Akoby toho nebolo málo, že v slovenskom parlamente sa v skrátenom legislatívnom konaní v týchto dňoch horúčkovito schvaľujú nebezpečné zmeny Ústavy SR vrátane reformy súdnictva bez odbornej diskusie. Do toho teraz prichádza vláda s návrhom na neobmedzené opakovanie predlžovania núdzového stavu.

Obmedzenie základných práv a slobôd počas núdzového stavu

V pondelok vláda na svojom mimoriadnom zasadnutí schválila návrh ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu s jeho prerokovaním parlamentom v skrátenom legislatívnom konaní. Je signifikantné, že viacerí ministri pred príchodom na pondelkové mimoriadne zasadnutie vlády ani poriadne nevedeli, čo presne majú schvaľovať, keďže informácie dostali len v nedeľu večer

Vláda by po schválení tohto návrhu ústavného zákona mohla vyhlásený núdzový stav počas núdzového stavu trvajúceho najviac 90 dní opakovane predlžovať najviac o 40 dní. Takýto krok zdôvodňuje poznatkami z praxe a nemožnosťou objektívne vyriešiť situáciu spôsobenú pandémiou nového koronavírusu . Chce zároveň odstrániť pochybnosti o tom, nakoľko a kto môže za akých okolností k tomuto kroku pristúpiť.

S predĺžením núdzového stavu bude musieť súhlasiť Národná rada SR, a to do 20 dní od prvého dňa predĺženého núdzového stavu. To by však pri súčasnej ústavnej väčšine 95 koaličných poslancov mala byť iba formalita. V  dôvodovej správe k návrhu zákona sa z tohto uhla pohľadu sarkasticky uvádza, že  „ide o vytvorenie ústavnej poistky v rámci deľby moci a systému bŕzd a protiváh v parlamentnej republike…“

Národná rada SR

V prípade, že NR SR nevyjadrí súhlas, predĺženie núdzového stavu zanikne dňom neschválenia návrhu vlády. Súhlas parlamentu bude potrebný aj v prípade opätovného vyhlásenia núdzového stavu, ak od skončenia predchádzajúceho núdzového stavu vyhláseného z tých istých dôvodov neuplynulo 90 dní.

Z odsúhlaseného vládneho návrhu ústavného zákona vyplýva, že v núdzovom stave možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody. Taktiež bude možné uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, napríklad obmedzením nedotknuteľnosti osoby a jej súkromia núteným pobytom v obydlí alebo evakuáciou na určené miesto.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, ktorá stojí za aktuálnymi návrhmi ústavných zákonov v parlamente, charakterizovala  túto úpravu ústavného zákona slovami:

„Keď je potrebné predĺžiť núdzový stav, prihováram sa za zmenu ústavného zákona, aby reflektoval aktuálnu situáciu. Pandémia, ktorej čelíme, nám prináša novú situáciu, ktorú ústavodarca nepoznal a ani nemal ako poznať v čase, keď prijímal ústavný zákon, ktorý určuje hranice pre núdzový stav.“

Mária Kolíková

Právne stanovisko JUDr. Pirošíkovej 

Na problémy pri vyhlasovaní a predlžovaní núdzového stavu na Slovensku v súvislosti s pandémiou  upozornila bývala zástupkyňa Slovenska  SR pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) JUDr. Marica Pirošíková, ktorá je v súčasnosti advokátka a zároveň pôsobí na Právnickej fakulte UMB v Banskej Bystrici:

„Vo väčšine demokratických ústav má vláda právo vyhlásiť núdzový stav so súhlasom parlamentu. Otázka, kto, ako a kedy má núdzový stav ukončiť, nemôže byť ponechaná na výkonnú moc, ktorá už požíva zväčšené právomoci, preto je na rozhodnutí o zrušení núdzového stavu významne zainteresovaná a nemala by rozhodovať sama o sebe – o zúžení svojich právomocí. Musí to byť funkcia parlamentu. To znamená kontinuitu parlamentného života počas obdobia núdzového stavu.

Marica Pirošíková

Ak by teda naozaj došlo k zmenám ústavného zákona, bolo by namieste upraviť ho aj v tomto smere a rozšíriť právomoci NR SR pri vyhlasovaní a ukončovaní núdzového stavu. Zároveň je potrebné v praxi dôsledne dbať aj na text súčasného ústavného zákona, podľa ktorého je možné vyhlásiť núdzový stav, len ak „došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb“.

Ďalšou podmienkou zákona je, že ho možno vyhlásiť len „na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území” a to len „v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní”. Tieto podmienky ústavného zákona, ktoré je potrebné skúmať a vyhodnocovať na dennej báze, nie sú podľa môjho názoru v tomto období celoplošne naplnené. Štát navyše v rámci procesu prijímania zásadných rozhodnutí s dopadom na základné ľudské práva nezverejnil a neposkytol občanom, ani orgánom a odborným inštitúciám relevantné odborné podklady a úvahy, ktorými dospel k záveru o „bezprostrednosti hrozby”.

