Posilniť vedomosti a zručnosti epidemiológov, vzťahujúce sa na vyšetrovanie a analýzu epidémii prenosných ochorení, ktoré postihujú krajiny v rámci mimoriadnych krízových situácií, ako sú zemetrasenia, epidémie a ďalšie zložité núdzové stavy v domove, ale aj iných krajinách, bolo cieľom jedného z pravidelných kurzov Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (European Centre for Disease Prevention and Control – ECDC). To ostatné sa  uskutočnilo v novembri tohto roku vo Francúzsku (Veyrier du Lac).

„Cieľom kurzu bolo posilniť vedomosti a zručnosti účastníkov, vzťahujúce sa na vyšetrovanie a analýzu epidémii prenosných ochorení, ktoré postihujú krajiny v rámci mimoriadnych krízových situácii. Kurz bol špeciálne zameraný na prípravu epidemiológov prispievať k multidisciplinárnej a medzinárodnej reakcii na zložité mimoriadne udalosti a tiež na spôsoby, ako uplatniť svoje epidemiologické vedomosti v oblasti verejného zdravia. Školiaci materiál zahŕňal jednotlivé kroky epidemiologickej odpovede na zložité núdzové situácie a odborníci  ECDC ho vyvinuli na základe štrnásť- mesačného obdobia po zemetrasení na Haiti v januári 2010. Témy sa týkali hlavne rýchleho odhadu postihnutej populácie, krízového rámca odpovedí od Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), postupov naučených počas poslednej krízovej situácie, rýchleho zdravotného odhadu utečencov, alebo vysídlenej populácie, či všeobecnej bezpečnostnej príručky pre humanitárne organizácie. Medzi metódy výučby kurzu boli zahrnuté prezentácie, videá, terénne cvičenie v lese a interaktívne štúdie prípadov, založené na skutočnej krízovej intervencii“,

uvádza absolventka kurzu Mgr. Monika Musilová,  z  Odboru epidemiológie banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ). Dodala, že zložité núdzové situácie sa môžu vyskytnúť v každej krajine sveta, Slovensko nevynímajúc.  Preto je potrebné vedieť, ako sa v takýchto situáciách zachovať, aké prvotné verejno-zdravotné intervencie si stanoviť, ako zaviesť a dodržať základné epidemiologické princípy. „ Prioritami napríklad je zabezpečenie pitnej vody a jedla, ubytovania, opatrenia v rámci bezpečnosti, rýchly odhad zdravotného stavu populácie, hygiena a sanitácia, kontrola prenosných ochorení a epidémii, očkovanie proti osýpkam, dobrá koordinácia, komunikácia, manažment mŕtvych,  či zapojenie zdravotných a medzinárodných inštitúcii. V neposlednom rade hrajú veľmi dôležitú úlohu ľudské zdroje, čiže zabezpečenie dostatok školeného personálu“, zdôraznila Mgr. Musilová. Kurz zahŕňal aj spôsoby koordinácie všetkých relevantných organizácií a inštitúcií od WHO, ministerstvá zdravotníctva postihnutej krajiny, cez verejné zdravotníctvo až po miestnu populáciu a taktiež získavanie presných  dát o situácii, bezpečnosť terénnej práce epidemiológov a pod.