Dopady prorodinného balíka na financovanie mesta Banská Bystrica

SPRÁVY
4 /

Tzv. prorodinný balíček z dielne rezortu ministerstva financií, ktorý vrátila prezidentka Zuzana Čaputová do parlamentu, vyvolal pobúrenie obcí a miest na Slovensku, pretože štát chce riešiť finančnú podporu rodinnej politiky na úkor samospráv. To spôsobí, že obyvatelia budú mať buď menej dostupné služby alebo zaplatia vyššie miestne dane a poplatky.

Prorodinný balík ohrozuje financovanie komunálnych služieb v obciach a mestách

Odhadovaný výpadok v stovkách miliónov eur ročne môže ohroziť fungovanie miest a obcí. Najväčšie zdražovanie za posledné desaťročie, inflácia na úrovni takmer 12 percent, rastúce ceny potravín, energií, ale aj vyššie náklady na bývanie.

Nárast cien sa vo všetkých smeroch podpisuje pod čoraz ťažšiu ekonomickú situáciu seniorov, jednotlivcov, samoživiteľov i rodín s nízkymi príjmami. Ministerstvo financií SR vidí pomoc pre mnohé rodiny v „protiinflačnom“ balíčku, ktorý ešte v máji 2022 odsúhlasila vláda a v skrátenom legislatívnom konaní aj Národná rada SR. Mestá a obce vítajú zámer na pomoc pracujúcim rodičom a nízkopríjmovým skupinám obyvateľov.

Mestský úrad Banská Bystrica

Mestský úrad Banská Bystrica

Aj samosprávy sú však rovnako ohrozené infláciou či nárastom cien energií. Práve zvýšenie daňového bonusu bez kompenzácie bude mať negatívny dopad na výšku výberu dane z príjmu fyzických osôb. Jej podiel totiž predstavuje hlavný zdroj príjmov miest a obcí, ktoré budú musieť škrtať a hľadať optimálne riešenia.

Len v tomto roku sú očakávané výpadky vo výške okolo 240 miliónov eur počas dvoch rokov. Samosprávy už avizovali, že budú musieť pristúpiť k nepopulárnym opatreniam. Predstavitelia Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), Únie miest Slovenska (ÚMS) a Združenia samosprávnych krajov SK 8 preto vyzvali prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby „protiinflačný“ balík nepodpísala.

Igor Matovič a Zuzana Čaputová

Igor Matovič a Zuzana Čaputová

Hlava štátu ho 7. júna 2022 vrátila späť do parlamentu na opätovné prerokovanie. Prorodinný balík vetovala v častiach týkajúcich sa opatrení, ktoré mali platiť od budúceho roka a podľa nej nespĺňajú dôvody na skrátené legislatívne konanie. Súhlasí pritom len s tými časťami, ktoré začnú platiť od 1. júla 2022 a poskytujú okamžitú pomoc.

Ide o zvýšenie daňového bonusu pre dieťa až do výšky 70 eur a rovnako aj prídavku na dieťa na 30 eur mesačne. Pridali sme sa k protestujúcim mestám Banská Bystrica považuje za správne, že štát rieši dôsledky zdražovania, nemôže sa to však realizovať na úkor samospráv, ktorým odčerpá zdroje na údržbu a rozvoj škôl, domovov sociálnych služieb, jedální či výstavbu ciest.

Ján Nosko

Ján Nosko

„Mestá a obce prídu o nemalé množstvo financií. Žiaľ, s cieľom zabezpečiť základné komunálne služby, budeme musieť pristúpiť k opatreniam, ktoré sa dotknú všetkých obyvateľov. Okrem toho sa spomalia investície, čo taktiež negatívne ovplyvní rozvoj nášho mesta,“

konštatuje banskobystrický primátor Ján Nosko.

Značnú časť infraštruktúry, ktorú obyvatelia denne používajú, a na ktorú sa všetci spoliehajú v každodennej realite, financuje a udržiava práve mestská samospráva. Na protest proti schválenému protiinflačnému balíčku sa Banská Bystrica pridala k ďalším mestám a obciam, a stiahla vlajku mesta na Námestí SNP na pol žrde.

„Žiadame štát, aby nás prizýval k legislatívnym procesom, ktoré sa nás bytostne týkajú, aby s nami komunikoval, a hlavne počúval naše argumenty. Bez vzájomnej komunikácie je nemožné, aby samosprávy fungovali dlhodobo a udržateľne v prospech svojich obyvateľov,“

upozorňuje primátor Nosko.

