Úprimný vzťah k Banskej Bystrici premietol historik Vladimír Sklenka už do svojej druhej monografie. Viac nám jeden z autorov prezradil v rozhovore.

O úspechu monografie Radvaň – história mestečka niet pochýb. Po knihe, ktorá zaujala nielen čitateľov, ale i odbornú verejnosť zostali len prázdne pulty kníhkupectiev. Už dnes sa môžu priaznivci autorskej dvojice Sklenka – Pecník tešiť na ich ďalšiu zaujímavú knižnú  novinku. Z edície Historia magistra vitae bude vo štvrtok  9. septembra slávnostne pokrstená v poradí druhá monografia o banskobystrickej mestskej časti Sásová – Rudlová. O tom ako kniha vznikala sme sa porozprávali s jedným z jej autorov a zostavovateľov –  PhDr. Vladimírom Sklenkom.

Ako vznikala monografia o Sásovej a  Rudlovej? Čo bolo podnetom pre jej napísanie?

VS: Myšlienka napísať knihu o ďalšej mestskej časti vznikla po vydaní rozsiahlej monografie o Radvani. S Marcelom Pecníkom sme založili edíciu Historia magistra vitae a samozrejme ako edícia musela mať pokračovanie. Po Radvani padla voľba na Sásovú – Rudlovú, pretože obe tieto sídliská patria medzi najväčšie a najobývanejšie časti mesta. Chceli sme aby ľudia poznali históriu miesta na ktorom žijú. Už kniha o Radvani sa odlišovala od ostatných monografií tým, že sme oslovili aj rodákov, ktorí sa do písania knihy priamo zapojili, a tým práca nadobudla ten správny ľudský rozmer. Nie je to len súhrn dátumov, ale sú to predovšetkým spomienky na historické udalosti, ktoré si títo ľudia odžili alebo si ich pamätajú z rozprávania svojich blízkych. Myslím si, že v tom je tajomstvo jej úspechu u čitateľov.

Prečo ste si vybrali práve  mestskú časť Radvaň na napísanie prvej knihy? Máte k nej citový vzťah?

VS: Má to veľmi prozaický dôvod. Keď  som bližšie spoznal  Banskú Bystricu, učarovala mi a preto som sa sem rozhodol presťahovať  a  kúpil som si  byt. Pri kúpe bytu som na výpise z katastrálneho úradu zistil, že ako katastrálne územie som mal uvedenú lokalitu Radvaň. Bývam však na Fončorde, a preto som začal pátrať po tom ako to v skutočnosti s katastrálnymi hranicami je. Môj záujem postupne vyústil až do výstavy starých fotografií o Radvani, ktorú predstavilo Stredoslovenské múzeum a odtiaľ bol už len krok k napísaniu spomínanej historickej monografie.

S akými odozvami z prostredia laickej verejnosti ste sa stretli po napísaní knihy o Radvani? Je v dnešnej dobe ešte záujem o lokálnu či regionálnu históriu?

VS: Záujem je veľký aj napriek tomu, že v súčasnosti sa na Slovensku stretávame s trendom kedy sa história dostáva do úzadia. Nám sa napriek tomu podarilo vytvoriť niečo, čo čitateľov zaujalo.  Dokonca dostávame podnety na spracovanie ďalších mestských častí. Oslovili nás už ľudia z Majera či  Šalkovej.

Ako vznikol autorský tandem Vladimír Sklenka a Marcel Pecník?

VS: Môžem povedať, že išlo o náhodu. Stretli sme sa na kostymovaných prehliadkach v Stredoslovenskom múzeu, ktoré mali u Bystričanov úspech. Slovo dalo slovo a neskôr vznikla monografia o Radvani.

S akými očakávaniami pokrstíte váš najnovší literárny prírastok?

VS: Po krste knihy Radvaň som si myslel, že lepšia kniha z našej spolupráce s Marcelom Pecníkom už asi nevyjde. Bola to totiž moja srdcová záležitosť. Neskôr som sa však bližšie zoznámil s históriou Sásovej – Rudlovej a bol som milo prekvapený. Podarilo sa nám získať veľký počet obrazového materiálu zo súkromných zbierok. V archívoch sa totiž o o Sásovej nachádza podstatne menej dokumentov než o Radvani. Myslím si, že aj táto kniha môže čitateľov zaujať prinajmenšom tak ako monografia o Radvani.

Krstní rodičia sú už verejne známi. Čím vás dvojica Ivan Saktor a Ľubica Laššáková najviac oslovili?

VS: S p. Ľubicou Laššákovou ma spája história mesta Banskej Bystrice. Ako redaktorka Rádia Regina v  sa vo veľkej miere venuje propagácii histórie Banskej Bystrice a okolia, a to ma úprimne oslovilo. P. primátor Ivan Saktor ma milo prekvapil, keď napriek tomu, že pozvánku na krst predchádzajúcej knihy dostal na poslednú chvíľu, si čas našiel a prišiel, čo si veľmi vážim.

Aký program si organizátori pripravili pre návštevníkov krstu v ESC?

VS: Uvedenie knihy bude moderovať  významný rodák z Banskej Bystrice Juraj Sarvaš, ktorý sa podieľal aj na krste predchádzajúcej monografie. Podujatie bude sprevádzať aj banskobystrická dixielandová skupina Jozefa Karvaša, ktorý je taktiež Banskobystričan, a zároveň výborný  jazzový hudobník.

Prezradíte našim čitateľom aké zaujímavosti sa dozvedia z tejto  knižnej novinky?

VS: Pre mnohých, čo bývajú na sídlisku Sásová bude určite zaujímavé, že v skutočnosti sú Rudlovania. Sásová sa síce označuje ako Sásovské sídlisko, ale v minulosti pri jej výstavbe, bol oficiálny názov Rudlová – Sásová.  Tak ako si pamätajú starí obyvatelia Rudlovej, skratka pre Sásovú bolo sídlisko Rusa. Neskôr sa Sásová mala volať sídlisko Osloboditeľov, no ani jeden z názvov sa neujal. Nakoniec sa prijalo pomenovanie sídlisko Sásová, napriek tomu, že dve tretiny sídliska ležia v katastrálnom území Rudlovej. V knihe sa však čitatelia  dozvedia o tom oveľa viac.

Čo si pre svoju vychádzajúc knihu ako jeden z hlavných autorov a zostavovateľov najviac želáte?

VS: Nech nájde medzi čitateľmi minimálne takú odozvu ako monografia Radvaň – história mestečka.

Na čo sa môžeme v najbližšej budúcnosti z edície Historia magistra vitae tešiť?

VS: Rád by som pokračoval v začatom spracovávaní histórie mestských častí Jakuba a Kostiviarskej.

Spomínaná knižná novinka s osobným venovaním autorov môže byť vo vašej knižnici skôr než sa objaví na pultoch kníhkupectiev. Stačí len správne odpovedať na nasledujúcu otázku.

Čím bola pokrstená monografia Radvaň – história mestečka?

Správne odpovede posielajte do 17.9. na mailovú adresu info@bystricoviny.sk. Na jedného z vás sa usmeje šťastie a monografiu Sásová a Rudlová získa aj s podpismi autorov. Výhercu upovedomíme telefonicky.