Sud­ky­ňa Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va I. JUDr. Da­na Je­lin­ko­vá Du­dzí­ko­vá, LL.M. pre Právne listy posúdila, či za plat­né­ho práv­ne­ho sta­vu na Slo­ven­sku za­bez­pe­če­ná účin­ná súd­na kon­tro­la zákonnosti pandemic­kých opat­re­ní. Situáciu komentovala aj advokátka JUDr. Marica Pirošíková.

Dana Jelínková Dudzíková

Ce­lý svet ak­tuál­ne če­lí  no­vým vý­zvam spo­čí­va­jú­cim v pot­re­be pri­ja­tia efek­tív­nych opat­re­ní v bo­ji s pan­dé­miou ko­ro­na­ví­ru­su.  Ok­rem me­di­cín­skych vý­ziev v tej sú­vis­los­ti vy­vstá­va pre štá­ty aj test práv­ne­ho cha­rak­te­ru, kto­rým sa kon­tro­lu­je mie­ra za­bez­pe­če­nia fun­go­va­nia  zá­klad­ných prin­cí­pov      práv­neho ne­ho štá­tu v nú­dzo­vom sta­ve.

Da­na Je­lin­ko­vá Du­dzí­ko­vá

I. Be­nát­ska ko­mi­sia

Európ­ska ko­mi­sia pre de­mok­ra­ciu pros­tred­níc­tvom prá­va (ďa­lej len „Be­nát­ska ko­mi­sia“) vy­da­la dňa 16.ap­rí­la 2020 Súhrn sta­no­vísk a správ Be­nát­skej ko­mi­sie k nú­dzo­vé­mu sta­vu pod čís­lom CDL-PI (2020) 003, z kto­ré­ho vy­plý­va­jú nas­le­dov­né zá­ve­ry tý­ka­jú­ce sa ne­vyh­nut­nos­ti za­bez­pe­če­nia účin­né­ho súd­ne­ho pries­ku­mu  opat­re­ní pri­ja­tých v nú­dzo­vom sta­ve. 

„Po­kiaľ ide o nú­dzo­vý stav, Be­nát­ska ko­mi­sia pri­po­mí­na, že je ne­vyh­nut­né, aby ús­ta­va a le­gis­la­tí­va pos­ky­to­va­li me­cha­niz­my – naj­mä parla­ment­ný a súd­ny doh­ľad nad vý­kon­nou mo­cou – aby nedošlo k zneu­ži­tiu mi­mo­riad­nych/nú­dzo­vých prá­vo­mo­cí vnút­roš­tát­ny­mi orgánmi,“

hovorí Dana Jelínková Dudzíková.

Ok­rem parla­men­tu zoh­rá­va roz­ho­du­jú­cu úlo­hu pri kon­tro­le vý­sad­ných prá­vo­mo­cí exeku­tí­vy v nú­dzo­vých si­tuáciách súd­ny sys­tém, pre­to­že pri­jí­ma roz­hod­nu­tia o zá­kon­nos­ti vy­hlá­se­nia núdzového sta­vu, ako aj kon­tro­lu­je zá­kon­nosť oso­bit­ných nú­dzo­vých opat­re­ní. Na­vy­še, súdny sys­tém mu­sí naďalej  za­ru­čo­vať prá­vo na spra­vod­li­vý pro­ces. Mu­sí tiež jed­not­liv­com poskytovať účinné práv­ne pros­tried­ky v prí­pa­de, že vlád­ni pred­sta­vi­te­lia porušia ich ľud­ské prá­va.

Be­nát­ska ko­mi­sia súh­la­sí s tým, že „keď­že v parla­men­tnej de­mok­ra­cii je vý­kon­ná moc ob­vyk­le zlo­že­ná z líd­rov strán a iných ve­dú­cich pred­sta­vi­te­ľov strán, le­gis­la­tív­na kon­tro­la ne­mu­sí byť v praxi dos­ta­toč­ne účin­ná na to, aby za­brá­ni­la zneu­ží­va­niu vý­kon­nej mo­ci. V štá­te za­lo­že­nom na zá­sa­dách práv­ne­ho štá­tu mu­sí byť pre­to le­gis­la­tív­na kon­tro­la dopl­ne­ná vhod­nými a účinnými prostriedkami pros­tried­ka­mi súd­nej kon­tro­ly.

