Na Slovensku navštívilo v chrípkovej sezóne 2012-2013 s chrípkou lekára približne 226126 ľudí a celkom sa na akútne respiračné ochorenia evidovalo 1698923 prípadov, čo je o 17,5% viac ako v predchádzajúcej sezóne.  Chorých    bolo mnoho ďalších, ktorí chrípku vyležali doma bez návštevy lekára. Laboratórne sa chrípku podarilo potvrdiť v 647 prípadoch.

Aj keď oficiálne chrípková sezóna ešte neskončila- teoreticky sa o nej zvažuje v 20 kalendárnom týždni, epidemiológovia už tú tohtoročnú – jej veľkosť aj dopady na zdravie obyvateľstva už  vyhodnotili. Verdikt znie: Chrípková sezóna 2012/2013 bola závažnejšia ako  uplynulá. „Zaznamenali sme vyšší počet ťažších foriem ochorení SARI (ťažké akútne respiračné ochorenie), ktoré mimochodom hlásime aj do európskych sietí, ktoré tiež situáciu monitorujú a následne analyzujú.  Za celé Slovensko je dosiaľ nahlásených 244 takých ťažkých ochorení, ktoré sú sprevádzané dušnosťou, pacient musí vyhľadať lekársku pomoc, je odkázaný na umelú pľúcnu ventiláciu, alebo minimálne na  saturáciu kyslíkom. V sezóne 2011/2012 bolo takýchto prípadov hlásených len 41. Podrobne sme zatiaľ analyzovali situáciu v Banskobystrickom kraji, kde za uplynulú chrípkovú sezónu bolo hlásených celkom 39 prípadov SARI, z ktorých 9 končilo úmrtím, 7x priamo na chrípku, 2x na jej následky. Zaujímavá je aj etiológia (pôvod) ochorení, keď sa na nich podieľali všetky typov vírusov chrípky. Treba zdôrazniť, že všetky tieto vírusy ktoré sa evidovali v etiológii chrípky, či  spomínaných ťažkých ochorení, boli obsiahnuté v očkovacích látkach proti chrípke“ konštatuje k analýze MUDr. Mária Avdičová, vedúca Odboru epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici.

Keď sa  prenesieme z národnej úrovne na úroveň Banskobystrického kraja, tu lekári  zaznamenali 185981 prípadov ochorení na ARO a z toho 23080 prípadov chrípke podobných ochorení. Je to o 12,3% viac ako v minulej sezóne. Čo sa týka rozloženia chorobnosti v tejto sezóne podľa MUDr. Avdičovej úroveň ARO prekračovala očakávanú hladinu  a prvý vrchol dosiahli ochorenia tesne pred Vianocami – v 49 a 50 kalendárnom týždni. Potom prišlo k očakávanému poklesu počas Vianoc aj v súvislosti so školskými prázdninami, následne chorobnosť narastala a vrchol dosiahla v 8 až 10 kalendárnom týždni, kedy  túto sezónu kulminovala. „Odvtedy mierne klesá s výnimkou 14 kalendárneho týždňa, kedy opäť výraznejšie stúpla. Najmä v druhej časti chrípkovej sezóne prevažovali v príčinách náhodne odobratých vzoriek  sentinelovými lekármi od pacientov chorých na chrípku hlavne vírus chrípky typu B, ktorý akoby naberal na agresivite. V podstate všetky ťažšie ochorenia sme zaznamenali len vo februári, marci a apríli- teda vo vrcholnej fáze tohoročnej chrípkovej sezóny. A to je typické pre klasický sezónny výskyt. Intenzita chrípky sa po pandemickom období, kedy bola chorobnosť významne vysoká, akoby stlmila.. V chrípkových sezónach rokov 2010/11 a 2011/12 došlo k poklesu ochorení, mali  menej agresívny priebeh. Chrípková sezóna tento rok opäť dostala typický charakter významného sezónneho zvýšenia  s dvomi maximami a teraz opäť klesá.

Čo je podľa odborníkov, MUDr. Avdičovú nevynímajúc závažné a alarmujúce, že zaočkovanosť populácie proti chrípke sa pritom v uplynulej chrípkovej sezóne znížila a klesla

pod 4%. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) pritom odporúča celkovú zaočkovanosť populácie vyššiu ako 30 percent. Očkovanie pritom výrazne znižuje množstvo závažných prípadov i cirkuláciu vírusu v populácii. Štatistiky sú teda jednoznačné – chrípka a úmrtia na chrípku sa nevyhýbajú ani Slovensku.