Protest ZMOS Banská Bystrica

Protest ZMOS Banská Bystrica

Ministerstvo financií vôbec nehovorí o zvýšených výdavkoch samospráv

Schválenie protiinflačného balíka stavia mestá a obce do situácie, v ktorej sú povinné na jednej strane pokrývať zvýšené výdavky spôsobené vysokým nárastom cien vstupov či s rekordnou infláciou, a na druhej strane budú mať podstatne nižšie príjmy, ako počítali. Zmrazený tak bude prirodzený nárast podielových daní, ktorý bol doteraz podmienený výberom daní z príjmov fyzických osôb.

„Už na rok 2022 sa kreoval rozpočet veľmi ťažko. Nárast cien energií a palív, dopady covidu či novely zákona o financovaní školstva a zákona o sociálnych službách, výrazným spôsobom navýšili výdavky mesta. Legislatívne zmeny s negatívnym dopadom na príjmovú časť samospráv uprostred rozpočtového obdobia a pri vysokom náraste inflácie, nepovažujeme sa správne. Ďalšie dopady spôsobené zvýšením daňového bonusu a nekomunikovanie zo strany štátu znemožňuje udržateľné riadenie samospráv,“

hovorí Zuzana Detková, poverená vedením Ekonomického odboru MsÚ v Banskej Bystrici.

Podobne ako ostatné samosprávy, aj mesto pod Urpínom bude hľadať úsporné riešenia. Týkať sa budú najmä prehodnotenia daňovej a poplatkovej politiky, zvyšovania poplatkov do školských a sociálnych zariadení, dotačnej politiky s dopadom na šport, kultúru či cestovný ruch. Dotknú sa aj obmedzenia údržby mestskej infraštruktúry a spomalenia investícií.

„Rezort financií síce uvádza, že samosprávy dostanú v podielových daniach o 240 miliónov eur viac, o prudkom náraste výdavkov samospráv ale mlčí. Nevedie sa diskusia o tom, ako minimalizovať a z čoho platiť vysoké výdavky,“

dodáva Detková a pokračuje:

„Európska charta miestnej samosprávy je rovnocenná s úrovňou ústavných zákonov, no neustále sa porušuje. Samosprávy nevedia vykonávať svoju samosprávnu činnosť, pri finančnom plánovaní nie je možné zvažovať potenciálne riziká, a teda aj hľadať riešenia a následne ich svojimi opatreniami implementovať.“

Banskobystrická Radnica

Banskobystrická Radnica

Mestský poslanec Michal Škantár, ktorý je členom komisie MsZ pre ekonomický rozvoj, hodnotí aktuálnu situáciu slovami:

„Je dlhodobým trendom, že samosprávam pribúdajú kompetencie a úlohy, ktoré má zabezpečovať štát, avšak ten im na ne nedáva dostatok finančných prostriedkov. K tomu treba pripočítať obrovský investičný dlh týkajúci sa ciest, chodníkov, škôl, osvetlenia, športovísk či zariadení sociálnych služieb, ktoré štát v minulosti presunul na mestá a obce, ale už bez zabezpečenia finančných zdrojov. Napriek tomu sa s tým samosprávy v ostatných rokoch popasovali v rámci svojich možností, aj za použitia financií z európskych zdrojov.“

Podľa Škantára posledné rozhodnutia prijaté vládou SR budú mať fatálny vplyv na rozpočty miest a obcí, konkrétne Banskú Bystricu pripravia o päť miliónov eur ročne. Samosprávy, vzhľadom na to, budú mať problém poskytovať kvalitné aj základné služby. Na investovanie do rozvoja, čo obyvatelia oprávnene očakávajú, im nezostanú finančné zdroje. Súčasná vláda za dva roky prakticky rozvrátila verejné financie na úrovni štátu a takýmito populistickými zásahmi ohrozuje aj rozpočty samospráv.

Michal Škantár

Michal Škantár

Samosprávy ťahajú za jeden povraz

Únia miest Slovenska (ÚMS), ktorej členom je aj Banská Bystrica tvrdí, že je potrebné diskutovať o reálnych dosahoch na mestá, obce i poskytované služby pre obyvateľov.

„Musíme sa pokúsiť nájsť riešenie, ktoré bude skutočnou prorodinnou politikou pre tých, ktorí to naozaj potrebujú, a zároveň nebude dramatické pre verejný rozpočet i pre mestá a obce,“

vyhlásil Richard Rybníček, prezident ÚMS.

