V piatok 25. novembra si už po 21. krát pripomenieme Medzinárodný a svetový deň bez mäsa a deň práv zvierat. Jeho vznik iniciovala India v roku 1986. Postoj ľudí ku konzumácii mäsa je rôzny a súvisí najmä s vierovyznaním a kultúrnymi tradíciami, ktoré do značnej miery podmieňuje zemepisná šírka. Napríklad v oblastiach s hojnosťou zeleniny a ovocia sa konzumuje menej stravy živočíšneho pôvodu, než v chladnom podnebí. V súčasnosti sa však pod (ne)konzumáciu mäsa podpisuje hlavne individuálny postoj človeka.

Každý sa môže rozhodnúť sa čo a v akom množstve ho bude jesť. „Vyššia konzumácia živočíšnych tukov, najmä vo forme mäsa, je vážnym problémom predovšetkým v ekonomicky vyspelých krajinách sveta. V rámci poradne zdravia, ktorá funguje pri Regionálnom úrade verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici od r. 1993, sme okrem iných aktivít spočiatku monitorovali aj stravovacie návyky ľudí v našom regióne. Jednoznačne sa v tom čase konzumovalo viac mäsa viackrát týždenne a menej zeleniny a ovocia.

Výsledky boli porovnateľné s celoslovenskými – Slováci majú mäso radi, hlavne mastné, ktoré obsahuje nasýtené mastné kyseliny zvyšujúce aj prívod cholesterolu do ľudského tela. Ten stojí za arterosklerózou, upchávaním ciev, nadváhou až obezitou, vysokým krvným tlakom, ale aj za cukrovku, či ďalšími ochoreniami. Preto sme snažili sa v rámci poradenstva apelovať na zmeny,“ konštatuje na úvod témy MUDr. Silvia Kontrošová, vedúca odboru podpory zdravia banskobystrického RÚVZ.

Nevhodná je podľa nej nadmerná konzumácia veľkého množstva údenín, čo je spojené navyše aj so zvýšeným rizikom ochorení tráviaceho traktu, vrátane najnebezpečnejších rakovinových ochorení. Upozorňuje však, že úplne vynechať mäso z ľudského jedálnička nie je zdravé. Mäso je totiž zdrojom cenných bielkovín – jednotlivé aminokyseliny sú v ňom zastúpené v podobnom pomere ako v ľudskom tele.

„S konzumáciou živočíšnych tukov by sme to však nemali ani preháňať. Receptom je pestrá a vyvážená strava, v ktorej má zastúpenie rovnako ľahko stráviteľné mäso – hlavne hydinové, teľacie, no predovšetkým morské ryby. Tie sú neoceniteľným zdrojom omega-3 nenasýtených mastných kyselín, ktoré sú pre výživu človeka dôležité a pre náš organizmus zdravé. Poradne zdravia v SR v súčasnosti evidujú menej ľudí, ktorí konzumujú mäso denne- dnes je to približne len 30 percent z klientov poradní zdravia, pričom 60 percent z nich konzumujú mäso už len dva- tri krát do týždňa„, zdôrazňuje MUDr. Kontrošová. Dodáva, že podľa jej vlastnej medicínskej skúsenosti sa menia stravovacie návyky Slovákov, aj keď nie v takej miere, ako by si odborníci priali.

Jedálny lístok človeka by mal byť pestrý, odporúča sa jesť viac krát denne v menších dávkach a hlavne mäso nie každý deň. V jedálničku nesmie chýbať ovocie a zelenina aspoň 500 gramov denne, podiel zeleniny má byť vyšší. Podľa MUDr. Kontrošovej ich konzumáciu je potrebné dávať do povedomia viac mužom, ako ženám. Mäso je však dôležité aj pre energetický príjem vitamínu B12, ktorý sa na rozdiel od viacerých bielkovín vo vegeratiánskej strave nenachádza. Ak sa už ľudia pre takýto spôsob stravovania rozhodnú, je to potrebné realizovať v spolupráci s lekárom. Odborníci už vôbec neodporúčajú, aby deti do troch rokov veku viedli rodičia k vegetariánstvu a zdôrazňujú potrebu pestrej a vyváženej stravy v kombinácii s dostatočným pohybom.

„Veď naši predkovia jedli slaninu, aj mastné mäsá, ale ich problémom nebola obezita, pretože sa veľa hýbali. Zároveň však vedeli veľmi dobre, prečo boli potrebné aj pôstne dni a pôstne obdobia. Preto trpeli podstatne menej ako naša generácia na srdcovocievne i onkologické ochorenia. Navyše v jedálničku by nemali chýbať ani vlašské orechy, ľanové semiačka, horčičné semená, na prípravu jedál zas odporúčame hlavne olivový, prípadne repkový, či slnečnicový olej,“ dodáva k téme MUDr Kontrošová.

Doplňujúce informácie
Mäso – za a proti
Mäso jatočných zvierat (najmä hovädzie a bravčové) mnohým veľmi chutí, ale rozhodne nie je zdravé konzumovať ho denne. Obsahuje totiž dosť veľa zdraviu neprospievajúceho tuku. Naproti tomu obsahuje rôzne pre ľudský organizmus dôležité látky a prvky. V prvom rade je zdrojom cenných bielkovín – jednotlivé aminokyseliny sú v ňom zastúpené v podobnom pomere ako v ľudskom tele. Za nezdravé sa považuje i častá konzumácia vnútorností, napríklad pečienky, ktorá obsahujú veľa cholesterolu, no zároveň i nezvyklo vysoké množstvá vitamínov a minerálov.

Mäso z hydiny (kuracie, morčacie) obsahuje všetky esenciálne aminokyseliny, nenasýtené mastné kyseliny a málo zbytočného tuku. Tiež je v ňom obsiahnuté množstvo vitamínov a minerálov. Kačacie a husacie mäso je však tučnejšie a pri diéte sa vôbec neodporúča.

Ryby sú zdrojom kvalitných bielkovín a nenasýtených kyselín, preto by ste ich mali mať na stole aspoň dvakrát do týždňa. Tiež obsahujú vitamíny a minerály, napríklad vitamíny A a D, ďalej sú výborným zdrojom jódu a omega-3 mastných kyselín, ktoré chránia pred srdcovo-cievnymi ochoreniami.