Chrípka je vysoko nákazlivé ochorenie, ktoré postihuje okrem dýchacích ciest celý organizmus.

Vzhľadom na existenciu veľkého množstva iných respiračných vírusov, ktoré môžu vyvolať ochorenie podobné chrípke, sa samotná chrípka často podceňuje.  Na rozdiel od iných respiračných vírusov, vírus chrípky je schopný spôsobiť vysokú chorobnosť v krátkom čase s ťažkým priebehom ochorenia, ktoré môže končiť úmrtím. Počet úmrtí, zapríčinených chrípkou nie je presný. V mnohých prípadoch aj preto, že  sa chrípka neuvádza ako bezprostredná  príčina smrti. Často je to skôr bakteriálny zápal pľúc, metabolický rozvrat, zlyhanie srdca a iné závažné zdravotné následky. Iniciátorom týchto ťažkých komplikácii je však chrípka. Klinicky závažný priebeh ochorenia epidemiológovia zaznamenávajú hlavne u starých a chronicky chorých ľudí, no často aj u zdravých ľudí pod 50 rokov. Znepokojujúco pôsobí hlavne skutočnosť, že až pri 96 percent smrteľných prípadov bola zistená absencia zaočkovania dostupnou očkovacou vakcínou.

Úlohy verejného zdravotníctva (RÚVZ B. Bystrica) v chrípkovom období

Banskobystrický RÚVZ je zodpovedný za monitoring výskytu chrípky, ako aj za osvetu smerom k občanom regiónu, aby sa dali očkovať. Rovnako zodpovedá aj za opatrenia, ako napr. zatvorenie školy v spolupráci s ich vedením, zákaz návštev v nemocnici, či konanie hromadných podujatí. Monitoring má dva ciele- prvým je monitoring chorobnosti, založený na hlásení lekárov prvého kontaktu o kumulovaných počtov chorých. Hlásia ich podľa vekových skupín a to nielen celkový počet akútnych ochorení, ale aj koľko z tohto počtu sú chorí na chrípku a chrípku napodobňujúce ochorenia. Pri chrípke a chrípku napodobňujúcich ochoreniach musí byť teplota nad 38 stupňov, bolesti hlavy, svalov a jeden z príznakov ochorenia respiračného systému – kašeľ, či nádcha. Hlásia aj komplikácie – zápal pľúc, sinusitídu, či počet prípadných úmrtí. „Druhým cieľom je monitorovanie cirkulácie vírusov, teda čo spôsobuje chrípku, či je to podobné na celom Slovensku a pod. Tento monitoring sa robí s pomocou oslovených lekárov v nemocniciach a v teréne, ktorým RÚVZ doručí špeciálne médiá na odbery, v ktorých vírusy prežívajú. Zbierajú a analyzujú sa vo virologickom laboratóriu RÚVZ. To je aj príspevok SR k celosvetovému poznaniu o správaní sa víruso chrípky a iných pôvodcov  akútnych ochorení dýchacích ciest, tzv. viróz.v,“ informuje MUDr. M. Avdičová.

Vakcíny pod prísnym dohľadom WHO

Všetky analýzy vírusov z monitoringu v SR putujú následne do veľkých nadnárodných laboratórií, ktoré sa zaoberajú špecifickými analýzami vzoriek z celého sveta. Kmeňom na výrobu vakcín pre ďalšiu sezónu sa stáva ten vírus, ktorý spôsobil ťažké prípady ochorenia na chrípku a väčšiu epidémiu. Sezóna monitorovania sa začína v októbri, v januári sa vírusy analyzujú. Až potom experti povedia, ktorý kmeň bude použitý na výrobu vakcín na nasledujúcu sezónu. V marci musia firmy vedieť, ktorý kmeň bude vakcinálny a začnú na ňom pracovať. Proces výroby vakcíny je zložitý, trvá 5-6 mesiacov, aby v septembri bola vakcína na trhu. „Pre chrípkové obdobie 2012/2013 sú v slovenských lekárňach dostupné 4 očkovacie látky proti chrípke. Každá sa skladá z inaktivovaných a štiepených kmeňov A/California (H1N1), A/Viktoria  B/Visconsin. Vakcína spĺňa požiadavky Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a rozhodnutia EÚ pre sezónu 2012/2013“, vysvetľuje MUDr. Avdičová.  Dodáva, že ak by bolo očkovanie škodlivé, tak by ho žiadna národná autorita nepoužívala ako prostriedok prevencie. Vpich po každej injekcii, aj s destilovanou vodou, bude bolieť a začervenie. To sú tzv. očakávané účinky vakcín a určite nie sú škodlivé. Nie sú to živé vakcíny, obsahujú len tie separované  zložky vírusu, ktoré navodzujú tvorbu protilátok.

