Mesto Banská Bystrica má ďalšieho čestného občana. Stal sa ním významný slovenský hudobný skladateľ, organizátor, pedagóg a dirigent Zdenko Mikula. Onedlho sa dožije úctyhodných 95 rokov.

Zdenko Mikula sa narodil 27. novembra 1916 vo Vyhniach. Jeho otcom bol Koloman Mikula, známy ako mešťanosta Banskej Bystrice. Do mesta pod Urpínom sa rodina Zdenka Mikulu presčahovala v roku 1920.

Tu mohol ako chlapec vstrebávať bohatý kultúrny život. Vypočul si v tom čase takých koncertných umelcov, akými boli Jan Kubelík, Rudolf Firkušný, či Váša Příhoda. Nezabudnuteľnými zážitkami sa pre neho stalo predstavenie Žobráckej opery v kreácii E. F. Buriana, ako aj klavírne improvizácie Jaroslava Ježka, či umenie Voskovca a Wericha..

Zdenko Mikula prežil svoju mladosť v Banskej Bystrici, kde v rokoch 1932-36 študoval na učiteľskom ústave hudbu a spev u Karla Štichu. V období 1941-1946 vyštudoval na Konzervatóriu v Bratislave kompozíciu u Eugena Suchoňa a dirigovanie u Kornala Schimpla. Od roku 1939 pôsobil v Bratislave ako dirigent orchestra Vojenského umeleckého súboru a ako externý pedagóg na učil na konzervatóriu a FFUK, v rokoch 1963-1970 na VŠMU

Počas II.svetovej vojny sa významne zaslúžil o organizovanie a sformovanie vojenskej hudby na Slovensku. Po vojne pracoval ako tvorivý tajomník ZSS (1959-1966), neskôr ako jeho vedúci tajomník (1974-1978). Bol šéfom hudobného vysielania Československého rozhlasu (1966-1974) a tajomníkom Československého zväzu skladateľov v Prahe (1977-1987), kde žije už dlhé roky.

“Tou slovenskou piesňou” začala Mikulova skladateľská činnosť a zrodila sa aj jeho láska k zborovému spevu. Druhé tvorivé obdobie znamenalo najmä hľadanie a zoznamovanie sa s novými kompozičnými smermi.

Venoval sa umeleckému spracovaniu ľudových piesní. Je aj ich autorom, rovnako aj zborových či komorných kompozícií, orchestrálnych a vokálno-inštrumentálnych diel, scénickej hudby a operného triptychu. Známe sú najmä „Žena-Lúčne hry“, cyklus zborov „Domovina moja“ a „Ozývaj sa, hora“, cyklus 16 piesní „Jesenná láska“, „Cigánske piesne“, sláčikové kvarteto „Ave Eva“, symfonická poéma „O veľkej láske“, orchestrálna meditácia na tému Eugena Suchoňa „Si krásna“, oratórium „Jarní zpěvy staré Číny“, predohra pre veľký orchester „Pocta Maximovi Gorkému“ a mnohé ďalšie.

Veľa sa venoval aj tvorbe pre deti (Hajulienky haj, Malí koledníci, Na tanci, Naša Anka).

Hosťoval ako dirigent rozhlasového orchestra ľudových nástrojov, mnoho jeho skladieb je nahratých v rozhlase a na gramoplatniach. Patrí medzi posledných žijúcich žiakov skladateľa Eugena Suchoňa.

Inšpiratívnou pre Zdenka Mikulu bola spolupráca so Štefanom Klimom a speváckym zborom Lúčnica. Jej výsledkom sú diela, ktoré nesporne patria k tomu najlepšiemu, čo v oblasti zborovej tvorby vytvoril.

Pri svojom odchode na zaslúžený odpočinok Zdenko Mikula v Prahe povedal: „Ako umelcovi mi zostalo horúce srdce, čistá hlava, notový papier a fixa číslo O4. K tomu ešte relatívne dobré zdravie a príjemné zázemie. Dodnes dostávam časté pozvania na rozličné zborové súťaže a festivaly na Slovensku. Teší ma to. Nestrácam tak kontakt so živým zborovým hnutím, pohovorím si vždy pri tej príležitosti so zbormajstrami, poteším sa s priateľmi. Tento kontakt ma vrátil k starej láske, ku kompozícii zborov. Slovenská ľudová pieseň nechýba v repertoári ani jedného zborového telesa. Je totiž studnicou bez dna a dá sa naozaj z čoho vyberať. Tak vznikli aj moje cykly zborov s folklórnou inšpiráciou z rozličných regiónov Slovenska. Ale nielen tie. Umelecky som spracoval aj piesne Slovákov, ktorí žijú v Rakúsku, Maďarsku, Bulharsku, Juhoslávii, Rumunsku i za morom v USA. Zaujímavým námetom sú tiež piesne iných národov, žijúcich na Slovensku. Nezabudol som ani na koledy pri adventných koncertoch.”

Zdenko Mikula priniesol do hudby množstvo nových podnetov nielen prostredníctvom zhudobňovaných tém a spôsobom ich spracovania, ale i formou svojej pedagogickej činnosti. Patrí mu teda v našej hudobnej kultúre nezastupiteľné miesto.

Pre mesto Banská Bystrica je cťou, že Zdenka Mikulu môžu Banskobystričania privítať medzi sebou ako svojho čestného občana.