Niektorí mestskí poslanci sú schopní pre vlastnú sebaprezentáciu urobiť čokoľvek. Dokonca sa nechať vidieť v priamych televíznych prenosoch z rokovaní mestského zastupiteľstva.

Naposledy to prezentoval nezávislý poslanec Pavol Bielik, ktorý kandidoval do zastupiteľstva za koalíciu SDKÚ-DS a SaS, ale po voľbách zostal ako jediný nezaradený poslanec bez klubovej príslušnosti. V minulom funkčnom období s podobnými návrhmi stransparentnenia práce banskobystrickej samosprávy na internete prichádzal ďalší nezávislý poslanec BBA Vladimír Pirošík, vďaka ktorému sa niekoľkokrát novelizovali Zásady informačného systému mesta Banská Bystrica.

Nič proti tomu, ale keď sa už v zastupiteľstve prijmú nejaké konkrétne formy efektívnej komunikácie na linke mesto-občan, mali by sa aj plniť. Ak si ich zabezpečenie vyžaduje dodatkové finančné zdroje z mestského rozpočtu, mal by niekto povedať, odkiaľ a na úkor čoho ich zobrať.

Aby sa potom nestalo, že akokoľvek dobre myslené uznesenie mestského zastupiteľstva v oblasti informačných systémov bez finančného krytia, sa v praxi minie účinkom. Napríklad ako v minulom roku prijaté uznesenie o zasielaní bezplatných esemesiek o organizovaní rôznych mestských akcií občanom, ktorí o to prejavia záujem. Skončilo to dramaticky malým záujmom občanov o túto službu, ktorej realizácia našťastie nestála mesto tisíce eur.

Pritom mesto Banská Bystrica patrí podľa hodnotenia Transparency International k trom najotvorenejším mestám na Slovensku v oblasti informovanosti občanov. Vždy je čo zlepšovať, len aby to neprekračovalo mieru zdravého rozumu a finančných schopností mesta.

Občas sa stane, že z neplnenia prijatých uznesení zastupiteľstva sú nervózni samotní poslanci a niektorí kritickí novinári. Ako napríklad teraz, keď sa zistilo, že na mestskej webovej stránke nie sú do 10 dní po zasadnutiach mestského zastupiteľstvá zverejňované audio a videozáznamy z rokovania poslancov. Tak to malo byť už od októbra 2010.

Nový primátor Peter Gogola sa o tom dozvedel od tlačovej agentúry SITA. Odpoveď informatikov z mestského úradu však bola strohá a jasná. Mesto momentálne nemá na to potrebné technické ani finančné prostriedky. Musela by sa zvýšiť pamäťová kapacita ukladania dát a v rozpočte by sa musela nájsť finančná rezerva minimálne 2 tisíc eur ročne. To je však v súčasnom rozpočtovom provizóriu zatiaľ neriešiteľný problém, nehovoriac o pripravovaných reštrikciách v návrhu nového mestského rozpočtu.

A do toho prichádzajú ďalšie návrhy na priame televízne prenosy z mestských zastupiteľstiev. Ťažko povedať, či niekto z navrhovateľov vie, čo stojí minúta online prenosu obrazu so zvukom a koľko vysielacej kapacity by k tomu bolo potrebné zabezpečiť, aj keď na rozdiel od klasickej televízie to technicky zvládne internetové vysielanie za menšie peniaze.

Nehovoriac o tom, koľko Banskobystričanov by to sledovalo počas celého dňa. Súdiac podľa rastúceho nezáujmu ľudí o politiku, by to bol veľmi pravdepodobne zbytočný prepadák za veľké peniaze. Akoby k informovanosti občanov o práci poslancov a primátora nestačili existujúce informačné zdroje, ktorými sú komerčné médiá vrátane dvoch regionálnych televízií, Radničné noviny či stále sa lepšiaca internetová stránka mesta.

Občania by možno privítali skôr častejší osobný kontakt so svojimi volenými zástupcami v orgánoch mesta, aby ich za štyri roky lepšie spoznali a mohli im povedať priamo do očí, aké problémy ich trápia. K tomu netreba žiadne uznesenia mestského zastupiteľstva, ani dodatočné technické či finančné prostriedky z mestského rozpočtu. Stačí iba trochu pozitívnej vôle a empatie.