Mesto Banská Bystrici sa môže pýšiť najvyšším počtom kandidátov na primátora (15), ale aj na 31 poslaneckých miest je ich neúrekom (225). Nevedno, čo  motivuje Bystričanov kandidovať na tieto verejné funkcie, lebo med lízať to vonkoncom nie je, ale Ústava SR to zaručuje.

V takom krajskom meste ich mohli byť teoreticky aj desaťtisíce. Stačí k tomu len málo  – mať v deň volieb 25 rokov na primátora alebo 18 rokov na poslanca, byť svojprávny s trvalým bydliskom v meste a kandidovať za nejakú stranu alebo si zozbierať 400 podpisov od spoluobčanov. Mimochodom z 15 kandidátov na bystrického primátora chcú byť až trinásti  aj (alebo najmä) poslancami.  

Pohľad do rozsiahlych kandidačných listín potenciálnych primátorov a poslancov v štyroch volebných obvodoch prináša aj celkom humorné čítanie v kolónke povolanie. Jeden by neveril, aké krkolomné názvy povolaní si dokážu dať niektorí ľudia verejne na papier, len aby čo najviac zaujali voličov. Tí často ani  len netušia, čo to  ten kandidát vlastne robí, hlavne že to znie chrumkavo.

Napríklad taká „bojovníčka proti extrémizmu a korupcii“. Bystričania možno ani netušili, že už aj v meste pod Urpínom prebieha nejaká vojna, hoci o korupcii a extrémizme sa hovorí. Ale žeby bojovníčka bolo povolanie? To si potom aj taký stomatológ môže kľudne napísať „bojovník proti zubnému kazu“, upratovačka „bojovníčka proti neporiadku“ či SBS-kár „bojovník proti zlodejom“, len nech to znie hrdo.

Dosť kandidátov uvádza ako svoje povolanie „aktivista“. V zozname nájdete aj pomenovanie „aktivista živnostník (podnikateľ)“. Jeden právnik to má dokonca v prevedení „aktivista WIKIDemokracia UNAS“, z čoho volič ani pri najlepšej vôli nevie, čím sa vlastne tento človek živí. Asi demokraciou, ako zasa iný kandidát s povolaním „antikorupčný novinár“ korupciou. Možno sa títo ľudia aktivistami cítia, no ale čo by si mal napríklad napísať človek, ktorý sa aj v pokročilom veku cíti sexuálne aktívny? 

Inak aj povolania „dôchodca“, „nezamestnaný“ či „rodičovská dovolenka“ sú tak trochu zvláštne, pretože ide skôr o stav, do ktorého sa človek dostane, ale čo už, asi by mali čas na poslancovanie. V každom prípade pri tom množstve všakovakých „povolaní“  v kandidátnej listine od výmyslu sveta človeka napadá, či by aj na takúto zdanlivú maličkosť nemal myslieť zákon o voľbách do orgánov samosprávy. Možno by nezaškodilo, keby v nejakej prílohe bol vyšpecifikovaný okruh povolaní, z ktorých si kandidáti môžu nejaké im srdcu blízke vybrať, lebo takto je z toho viac či menej  „španielska dedina“.

Napríklad ako to má Štatistický úrad SR. Podnikatelia a živnostníci musia pri vyplňovaní daňových tlačív uvádzať aj čísla tzv. prevažujúcej podnikateľskej činnosti, ktoré sa volajú OKEČ (Odvetvová klasifikácia ekonomických činností) a SK NACE (Klasifikácia ekonomických činností). Podľa toho sa potom vyhodnocujú rôzne štatistické údaje.

Nič proti slobode výberu povolania, ale keď to niektorí kandidáti na primátora či poslancov pojmú ako ľudovú slovesnú tvorivosť na vypekňovanie svojho politického imidžu pred voličmi,  tak stojí aspoň za zváženie, či to nedať na pravú mieru. Lebo sranda sem – sranda tam, komunálne voľby sú predsa len vážna vec. Alebo ako sa zvykne vravieť  – veľa povolaných a málo vyvolených…