Vzniknuté nebezpečenstvo nemožno vzhľadom na výsledky celoplošného testovania považovať ani za skutočné ani za bezprostredné; ani za také, ktorého účinky zahŕňajú celý národ. Komunity občanov, ktoré by mohli byť ohrozené, sú izolované. Nie je preto možné dospieť k záveru, že nebezpečenstvo je tak výnimočné, že bežné opatrenia alebo obmedzenia, ktoré povoľuje Európsky súd pre ľudské práva na ochranu bezpečnosti, zdravia a verejného poriadku, sú úplne nedostatočné. V intenciách uvedeného preto núdzový stav vyhlásený pre všetky sféry spoločenského života a na celom území SR, výrazne obmedzujúci základné práva a slobody obyvateľov SR, v teste proporcionality takmer určite neobstojí.“

Ústavný súd SR

„Pokiaľ ide o predkladanú zmenu ústavného zákona, pozitívne vnímam fakt, že sa pokúša odstrániť rozpor s odporúčaniami Benátskej komisie, na ktoré som poukázala už v minulosti, a podľa ktorých má vyhlasovať alebo odsúhlasovať núdzový stav parlament. V prípade predlžovania núdzového stavu by mal však parlament rozhodovať vopred a nie spätne do 20 dní. Veľkým negatívom je aj fakt, že navrhovaná zmena ústavného zákona umožňuje so súhlasom parlamentu predlžovanie núdzového stavu opakovane bez akéhokoľvek časového obmedzenia. Tiež uvádzam, že vzhľadom na závažnosť situácie niektoré ústavy vyžadujú na vyhlásenie núdzového stavu kvalifikovanú parlamentnú väčšinu,“

uvádza Marica Pirošíková.

Právny štát sa skladá z piatich základných princípov: zákonnosť, právna istota, predchádzanie zneužívania právomocí, rovnosť pred zákonom a nediskriminácia a prístup k spravodlivosti. Aby bol núdzový stav legitímny, musí brať do úvahy povahu, závažnosť a trvanie mimoriadnej situácie a to by malo určovať druh, rozsah a trvanie núdzových opatrení, ku ktorým sa krajina môže zákonne uchýliť.

Všetky núdzové opatrenia, odstúpenia od ochrany základných práv a slobôd podľa Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP) a ich obmedzenia podliehajú trom všeobecným podmienkam, a to nevyhnutnosti, proporcionalite a dočasnosti.

Tieto podmienky, ktoré v súhrne vytvárajú princíp minimalizácie zásahu do základných práv a slobôd, sa pravidelne uplatňujú a interpretujú v judikatúre ESĽP, Súdneho dvora Európskej únie a rôznych ústavných (a iných) súdov členských štátov EÚ.

Všetko nemožno odôvodniť pandémiou. Pred prijímaním takýchto ústavných zákonov by bolo vhodné sa poradiť s Benátskou komisiou, ktorá  je poradným orgánom Rady Európy zloženým z nezávislých odborníkov v oblasti ústavného práva. Vláda by mala pri rozhodovaní o núdzovom stave tieto pravidlá dôsledne uplatňovať, inak hrozí úspešné podávanie sťažností na ESĽP.

Nebezpečenstvo premeny demokracie na demokratúru

Ak teda NR SR schváli vládou navrhované prakticky neobmedzené predlžovanie núdzového stavu opakovane do 40 dní (čo je pri ústavnej väčšine vládnych poslancov viac ako pravdepodobné), nastane na Slovensku stav, ktorý pri krajnom uplatňovaní tohto pravidla (čo pri vláde  Igora Matoviča nemožno vylúčiť) sa demokracia začne podobať na demokratúru  – politické riadenie spoločnosti a ekonomiky, v ktorom sa diktatúra mieša s prvkami demokratických foriem.

„Namiesto riešenia problémov ľudí na Slovensku chce vláda zaviesť možnosť opätovného predlžovania núdzového stavu. V žiadnom prípade nesúhlasíme s týmto predlžovaním diktátorských manierov Igora Matoviča. Žiadame, aby sa s koncom tohto roka konečne skončil aj núdzový stav a ľudia prestali byť obmedzovaní na svojich právach a slobodách,“

vyhlásil predseda najsilnejšej opozičnej strany HLAS-sociálna demokracia Peter Pellegrini.

Ak prejdú v slovenskom parlamente napriek vážnym pripomienkam viacerých odborníkov z radov právnikov, sudcov či prokurátorov, môže sa stať, že dôjde trpezlivosť aj občanom. Mnohí sú už unavení z vlečúcej sa koronavírusovej pandémie a neustále sa meniacich vládnych opatrení, ale ak im ešte niekto začne neobmedzene siahať na ich občianske práva a slobody či dokonca živobytie, pohár trpezlivosti ľahko pretečie a môžeme sa napriek núdzovému stavu dočkať sociálneho výbuchu hnevu.

Súčasnej vládnej moci nielenže klesajú preferencie u voličov a pomaly sa  musí báť aj hrozby referenda o predčasných voľbách, ale ešte si chce zabetónovať svoje postavenie aj neobmedzeným predlžovaním  núdzového stavu pod rúškom boja s pandémiou a faktickým nastolením demokratúry. To môže byť cestou do pekla…