V sobotu sa uskutočnilo referendum o zmene Ústavy SR, ktorá by umožnila  skrátiť volebné obdobie parlamentu referendom alebo uznesením Národnej rady SR. Hoci výsledky referenda boli kvôli nižšej účasti neplatné, predstavitelia bývalej koalície sa v nedeľu dohodli na texte zmeny Ústavy SR v súvislosti s predčasnými voľbami.

Črtá sa dohoda na predčasných voľbách bez opozície

Skrátenie voleného obdobia parlamentu by malo byť možné prijatím uznesenia NR SR , na čo bude potrebných 90 hlasov poslancov. Zároveň sa podľa povereného premiéra Eduarda Hegera mali dohodnúť na termíne predčasných volieb 30. septembra 2023 .

Heger predpokladá, že dohodnutá zmena ústavy by sa mohla odsúhlasiť hneď po prerokovaní v parlamente. Zmenu podľa jeho slov podporí klub OĽaNO aj Občiansko-demokratická platforma, ktorá z neho odišla, Sme rodina a SaS.

Eduard Heger

„V takomto prípade by počty mali sedieť. Ďalšie rokovanie tak už nebude potrebné, v pondelok sa len doladia detaily návrhu. Súčasťou návrhu je aj to, že zmeniť volebný systém bude možné len 90 hlasmi poslancov, nie 76 – timi,“

uviedol Eduard Heger.

Termín volieb je podľa Hegera známy a ak chcú „demokratické“ strany získať dôveru občanov, musia im ukázať, že vedia spolu vládnuť a vychádzať.

Predseda SaS Richard Sulík potvrdil dohodu bývalých vládnych strán. Definitívne to však podľa jeho slov bude vtedy, keď exministerka spravodlivosti Mária Kolíková pošle kolegom návrh a oni odsúhlasia dohodu:

„SaS si nekládla žiadne podmienky, s kompromisným termínom volieb 30. septembra vieme žiť. Skorší termín nebol v hre tak, aby ho celá koalícia dokázala odsúhlasiť.“

Richard Sulík a Mária Kolíková

K novele ústavy má samostatný pozmeňujúci návrh predložiť ešte strana Za ľudí. Jej predsedníčka Veronika Remišová podotkla, že zo svojej požiadavky neustúpili a návrh má obsahovať posilnenie postavenia Úradu špeciálnej prokuratúry a Špecializovaného trestného súdu.

Podpredseda strany Juraj Šeliga vysvetlil, že nechceli blokovať dohodu na zmene ústavy a svoju požiadavku vyčlenili na samostatný pozmeňujúci návrh, keďže s ňou nesúhlasilo hnutie Sme rodina.

Zdá sa, že dohodu bývalých koaličných partnerov  podporujú kluby OĽaNO (37 poslancov), Sme rodina (17 poslancov a Martin Borguľa), SaS (20 poslancov), 3 poslanci Za ľudí,  10 poslancov občiansko-demokratickej platformy okolo Jána Budaja a časť nezaradených poslancov odídených z koaličných klubov. Potrebnú ústavnú väčšina chce bývalá vládna koalícia dosiahnuť bez opozície, ktorá presadzuje júnový termín predčasných volieb.

Predsedovia strán bývalej vládnej koalície

Predseda preferenčne najsilnejšej opozičnej strany Hlas-sociálna demokracia Peter Pellegrini reagoval na dohodu strán bývalej vládnej koalície slovami:

„Na odkladanie predčasných volieb do konca septembra neexistuje absolútne žiaden racionálny dôvod. Hlas vyzýva vládne strany, aby namiesto svojich vlastných politických záujmov uprednostnili záujem Slovenska a dohodli sa na termíne volieb najneskôr do konca júna. Vláda nemá dôveru parlamentu, nemá ani všetky svoje právomoci a ľudia na Slovensku súrne potrebujú pomoc. Nikdy v slovenskej histórii sa nestalo, aby takáto vláda bez akéhokoľvek mandátu vládla ešte deväť mesiacov po svojom páde. Nikdy nebola potreba zodpovednej a kompetentnej vlády väčšia ako dnes.“

Podľa Pellegriniho za minimálnu slušnosť voči občanom treba požadovať od vládnej koalície aspoň jeden rozumný dôvod, prečo by mali byť voľby až v septembri. Považuje to za  čistý výsmech do očí 1,2 miliónu občanov, ktorí prišli v sobotu k referendu, výsmech dvom tretinám ľudí, ktorí v prieskumoch žiadajú predčasné voľby čím skôr.

Peter Pellegrini

Prezidentka stanovila termín dohody v parlamente do 31. januára

Po vyslovení nedôvery vláde Eduarda Hegera v parlamente 15. septembra 2022 hlasmi SaS a opozície prezidentka Zuzana Čaputová následne poverila  odvolaného premiéra ďalším vedením vlády s obmedzenými kompetenciami.

Zároveň ho spolu s ďalšími politickými reprezentantmi požiadala, aby urobili všetky potrebné kroky k tomu, že Národná rada SR najneskôr do konca januára prijme všetky potrebné rozhodnutia smerujúce k predčasným parlamentným voľbám.

Zuzana Čaputová

„Považujem za potrebné, aby sa predčasné voľby realizovali ešte v prvom polroku budúceho roka. Jednak z charakteru obmedzeného vládnutia, ale zároveň aj z dôvodu nevyhnutnosti prípravy nového štátneho rozpočtu na ďalší kalendárny rok. V prípade, ak k rozhodnutiu o predčasných voľbách v uvedenom termíne nepríde, pristúpim k ďalším krokom v zmysle ústavy,“

vyhlásila prezidentka Čaputová 16. decembra 2022. Neskôr pripustila, že je pripravená akceptovať aj septembrový termín predčasných volieb, ak sa na ňom politické strany dohodnú. Inak menuje úradnícku vládu. Najbližšia schôdza parlamentu, na ktorej by sa  mali prijať spomínané ústavné zmeny, začína v utorok 24. januára 2023…

Poslanci NR SR