Do redakcie sme dostali podnet našej čitateľky, ktorá sa pozastavuje nad zatápaním podchodu pod hlavnou cestou I/66 na Štefánikom nábreží (pri bývalom Drukose). Podľa mesta ide o dlhodobý technický problém, ktorého definitívne riešenie by bolo finančne veľmi náročné.

Minulý týždeň nám naša čitateľka k problematickému podchodu napísala: „Problém je dlhotrvajúci a neriešený. Momentálne je tam na celej ploche špinavej vody až po členky (radšej nevedieť, čo všetko v nej pláva, ale nosíme si to na topánkach až domov). Viem, že problém je v technickej kvalite stavby a potrebné stavebné úpravy by boli zrejme nad momentálne finančné možnosti mesta. Je takým náročným problémom aj pravidelná údržba podchodu? Bolo by možné občas podchod vyčistiť (nahrádza aj verejné WC), odčerpať vodu a dať tam aspoň v zime a keď dlhodobo prší nejaké dočasné lávky na prechod suchou nohou?“

Ďalej naša čitateľka ponúka aj riešenie: „Aj v Benátkach majú neodstrániteľný problém so zaplavenými peším trasami, ale riešia ich napr. lávkami. Myslím, že tie naše lávky nemusia byť meter nad terénom, stačí 15 cm.“

My sme sa s otázkou kto sa stará o spomínaný podchod a či mesto neuvažuje o nejakom schodnom technickom riešení, ako tento problém odstrániť alebo aspoň zmierniť tak, aby chodci mohli cez podchod bezpečne prejsť, keď je zatopený. Odpoveď sme dostali od hovorcu primátora Filipa Roháčka: „Problém so zdržiavaním vody v tomto podchode trvá už takmer dve desaťročia a objavuje sa spravidla po takmer každom daždi alebo pri topení snehu. Voda sa do podchodu dostáva najmä presakovaním cez podlahu, ale v niektorých častiach aj cez strop.“

V stanovisku mesta sa ďalej uvádza: „Problém sa rieši zásahmi pracovníkov údržby – spoločnosti Ganz, ktorí ručne zvedú vodu k funkčnej šachte. Podchod totiž nie je správne vyspádovaný. Z tejto odvodňovacej šachty voda následne pretečie do zbernej šachty pod podchodom, z ktorej je po dosiahnutí istej výšky voda odčerpaná čerpadlom.“

A ponúka sa aj riešenie: „Mesto Banská Bystrica v poslednom období uvažovalo nad možnosťou prerobenia podlahy podchodu, čím by došlo k lepšiemu spádovaniu vody. Po konzultáciách so stavebnými odborníkmi sme však dospeli k záveru, že tento stavebný zásah by problém samotný neriešil a voda by sa v princípe ďalej zdržiaval tam, kde by nemala byť. Jediným definitívnym riešením by bola veľká komplexná rekonštrukcia izolácie celého podchodu, čo však pri súčasnej ekonomickej situácii nie je reálne.“

Na mieste činu to vo vlhkom období so zrážkami, keď v podchode blízko Hrona stúpne hladina spodnej vody, vyzerá tak, že voda sa dostáva na mramorovú dlažbu zospodu, zrejme cez narušenú izoláciu. Keď sa podchod staval, akoby sa neuvažovalo s tým, že sa na povrch môže dostať aj spodná voda, lebo dlažba nie je vyspádovaná. Ochranné mriežky pri schodoch a rampách majú zachytiť iba povrchovú vodu a zviesť ju kanálikmi do odvodňovacej šachty, odkiaľ sa mechanicky odčerpá. Po rokoch sa zdá, že nemusí celkom byť v poriadku ani povrchová izolácia pod cestou, tá však na zatápanie podchodu nemá taký vplyv, ako spodná voda.

Faktom je, že pokiaľ by sa mal tento problém definitívne vyriešiť, bolo by potrebné inak neporušenú mramorovú podlahu vybrať do podložia a uložiť novú izoláciu s drénmi a novou dlažbou alebo iným povrchom. Technicky to teda v 21.storočí problém nie je, ale finančne si to samospráva v tejto dobe a pri tomto rozpočte dovoliť nemôže. Ibaže by sa našiel nejaký spoluinvestor, ktorý by vzhľadom na svoje stavebné aktivity v tejto lokalite prispel na rekonštrukciu podchodu.

Čo sa však pre bezpečnosť chodcov a znesiteľné prostredie v podchode dá urobiť bez väčších nárokov na financie, je pravidelná údržba a čistenie tohto komunikačného koridoru, ktorým musíte prejsť, ak sa chcete dostať z centra mesta cez I/66 na Hronské predmestie. To by azda nemusel byť taký problém, obzvlášť keď naše mesto chce byť centrom cestovného ruchu.

Mesto by mohlo pouvažovať aj nad návrhom našej čitateľky využiť občasné prechodové lávky počas zatopenia podchodu spodnou vodou. Príklad z Benátok nie je od veci. Stačilo by položiť nevysoké pochôdzne tabule či dosky (pri dodržaní minimálnej normovej svetlej výšky podchodu) uskladnené v niektorej z priľahlých miestností v podzemí, keď počas daždivých alebo snehových dní vyrazí na podlahu spodná voda.

Možno si niekto povie, že keď prší alebo sneží, môžeme prejsť v zodpovedajúcej obuvi cez niekoľkocentimetrovú vrstvu vody v podchode ako na ulici, ale nie je to vôbec príjemné a viacerých ľudí odrádza prechádzať cez vodu, nehovoriac o chýbajúcej bezpečnosti napr. pre starších či imobilných občanov. Alebo žeby pri vstupoch a východoch podchodu mohli stáť zriadenci ako pri WC, ktorí by chodcom požičiavali nepremokavé návleky?

Nič nie je nemožné, len treba pozitívne myslieť a mať vôľu hľadať spôsob, ako daný problém vyriešiť a nie ho obísť. To sa týka aj inkriminovaného podchodu, ktorým možno všetci nepotrebujú prejsť, keď je zatopený, ale toto zariadenie musí spĺňať všetky technické a hygienické normy, nehovoriac o jeho bezpečnosti pre ľudí. Preto spolu s našou čitateľkou očakávame, že tento problém sa pokúsi mesto aspoň v kritických dňoch zatápania riešiť tak, aby sa tadiaľ dalo bez obáv prejsť suchou nohou.