Základná umelecká škola Jána Cikkera, ktorá vychováva mladých tanečníkov, hudobníkov či výtvarníkov, je neodmysliteľnou súčasťou nášho mesta. Mestu sa ju podarilo zrekonštruovať a zamedziť tomu, aby rozpadajúca sa fasáda ohrozovala deti a rodičov.

Budovu postavili v rokoch 1932 – 1933 podľa návrhu architekta Eduarda Bednárika v rámci rozvoja sídelnej štruktúry, ktorý bol v Banskej Bystrici po vzniku Československa výrazný. V tom čase postavili významné funkcionalistické budovy ako pobočka Národnej banky, Národný dom či sídlo Slovenskej energetiky.

Pôvodný stav budovy pred rekonštrukciou.

Stavba umeleckej školy je konštruovaná ako železobetónový skelet. Výrazným materiálovým prvkom objektu je keramika, ktorá sa objavuje ako dekoratívny prvok v interiéroch aj exteriéroch.

Primátor Ján Nosko k obnove starej fasády uviedol:

„Išlo o náročnú obnovu, a to aj z finančného hľadiska, keďže budova ZUŠ-ky je národná kultúrna pamiatka. Práve z tohto dôvodu sme museli intenzívne komunikovať s pamiatkarmi, ktorí sa vyjadrovali k postupu prác a použitiu potrebných materiálov.“

Počas obnovy fasády musela byť vrchná brizolitová omietka odstránená v celom rozsahu a v zmysle požiadaviek Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) nahradená novou špeciálnou omietkou, ktorá sa objednávali až z Nemecka.

Banskobystrický reštaurátor Marek Rakovský, ktorý pracoval na stavbe pre dodávateľa SimKor Banská Štiavnica, k tomu  povedal:

„Jednalo sa o špeciálny brizolit, ktorý sa dnes na vonkajšie omietky používa veľmi zriedkavo. Je to náročná technológia aj na prípravu a samotné prevedenie. Myslím, že výsledok je dobrý a budova má pôvodný vzhľad. Škoda, že sa musia až dodatočne robiť okná podľa požiadaviek pamiatkárov, celá fasáda by vyznela ešte lepšie.“

Spolu s výmenou 57 okien v dvorovej časti sa preto náklady na obnovu len v týchto dvoch položkách vyšplhali na 291 000 eur.

Keramický obklad, ktorým je budova ZUŠ-ky špecifická, mal byť podľa pôvodného zámeru len očistený a ošetrený hydrofóbnym náterom. Počas opravy omietok sa však zistilo, že keramická výzdoba fasády okolo okien a na štítových stenách je značne poškodená a navyše bola v minulosti neodborne natretá nevhodným náterom. Miestami obklad úplne chýbal.

„Aby sme predĺžili životnosť pôvodného keramického obkladu a zároveň aj zjednotili vzhľad fasády, pristúpili sme k jeho reštaurovaniu v rozsahu 512 m2, čo si vyžiadalo ďalšie náklady vo výške 72 000 eur,“

dodáva Nosko

Ambíciou mesta bolo vymeniť okná aj na fasáde školy, ktorá je viditeľná z cesty I/66 popri Hrone. KPÚ však trvá na riešení, ktoré je oproti bežnému trikrát drahšie. Primátor verí, že rokovaniami sa dôjde k spoločnej dohode na výhodnejších podmienkach a aj túto investíciu dotiahne mesto do úspešného konca.