Z pred­bež­nej sprá­vy Be­nát­skej ko­mi­sie zo dňa 8.ok­tób­ra 2020 o opat­re­niach pri­ja­tých v člen­ských štá­toch Európ­skej únie v dôs­led­ku krí­zy Co­vid-19 a ich vplyv na de­mok­ra­ciu, práv­ny štát a zá­klad­né prá­va č. 995/2020, CDL (2020) 018 [2] vy­plý­va, že súd­ne pres­kú­ma­nie nú­dzo­vých opat­re­ní je ďal­šou zá­ru­kou pro­ti ri­zi­kám zneu­ži­tia prá­vo­mo­ci vý­kon­nej mo­ci.

Súd­ny sys­tém mu­sí pos­ky­to­vať jed­not­liv­com účin­né pros­tried­ky v prí­pa­de, že štát­ne or­gá­ny za­siah­nu do ich ľud­ských práv. Súd­ne pres­kú­ma­nie mô­žu vy­ko­ná­vať ob­čian­ske ale­bo správ­ne sú­dy, ako aj tres­tné sú­dy pri rie­še­ní pe­na­li­zo­va­né­ho po­ru­še­nia nú­dzo­vých práv­nych pred­pi­sov/opat­re­ní.

Vo svet­le vy­ššie uve­de­ných sku­toč­nos­tí vy­vstá­va otáz­ka: Sú na Slo­ven­sku plat­ným práv­nym po­riad­kom za­bez­pe­če­né účin­né pros­tried­ky súd­nej kon­tro­ly zá­kon­nos­ti zá­sa­hov do  ľudských práv opat­re­nia­mi pri­ja­tý­mi po­čas tr­va­nia nú­dzo­vé­ho sta­vu?

„Od­po­veď na vy­ššie uve­de­nú otáz­ku po­nú­kam za pou­ži­tia po­rov­ná­va­cej me­tó­dy. Oboz­na­mu­jem s roz­ho­do­va­cou čin­nos­ťou fran­cúz­skej Štát­nej ra­dy v sú­vis­los­ti s kon­tro­lou zá­kon­nos­ti opat­re­ní pri­ja­tých v bo­ji s Co­vid-19,“

dodáva Jelínková Dudzíková.

Sudkyňa Je­lin­ko­vá Du­dzí­ko­vá

II. Fran­cúz­ska Štát­na ra­da

Le Con­seil d’État – Štát­na ra­da je naj­vyš­šia súd­na in­štan­cia správ­ne­ho súd­nic­tva vo Fran­cúz­skej re­pub­li­ke. Štát­na ra­da vy­da­la dňa 21.ap­rí­la 2021 bilančný ma­te­riál tý­ka­jú­ci sa roč­né­ho fun­go­va­nia toh­to sú­du po­čas pan­dé­mie Co­vid-19.

Z uve­de­né­ho ma­te­riá­lu vy­plý­va, že 22. mar­ca 2020 sa ko­na­lo pred Štát­nou ra­dou pr­vé pojednávanie tý­ka­jú­ce sa Co­vid-19. To­to po­jed­ná­va­nie bo­lo za­čiat­kom dl­hej sé­rie rozhodovania  a vy­va­žo­va­nia zá­uj­mu na ochra­ne zdra­via a os­tat­ný­mi slo­bo­da­mi.

Po­čas dva­nás­tich me­sia­cov Štát­na ra­da pre­jed­na­la v na­lie­ha­vom ko­na­ní 647 ve­cí na zá­kla­de po­da­ní jed­not­liv­cov, aso­ciá­cií či pro­fe­sij­ných organizácií. Štát­na ra­da ulo­ži­la za pos­led­ných 12 me­sia­cov na­lie­ha­vé opat­re­nia, nie­ke­dy po­čas 48 ho­dín, na kon­tro­lu, či reš­trik­cie na slo­bo­dách nariadené z dô­vo­du ve­rej­né­ho zdra­via bo­li opod­stat­ne­né.

V 51 prí­pa­doch Štát­na ra­da na­ria­di­la zru­še­nie prí­pad­ne zme­nu opat­re­ní na­ria­de­ných vlá­dou ale­bo iný­mi or­gán­mi vý­ko­nu ve­rej­nej mo­ci.