Aktuálna  situácia vo výskyte ARO a CHPO v SR

Aktuálne  sú k dispozícii výsledky monitoringu za 3. kalendárny týždeň 2013.  Podľa neho bolo v SR hlásených 64 558 akútnych respiračných ochorení  (ARO), čo znamená chorobnosť 1 854,6 na 100 000 osôb v starostlivosti lekárov hlásiacich v tomto kalendárnom týždni. Priebeh ochorení bol komplikovaný u 1 587 osôb, čo predstavuje 2,5 % zo všetkých ARO. Medzi najčastejšie komplikácie patrili zápaly dutín (844), zápaly pľúc (470) a zápaly stredného ucha (273).  Ochorenia hlásilo 69 % lekárov pre deti a dorast a 62 % praktických lekárov pre dospelých. Z uvedeného počtu chorých bolo ako chrípka a chrípke podobné ochorenia (CHPO) hlásených 7 937 ochorení (chorobnosť 228 na 100 000), čo predstavuje 12,3 percenta z celkového počtu hlásených ARO. Zatvorených kvôli vysokému počtu chorých detí bolo sedem predškolských zariadení a osem základných škôl. V 3. kalendárnom týždni bolo hlásených pätnásť prípadov ťažkého akútneho respiračného ochorenia (SARI), z toho desať žien a päť mužov. Päť prípadov sa vyskytlo v Trenčianskom aj v Trnavskom kraji, tri prípady zaznamenali v Žilinskom kraji a dva prípady v Košickom kraji. Od začiatku chrípkovej sezóny 2012/2013 bolo hlásených 28 prípadov SARI.

Od začiatku chrípkovej sezóny 2012/2013 bolo vo virologických laboratóriách úradov verejného zdravotníctva celkovo vyšetrených 706 vzoriek biologického materiálu (289 výterov z nosohltanu a hrdla a 417 dvojíc sér), z ktorých bol laboratórne potvrdený v dvoch prípadoch vírus chrípky typu A bez bližšej špecifikácie, v dvoch prípadoch vírus chrípky typu A(H1N1), v štyroch prípadoch vírus chrípky typu A(H3), v jednom prípade vírus chrípky typu A(H3N2), v šiestich prípadoch vírus chrípky typu B bez bližšej špecifikácie, v štyroch prípadoch vírus chrípky typu B/Wisconsin/2010, v siedmich  prípadoch respiračný syncyciálny vírus (RSV), v siedmich prípadoch bol laboratórne potvrdený adenovírus a v troch prípadoch M. pneumoniae Najnovšie informácie o výskyte ARO a CHPO v Európe a vo svete sú dostupné na webových stránkach www.euroflu.org a www.ecdc.europa.eu.

Výskyt respiračných ochorení a chrípky v Banskobystrickom kraji

V banskobystrickom kraji zaznamenali epidemiológovia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) Banská Bystrica v tom istom týždni nárast ARO o 10 percent, výskyt chrípky je porovnateľný s uplynulým týždňom. V medziročnom porovnaní je však akútnych respiračných ochorení viac o 23 percent a o 16 percent viac chrípky jej podobných ochorení. Epidemiológovia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici, ktorý zbiera a analyzuje údaje za celý Banskobystrický kraj, tak  urobil na základe  hlásení 55 percent všetkých lekárov pre deti a dorast a 54 percent lekárov pre dospelých z tohto regiónu. Epidemiológovia však zatiaľ nezaznamenali v tomto kraji zatiaľ ani jeden prípad ochorenia na novú chrípku AH1N1. RÚVZ v rámci celého Banskobystrického kraja aktuálne eviduje v 3 kalendárnom týždni v absolútnych číslach 6404 prípadov akútnych respiračných ochorení, čo predstavuje prepočítanú chorobnosť 1781 prípadov na 100-tisíc obyvateľov kraja (údaj, ktorým sa relevantne dá porovnať chorobnosť v porovnaní s inými krajmi SR), a 789 prípadov chorých na chrípku. Chorobnosť v prípade chrípky je 220 prípadov na 100-tisíc obyvateľov tohto regiónu. Najviac chorých na ARO v Banskobystrickom kraji v absolútnych číslach  tentoraz hlásia okresy Lučenec  (877), Rimavská Sobota ( 800), Banská Bystrica (756), ale  aj okresy Veľký Krtíš, Žarnovica  a Žiar nad Hronom. Prerušené vyučovanie pre zvýšený výskyt ARO a CHPO je v základnej škole  Banská Belá okr. Banská Štiavnica (36% absencia žiakov) a v ZŠ Hodruša Hámre v okrese Žarnovica (44 percentná absencia žiakov). Chorobnosť na chrípku je opätovne najvyššia v okrese Veľký Krtíš, Banská Štiavnica, Banská Bystrica, Žarnovica a Poltár. Podľa vedúcej odboru epidemiológie banskobystrického RÚVZ MUDr. Márie Avdičovej epidemiológovia takýto vývoj očakávali a sprísnili epidemiologickú bdelosť hlavne v súvislosti s výskytom chrípky typu A  H1N1, ktorá sa vyskytuje v Poľsku i Čechách.

