujú na princípe označenia produktov jedinečnými grafickými vzormi, resp. kódmi. Existuje niekoľko typov označovacích technológií, no najviac využívané sú tie, ktoré možno jednoducho vizuálne skontrolovať a ich využívanie je finančne nenáročné. Typickým príkladom je čiarový kód.
Chemické a fyzikálne technológie využívajú špeciálne látky na označovanie a verifikáciu objektov. Vyžadujú laboratórne testy, no zároveň tretím stranám sťažujú reprodukciu tohto typu označenia produktu. DNA kód, chemické kódovanie, odtlačok prsta či laserová povrchová analýza sú finančne nákladné, no zároveň poskytujú vysokú mieru ochrany pred falšovaním.
Mechanické technológie vytvárajú fyzické bariéry proti nedovolenej manipulácii. Ak sa využívajú samostatne, poskytujú jednoduché autentifikačné funkcie. V kombinácii s inými technológiami môžu vykonávať identifikačné či sledovacie funkcie. Väčšina mechanických riešení má formu rôznych typov etikiet, štítkov či laserových gravírovaní. Cena tohto typu technológie je nízka a zároveň časovo nenáročná.
Systémy správy digitálnych práv (DRM) kontrolujú prístup k digitálnemu obsahu a jeho využívanie. Väčšina ľudí na takýto systém pravdepodobne v online prostredí natrafila, napríklad pri online streamovaní či hraní hier, kedy platformy obmedzujú počet zariadení z jedného účtu, resp. požadujú od užívateľov vložiť produktový kľúč, čo predstavuje DMR systém v praxi.
„Podnikateľom odporúčame maximalizovať ochranu pred falšovaním využitím kombinácie ponúkaných technológií. Či už ide o jednoduché mechanické identifikátory, s ktorými sa dennodenne stretávame, alebo finančne náročnejšie chemické či digitálne nástroje, príručka, ktorú prinášame, poskytuje prehľad cenovo najefektívnejších a najpraktickejších spôsobov ochrany. Ochrana práv je častokrát lacnejšia ako strata v prípade falšovania, nehovoriac o poškodení dobrého mena a kvality garantovanej originálnym výrobcom,“
uzatvára Matúš Medvec.
Príručka na stiahnutie:
Úrad priemyselného vlastníctva SR v Banskej Bystrici
Zdroj: ÚPV SR , Foto: ilustračné
Bystricoviny TV