Richard Rybníček

Richard Rybníček

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) vstúpilo ešte 19. mája 2022 kvôli „protiinflačnému“ balíčku do štrajkovej pohotovosti.

„Mestá a obce majú na svojich pleciach viac ako 4 300 kompetencií. Samosprávy sú však vo všetkom okliešťované presunmi povinností bez financií, znižovaním príjmov, a to všetko je realizované nielen za porušovania legislatívnych pravidiel, či ich obchádzaním, ale aj za ukážkového porušovania Európskej charty miestnej samosprávy,“

doplnil riaditeľ Kancelárie ZMOS Michal Kaliňák.

Michal Kaliňák

Michal Kaliňák

K štrajkovej pohotovosti ZMOS-u sa pridala aj Únia miest Slovenska a Združenie samosprávnych krajov SK 8. Všetky tri organizácie sa zhodujú, že slovenská vláda má všetky možnosti na to, aby našla zdroje na financovanie svojich priorít niekde inde, ako v rozpočtoch samospráv. Máme najhoršie financované samosprávy Ministerstvo financií SR s prekvapením vníma vyjadrenia niektorých predstaviteľov miest a obcí v súvislosti s vplyvom zavedenia opatrení na pomoc rodinám a deťom na samosprávy.

„Musíme odmietnuť vyjadrenia predstaviteľov samospráv, ktorí tvrdia, že zavedenie opatrení zníži objem financií v samosprávach. Takéto tvrdenia sú zavádzajúce a nie sú pravdivé. Ministerstvo financií opätovne zdôrazňuje, že príjmy samospráv z dane z príjmov fyzických osôb budú aj po zavedení opatrení vyššie oproti pôvodne rozpočtovaným 3,44 miliardy eur, pričom vzrastú na 3,53 miliardy eur,“

uvádza sa v stanovisku rezortu financií.

Igor Matovič

Igor Matovič

V období rekordnej inflácie, uvedené tvrdenie MF SR však znamená zmrazenie úrovne podielových daní do budúcich období, bez ohľadu na to, aký prudký je nárast výdavkov miest a obcí. Európska komisia zverejnila v roku 2022 prieskum, ktorý skúma štruktúru daní a ich podiel na príjmoch rozpočtov samospráv v roku 2019 v jednotlivých členských štátoch EÚ.

Z jeho výsledkov vyplýva, že slovenské mestá a obce sú najhoršie financované z hľadiska naviazania príjmov samosprávy na vlastný ekonomický úspech. Systém financovania ich tak vôbec nemotivuje podporovať podnikateľské prostredie a ekonomický rast. Najlepšie sú na tom škandinávske a pobaltské krajiny, v ktorých je viac ako 50 percent daňových príjmov miest a obcí priamo viazaných na ekonomický úspech samosprávy.

Slovenský parlament

Slovenský parlament

Minister financií Igor Matovič rozdeľuje poslancov aj občanov

Problémom je, že minister financií Igor Matovič poňal podporu rodín na úkor samospráv ako svoju politickú prioritu, ktorú presadzuje hlava – nehlava. Poslancov rozdelil na prorodinných a protirodinných presadzujúc riešenie, ktoré paradoxne pomôže skôr bohatším rodinám ako chudobnejším, nehovoriac o tom, že z „protiinflačnej“ pomoci vynecháva seniorov, pracujúcich bezdetných alebo rodičov s odrastenými deťmi.

V konečnom dôsledku vynútené zdraženie komunálnych služieb napríklad za tzv. krúžkovné zaplatia beztak rodičia, takže ministrom financií deklarovaná pomoc rodinám je iluzórna a vôbec nerieši skutočné problémy obyvateľov Slovenska vyplývajúce z neúmerného zdražovania tovarov a služieb s dvojcifernou infláciou.

Pomaly bude v štrajkovej pohotovosti takmer celé Slovensko, ale vládna koalícia miesto reálnej pomoci občanom stále rieši svoje vnútorné spory a zaťažuje nimi celú spoločnosť. Nahnevaní sú učitelia, lekári, zdravotníci, odborári, dôchodcovia a ďalšie skupiny obyvateľov dotknutých zhoršujúcimi sa sociálno – ekonomickými podmienkami, takže reálne hrozia sociálne nepokoje, toto leto i jeseň bude horúco…

Zdroj: Miroslav Strelec (Radničné noviny) a (tom)  , Foto: ilustračné