Vírus A(H1N1), tzv. prasacia chrípka

Ide o veľmi komplikovaný vírus, hlavne čo sa týka genetického zloženia. Obsahuje gény ľudských, vtáčích aj prasacích vírusov, preto mu odborníci hovoria aj trojnásobne modifikovaný. „Došlo k výmene genetických informácií z trojakých typov vírusov, až sa ustálil tento kmeň, ktorý má dva genómy prasacie, jeden vtáčí a jeden ľudský. Prasacie sú z rôznych oblastí – jeden je euro- ázijský, druhý je čisto americký“, vysvetľuje MUDr. Avdičová. Pripomína, že akonáhle nadobudol tento vírus vlastnosť prenášať sa z človeka na človeka, nemá sa už vôbec ním spôsobené ochorenie volať prasacia chrípka. Tá je ľahkým ochorením prasiat, ktoré sa ojedinele prenesie na ošetrujúci personál a u ľudí tiež prebieha ľahko. Novej chrípke by sme preto nemali hovoriť prasacia, pretože sú chorí ľudia.
Odborníci podrobnými analýzami zistili, že vo svete bola maximálna chorobnosť na novú chrípku vo vekových skupinách od 10-20 a od 20 do 30 rokov.. V SR ochoreli 65 roční a starší ľudia tiež pomerne zriedkavo. Či je to dané tým, že mladí veľa cestujú, alebo či starší ľudia sa niekedy už s niečím podobným  stretli a pamäťové bunky zareagovali tým, že vytvorili protilátky – to sa presne nevie.

Prevencia proti chrípke

„Neustále opakovanie princípov prevencie proti chorobám, hlavne v tomto období proti respiračným ochoreniam a chrípke, má svoj význam. Ľuďom treba pripomínať, čo ich uchráni pred ochorením, ktoré môže mať v krajnom prípade fatálny dosah“, konštatuje regionálny hygienik a vedúci služobného úradu RÚVZ Banská Bystrica MUDr. Cyril Klement. A tu je niekoľko základných informácií a rád na túto tému.

Čo je to chrípka?

Infekčné ochorenie spôsobené vírusom, ktorý sa šíri z človeka na človeka pri kašľaní, kýchaní a rozprávaní. Človek môže šíriť chrípku ešte predtým, než sa sám cíti byť chorým. Aké sú jej príznaky chrípky?

Horúčka najmenej 38˙C a viac, bolesť hlavy, svalov a celého tela, bolesť hrdla, suchý kašeľ, nádcha, únava a sťažené dýchanie.

Ako sa chrípka lieči?

Potrebné je ostať doma, neprenášať vírus na iných. Oddychovať, piť veľa tekutín, užívať lieky tlmiace príznaky chrípky (proti teplote, kašľu, bolesti), vyhýbať sa užívaniu alkoholu a fajčeniu.

Ako sa pred ochorením chrániť?

Celoročne konzumovať stravu bohatú na vitamíny, otužovať sa, pohybovať na čerstvom vzduchu, obliekať sa primerane počasiu. V čase epidémie sa vyhýbať pobytu v nevetraných priestoroch a obmedzovať návštevu spoločenských podujatí. Najlepšou cestou ako sa chrípke vyhnúť, je dať sa zaočkovať.

Je očkovanie bezpečné?

Keďže chrípkový vírus mení každý rok svoj charakter, sú pre každú sezónu pripravené nové očkovacie látky. Vo vakcíne nie je celý vírus, ale len jeho časti a preto vakcína nemôže spôsobiť chrípkové ochorenie.

Kedy sa treba dať zaočkovať?

Na vytvorenie protilátok sú potrebné dva týždne a tak je potrebné dať sa zaočkovať včas. Najvhodnejším obdobím na očkovanie je október a november.

Komu sa očkovanie odporúča?

Očkovať proti chrípke by sa mali najmä osoby nad 65 rokov, s ochoreniami srdcovo-cievneho systému, s chronickými ochoreniami dýchacích ciest, metabolickými, renálnymi a imunitnými poruchami. Pre indikované skupiny je vakcína plne hradená zo zdravotného poistenia.

Komplikácie chrípky

Organizmus oslabený chrípkou ľahko podlieha tzv. sekundárnym infekciám bakteriálneho pôvodu. Patria k nim: zápal pľúc, zápal priedušiek, zápal stredného ucha, centrálneho nervového systému. Komplikácie sa častejšie vyskytujú u veľmi malých detí, u 65- a viacročných a osôb s chronickými chorobami. Častým pôvodcom komplikácii je Streptococcus pneumoniae (pneumokok). Súčasne s vakcínou proti chrípke, alebo počas celého roka je možné podať vakcínu proti pneumokokovým infekciám. Ochranný účinok vakcíny nastupuje 14 dní po podaní a trvá 5 rokov.