Ako konštatovala MUDr. Avdičová, priebeh tohtoročnej chrípkovej sezóny nebol len slovenský, ale celoeurópsky jav. Až na to že proporcia vírusov, ktoré sa podieľali na príčinách chrípkových ochoreniach v prvej fáze sezóny sa častejšie vyskytoval pandemický vírus A H1N1 a v druhej fáze to bol vírus chrípky typu B. „V niektorých európskych krajinách sa vírus typu B vyskytoval skôr, k nám to prišlo s odstupom, ale o to razantnejšie. Veď evidované úmrtia boli až v druhej fáze chrípkovej sezóny – vo februári a v marci. Aj preto sa na európskom fóre opäť zdôrazňovalo, že treba viac propagovať očkovanie proti chrípke, lebo je to najúčinnejšie preventívne opatrenie. Potvrdzujú to aj čiastkové analýzy, ktoré sme robili my. Treba si uvedomiť, že vyšetrujeme len špičku ľadovca z celkového počtu ochorení, aby sme vedeli, čo sa udialo v populácii. Nie je cieľom, aby každý chorý bol vyšetrený a mal potvrdený vírus chrípky. Aj z tých málo prípadov ktoré sme takto vyšetrovali,  sme spätne robili epidemiologickú anamnézu a získavali ďalšie informácie , ktoré nás zaujímali hlavne vo vzťahu k očkovaniu. Je smutné že sme v celom Banskobystrickom  kraji sme zaznamenali len  prípady očkovaných na chrípku , ktoré však oba skončili  uzdravením aj napriek tomu že sa vyskytli vo vyššom veku. Naopak máme také skúsenosti, že aj v rodinách, kde žijú starší ľudia ktorí mali byť všetci zo zákona zaočkovaní, lebo im to prepláca zdravotná poisťovňa, mali sme dvojicu chorú na chrípku- manželka bola očkovaná a mala ľahší priebeh ochorenia,  manžel nie a umrel. V tejto súvislosti by som poďakovala sentinelovým lekárom (  jeden lekár v okrese pre dospelých jeden pre deti) ako aj nemocničným lekárom a patológom za dobrú spoluprácu pri získavaní relevantných informácií  o tohtoročnej chrípkovej sezóne a najmä  pri laboratórnom objasňovaní prípadov“, zdôrazňuje MUDr. Avdičová.

Všetky svetové kapacity sa snažia, aby ochorenia, preventabilné očkovaním boli eliminované, aby sa prestali vyskytovať a pripravili sa podmienky pre  eradikáciu (úplne vymýtenie toho- ktorého ochorenia) . V súčasnosti ide v európskom regióne WHO  hlavne o rubeolu a osýpky. Osýpky majú ťažký priebeh u malých detí a môžu poškodiť centrálny nervový systém a rubeola je riziková hlavne pre tehotné, pretože ak ochorejú na ňu v  prvom trimestri, môže poškodiť plod. Treba zabrániť, aby sa rodili malformované deti. „Tieto procesy eliminácie prebiehajú nielen v európskom regióne, ale aj celosvetovo. Silnejú kampane aj v krajinách, kde je vysoká zaočkovanosť a nulový, či ojedinelý výskyt ochorení, kde patrí aj SR. Odborníci v týchto krajinách  tiež neostávajú bez  úloh, lebo sa tieto choroby v súvislosti s pohybom ľudí môžu k nám zavliecť. „Treba vyvinúť energiu na udržanie zaočkovanosti. Takéto krajiny- teda  aj SR,  musia robiť diferenciálnu diagnostiku všetkých exantemových ochorení  teda tých ochorení, ktoré by sa mohli podobať na osýpky a rubeolu, aby to lekári rozpoznali a aby mysleli na tieto ochorenia, aj keď sa u nás nevyskytujú. Veď mnohí mladí pediatri ešte ani nevideli osýpky, keďže sa na Slovensku nevyskytujú už 15 rokov“ zdôrazňuje MUDr. Avdičová dôležitosť epidemiologickej bdelosti.

Doplňujúce informácie:

Samotná chrípka predstavuje nielen zdravotný, ale aj závažný ekonomický  a spoločenský problém. Preto nie je namieste zľahčovanie chrípky a spochybňovanie očkovania proti chrípke. Práve počas pandemickej chrípky sa aktivovali prakticky po celom svete viaceré skupiny odporcov vakcinácie a pokúšali sa spochybňovať účinnosť ochrany a prevencie pred chrípkou. Očkovanie proti chrípke je v odborných kruhoch považované za spoľahlivé, bezpečné a najefektívnejší spôsob prevencie. Svetová zdravotnícka organizácia pripravuje na každú chrípkovú sezónu odporúčania zloženia chrípkové vakcíny.. Najvhodnejším časom na očkovanie je začiatok jesene, mesiace október a  november. Vakcíny proti chrípke sú účinné a bezpečné. Na Slovensku za posledný rok nebola zaznamenaná žiadna závažná nežiaduca reakcia po očkovaní proti chrípke. Chrípka je infekčné ochorenie spôsobené vírusom, ktorý sa šíri z človeka na človeka pri kašľaní, kýchaní a rozprávaní. Človek môže šíriť chrípku ešte predtým, než sa sám cíti byť chorým. Príznakmi sú horúčka najmenej 38˙C a viac, bolesť hlavy, svalov a celého tela, bolesť hrdla, suchý kašeľ, nádcha, únava a sťažené dýchanie. Potrebné je ostať doma, neprenášať vírus na iných. Oddychovať, piť veľa tekutín, užívať lieky tlmiace príznaky chrípky (proti teplote, kašľu, bolesti), vyhýbať sa užívaniu alkoholu a fajčeniu. Ako sa pred ochorením chrániť? Celoročne konzumovať stravu bohatú na vitamíny, otužovať sa, pohybovať na čerstvom vzduchu, obliekať sa primerane počasiu. V čase epidémie sa vyhýbať pobytu v nevetraných priestoroch a obmedzovať návštevu spoločenských podujatí. Keďže chrípkový vírus mení každý rok svoj charakter, sú pre každú sezónu pripravené nové očkovacie látky. Vo vakcíne nie je celý vírus, ale len jeho časti a preto vakcína nemôže spôsobiť chrípkové ochorenie. Na vytvorenie protilátok sú potrebné dva týždne a tak je potrebné dať sa zaočkovať včas. Najvhodnejším obdobím na očkovanie je október a november. Očkovať proti chrípke by sa mali najmä osoby nad 65 rokov, s ochoreniami srdcovo-cievneho systému, s chronickými ochoreniami dýchacích ciest, metabolickými, renálnymi a imunitnými poruchami. Pre indikované skupiny je vakcína plne hradená zo zdravotného poistenia.