Vo viac ako 200 prí­pa­doch doš­lo k vy­rie­še­niu ve­ci po­čas po­jed­ná­va­nia, štá­tu bo­li pri­po­me­nu­té jeho po­vin­nos­ti ale­bo spor­né opat­re­nia bo­li zme­ne­né prís­luš­ný­mi or­gán­mi eš­te pred vy­ne­se­ním roz­hod­nu­tia vo ve­ci sa­mej. V tých­to prí­pa­doch moh­lo vo fi­nál­ne dôjsť k for­mál­ne­mu za­miet­nu­tiu ža­lo­by, av­šak k vy­rie­še­niu ve­ci pris­pe­lo už sa­mot­né po­jed­ná­va­nie vo ve­ci sa­mej. Z to­ho v približne 50 prí­pa­doch po­jed­ná­va­nie pris­pe­lo k to­mu, že vlá­da prijala zlep­še­nia  svo­jich opat­re­ní do praxe.

Sud­ca pri­po­me­nul ale­bo špe­ci­fi­ko­val štá­tu je­ho po­vin­nos­ti v asi 130 prí­pa­doch. V 89 prípadoch prí­pa­doch spor­né opat­re­nia už ne­bo­li v účin­nos­ti ale­bo bo­li zru­še­né či mo­di­fi­ko­va­né or­gán­mi eš­te pred­tým ako Štát­na ra­da pri­ja­la roz­hod­nu­tie. Veľ­mi čas­to už sa­mot­né po­da­nie žaloby pos­ta­či­lo na to, aby dot­knu­té auto­ri­ty zme­ni­li opat­re­nia.

Na zá­ver sprá­vy Štát­na ra­da kon­šta­tu­je, že za da­né­ho sta­vu, ke­dy si­tuácia oh­ľa­dom ve­rej­né­ho zdra­via je stá­le zne­po­ko­ju­jú­ca, Štát­na ra­da pokračuje v mo­ni­to­rin­gu a  kon­tro­le kro­kov štá­tu a iných or­gá­nov pros­tred­níc­tvom ža­lôb, kto­ré obdr­ží. Ko­na­nia, kto­ré pre­beh­li pred Štát­nou radou, pok­rý­va­li všet­ky as­pek­ty kaž­do­den­né­ho ži­vo­ta vo Fran­cúz­sku.

Prek­lad zá­sad­ných roz­hod­nu­tí Štát­nej ra­dy je autor­kou toh­to prís­pev­ku prie­bež­ne vy­ho­to­vo­va­ný a  bu­de aj ve­rej­ne pub­li­ko­va­ný.

III. Slo­ven­ská reali­ta

Bol vy­ko­na­ný na Slo­ven­sku za pos­led­ný rok účin­ný súd­ny pries­kum zá­kon­nos­ti zá­sa­hu do práv a slo­bôd jed­not­liv­ca  proti­pan­de­mic­ký­mi opat­re­nia­mi? Akú šta­tis­ti­ku mô­že po­núk­nuť v tom­to sme­re Slo­ven­ská re­pub­li­ka?

Pod účin­ným súd­nym pries­ku­mom ro­zu­mie­me pri­ja­tie  súd­ne­ho roz­hod­nu­tia v ča­se, ke­dy pri­ja­tie toh­to roz­hod­nu­tia má z hľa­dis­ka ochra­ny práv a slobôd jed­not­liv­ca vý­znam,  je ad­res­né a spôsobilé za­bez­pe­čiť­ be­zod­klad­nú náp­ra­vu.

Ne­vyh­nut­nosť, pro­por­cio­na­li­ta a tr­va­nie zá­sa­hov do práv a slo­bôd jed­not­liv­cov vy­ko­na­ných opat­re­nia­mi v bo­ji s pan­dé­miou ne­bo­la do­siaľ na Slovensku v súd­nom ko­na­ní pres­kú­ma­ná.

V tom­to sme­re opäť od­ka­zu­je­me na zne­nie vy­ššie uve­de­nej pred­bež­nej sprá­vy Be­nát­skej ko­mi­sie, v kto­rej sa uvá­dza, že súd­nic­tvo mô­že na­vy­še výkonnému or­gá­nu v roz­ho­do­va­com pro­ce­se poskytnúť väč­šiu dis­kreč­nú prá­vo­moc pri pri­jí­ma­ní opat­re­ní pot­reb­ných na zvlád­nu­tie nú­dzo­vé­ho stavu. Nikdy však nes­mie ne­chať vý­kon­ný or­gán ko­nať bez akých­koľ­vek ob­me­dze­ní a akej­koľ­vek kon­tro­ly.

