Územné plánovanie, urbanizmus, architektúra a manažérske schopnosti. To sú hlavné atribúty, ktoré by mal mať vedúci Odboru územného plánovania a architekta mesta. Banská Bystrica v týchto dňoch vyhlásila výberové konanie na odborníka, ktorý bude okrem iných činností riadiť a kontrolovať územný rozvoj mesta.

Podmienky výberového konania

Uchádzač musí spĺňať niekoľko kritérií – mať vysokoškolské vzdelanie II. stupňa v odbore územné plánovanie, urbanizmus, architektúra, disponovať autorizačným osvedčením SKA, a výhodou je aj odborná spôsobilosť na obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie a územnoplánovacích podkladov.

Hlavný architekt mesta riadi činnosť odboru, je odborný garant pre oblasť územného plánovania, urbanizmu a architektúry mesta. Zároveň stanovuje stratégiu a politiku činnosti oddelenia územného plánu a oddelenie územného rozvoja mesta a architektúry, ktoré sú pod odbor začlenené.

Novoprijatý uchádzač bude kontrolovať proces obstarávania územnoplánovacej dokumentácie a územnoplánovacích podkladov, koordinovať rozvoj dopravného systému mesta, aktívne sa podieľať na tvorbe územnoplánovacích dokumentov a pod.

Žiadosti o prijatie do pracovného pomeru je potrebné doručiť do 16. decembra do 15:00 hod. osobne alebo poštou na adresu: Mestský úrad Banská Bystrica, Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica.

Podrobnejšie info nájdu uchádzači na: https://www.banskabystrica.sk/oznamy-mesta/2020/volne-pracovne-miesto-veducia-odboru-uzemneho-planovania-a-architekta-mesta/.

Hlavný architekt alebo vedúci úradník

Touto otázkou sme sa zaoberali pred piatimi rokmi, keď po takmer polstoročnej činnosti končil Útvar hlavného architekta mesta (ÚHA) spadajúci pod primátora. Mestskú rozpočtovú organizáciu s hlavným architektom mesta na jej čele nahradil Odbor územného plánovania a architekta mesta s vedúcim zabudovaným v štruktúre mestského úradu.

Banská Bystrica tak de facto stratila pozíciu hlavného architekta mesta, ktorý mal výrazný vplyv na územný rozvoj mesta či vytváranie dôležitých urbanistických a architektonických koncepcií.

V organizačnej štruktúre ÚHA boli špecialisti – architekti a inžinieri s odbornou spôsobilosťou pre architektúru a urbanizmus, dopravu a siete, ale aj pre verejné obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie. Mnohí z nich po prechode zo samostatnej organizácie pod mestský úrad odišli.

Banskobystrický ÚHA sa stal priekopníkom v spracovaní a aktualizácie digitálnej mapy mesta s celou infraštruktúrou inžinierskych sietí, rovnako aj elektronického geograficko-informačného systému. Za elektronizáciu územného plánu mesta dostal cenu „Zlatý erb“ a  medzinárodné ocenenie ITAPA  za originálnu geoaplikáciu.

ÚHA bol laureátom ceny Zväzu slovenských architektov za urbanistické dielo, Ceny primátora mesta a ďalších individuálnych ocenení pre doterajších hlavných architektov mesta. V rámci Slovenska si ÚHA v Banskej Bystrici od  Jána Kupca  až po Ľubomíra Kelemana udržal odborný kredit, čo uznávala aj Slovenská komora architektov (SKA). To sa o uplynulom období Odboru územného plánovania a architekta mesta na MsÚ už povedať nedá…

Práve SKA dlhodobo presadzuje samostatnosť útvarov hlavných architektov v krajských mestách:

„Model útvarov hlavných architektov je v celom stredoeurópskom priestore platformou pre odbornú spoluprácu a komunikáciu so širokou verejnosťou i predstaviteľmi verejnej správy. Negatívne tendencie rušenia takýchto útvarov sa v minulom období prejavili v chaotickom a nestabilnom rozvoji území s dlhodobým dopadom na životné prostredie. Zachovanie a znovu konštituovanie týchto odborných pracovísk v odpolitizovanej forme považuje SKA za základnú podmienku harmonického, trvalo udržateľného a úspešného rozvoja územia. Za nevyhnutné považujeme legislatívne zakotvenie takýchto inštitúcií v stavebnom zákone a zákone o obecnom zriadení.“

Súčasná hlavná architektka mesta Bratislava Ingrid Konrad dodáva:

„Dnes už vieme, že zužovanie verejnej správy, zrušenie pôvodného útvaru hlavného architekta, kde sa koncentrovali témy rozvoja mesta a posudzovali projekty, bolo chybou. V súčasnosti máme málo odborníkov na prácu na rozvoji takmer polmiliónového mesta, veľa vecí je trvalo zanedbávaných a medzi nimi je aj regulácia rozvoja územia mesta na úrovni územných plánov zón.“

Ingrid Konrad

Ako ďalej s riadením územného rozvoja a plánovania v meste pod Urpínom

Faktom je, že nie všetky krajské mestá si zachovali pozície hlavných architektov. Niektoré ich podobne ako Banská Bystrica zabudovali do štruktúr mestských úradov a urobili z nich prakticky vedúcich úradníkov.

Je škoda, že mesto Banská Bystrica napriek koronakríze pred nastávajúcim výberovým konaním odborne nezhodnotilo predchádzajúce takmer 5 – ročné obdobie pôsobenia Odboru územného plánovania a architekta mesta, jeho plusy a mínusy v riadení územnoplánovacích procesov či vytváraní koncepcií ďalšieho územného rozvoja mesta.

Takáto analýza by pomohla exaktnejšie stanoviť nároky na nového hlavného architekta mesta, ktorý by bez ohľadu na svoje funkčné zaradenia v riadiacej štruktúre samosprávy mal byť skutočnou osobnosťou medzi architektonickou obcou.

Žiaľ tak ako pre piatimi rokmi ani teraz sa o poslaní hlavného architekta Banskej Bystrice odborne nediskutuje ani medzi architektmi a urbanistami, preto avizované výberové konanie robené v krátkom časovom slede skôr pripomína výber vedúceho úradníka mestského úradu. Treba dúfať, že napriek tomu sa doň prihlásia schopní architekti…