Mož­no zne­po­ko­je­ne kon­šta­to­vať, že pri  neexis­ten­cii účin­né­ho súd­ne­ho pries­ku­mu zá­kon­nos­ti proti­pan­de­mic­kých opat­re­ní, v dôs­led­ku kto­rých dochádza k zá­sa­hom do práv a slo­bôd jed­not­liv­ca ale­bo sku­pi­ny jed­not­liv­cov, nie je za sú­čas­né­ho le­gis­la­tív­ne­ho sta­vu v slo­ven­ských po­me­roch sys­tém bŕzd a proti­váh v nú­dzo­vom sta­ve funkč­ný tak ako by mal byť, a tak ako to pred­pok­la­dá Benátska ko­mi­sia.

K je­ho sfun­kčne­niu bo­lo pot­reb­né vy­ko­nať na­lie­ha­vé le­gis­la­tív­ne zme­ny, kto­rých vy­ko­na­nie sa malo sta­ť už pred ro­kom prio­ri­tou re­zor­tu spravodlivosti Slo­ven­skej re­pub­li­ky a vlá­dy SR.

Od­ôvod­ne­né po­chyb­nos­ti via­ce­rých slo­ven­ských práv­ni­kov o tom, či Slo­ven­ská re­pub­li­ka v núdzovom sta­ve dodr­žu­je vy­ššie uve­de­né zá­väz­ky vyplývajúce zo sprá­vy Be­nát­skej ko­mi­sie potvr­dzu­je aj sprá­va slo­ven­skej ve­rej­nej ochran­ky­ne práv prof. JUDr. Má­rie Pa­ta­kyo­vo­vej, PhD. prednesená a (čo je smut­nej­šie) od­miet­nu­tá v Ná­rod­nej ra­de Slo­ven­skej re­pub­li­ky 7.má­ja 2021, kto­rá skon­šta­to­va­la ne­dos­ta­toč­ne za­bez­pe­če­nú súd­nu kon­tro­lu opat­re­ní vy­da­ných Úra­dom ve­rej­né­ho zdra­vot­níc­tva SR. Spor­ná je pod­ľa nej sa­mot­ná kom­pe­ten­cia Úra­du ve­rej­né­ho zdra­vot­níc­tva SR vydávať  opat­re­nia.

Marica Pirošíková

K téme sa vyjadrila aj advokátka a bývalá zástupkyňa Slovenska pred Európskym súdom pre ľudské práva JUDr. Marica Pirošíková. 

Tá už mesiace pripomína vláde SR, že Benátska komisia v Predbežnej správe o opatreniach prijatých v členských štátoch Európskej únie v dôsledku krízy Covid-19 a jej vplyvu na demokraciu, právny štát a základné práva jednoznačne hovorí, že súdne preskúmanie núdzových opatrení je dôležitou zárukou proti rizikám zneužitia právomoci vládnej moci.

Podľa čl. 6 a 13 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv je právo na spravodlivý proces a na účinné opravné prostriedky vymáhateľné aj počas núdzového stavu. Tí, ktorých sa núdzové opatrenia týkajú, musia mať možnosť napadnúť tieto opatrenia súdnou cestou. Súdne preskúmanie môžu podľa Benátskej komisie vykonávať občianske alebo správne vnútroštátne súdy, ako aj trestné súdy pri riešení porušenia núdzových opatrení, ktoré sa trestajú pokutami.

Advokátka Marica Pirošíková

Pirošíková upozorňuje na stanovisko Úradu vlády SR k správnej žalobe na krajský súd, podanej advokátom Schmidtom, kvôli zákazu chodenia do prírody bez potvrdenia o negatívnom teste. Tvrdí, že z tohto stanoviska je zrejmé, že vláda SR sa snaží zámerne zasahovať do ľudských práv a slobôd spôsobom, aby jednotlivcom znemožnila napadnúť prijaté opatrenia súdnou cestou.

„NR SR schválila zákon, ktorý dáva možnosť napadnutia jednotlivcovi iba od 1. 1. 2025. Až potom bude možné spolu s ústavnou sťažnosťou podať návrh, aby senát ústavného súdu podal návrh na začatie konania, že všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve alebo zákonu. Dovtedy je jediná cesta obrátiť sa na Európsky súd pre ľudské práva s tým, že na vnútroštátnej úrovni neexistuje účinný prostriedok nápravy,“

tvrdí Marica Pirošíková.