19.februára bude mať 64 rokov, ale na dôchodok nemyslí. Každý deň naplno trénuje a pripravuje sa na ďalšie medzinárodné preteky. Kedykoľvek si to rozdá na atletickom ovále aj s atlétmi, ktorí sú o generáciu či dve mladší. V behu na 60, 100 a 200 metrov alebo v skoku do diaľky dokáže ako jeden z mála bielych Európanov porážať aj skvelých atlétov čiernej pleti.

Reč je o atletickom veteránovi Vladimírovi Výboštekovi z Banskej Bystrice. Za uplynulých 19 rokov získal na svetových súťažiach celkom 50 medailových umiestnení, z toho 25 zlatých, 14 strieborných a 11 bronzových, čo je ojedinelý slovenský rekord. Je aj zakladateľom kuriózneho behu dozadu, kde na 100 metrov drží vo veku nad 60 rokov slovenský rekord časom 18,72 sekundy, čo nezabehne hocikto z mladších ani normálne dopredu.

Na majstrovstvách sveta a Európy veteránov získal postupne tituly šampióna vo všetkých vekových kategóriách nad 40 rokov. Už od roku 1991 individuálne reprezentuje Slovensko a mesto Banská Bystrica. V roku 1997 zabehol v hale v Birminghame 60 metrov za 7,56 sekundy. V roku 1998 sa prvýkrát sa stal svetovým šampiónom v kategórii nad 50 rokov v behu na 100 metrov v americkom Oregone časom 11,80 sekúnd. Do diaľky vtedy skočil 599 cm. V Taliansku na majstrovstvách Európy potom dokázal zabehnúť 200 metrov za 24,47 sekúnd.

Ako 60-ročný sa stal svetovým rekordérom v behu 60 metrov, ktorý zabehol v roku 2007 na halových majstrovstvách Európy v Helsinkách. Dodnes je držiteľom slovenských rekordov v kategórii veteránov nad 55 rokov.

Vlani skvele reprezentoval Slovensko na svetových halových hrách v kanadskom Kamloops v kategórii nad 60 rokov (zlato na 60 a 200 metrov, bronz v skoku do diaľky). Bol zlatý v behu na 100 metrov a bronzový na 200 metrov na majstrovstvách Európy v maďarskom Nyíregyháze.

Za svoje skvelé výsledky bol vlani vyhodnotený ako najlepší športovec mesta Banská Bystrica za rok 2009. V roku 2009 získal Cenu primátora mesta za prínos v oblasti športu. Predtým bol dvakrát slovenským atlétom roka v kategórii veterán (2002,2004) a najlepším športovcom mesta v tejto kategórii.

V tomto roku sa chystá na marcové halové majstrovstvá Európy v belgickom Gente. Pokiaľ mu to dovolí zdravie a získa potrebné financie, chcel by reprezentovať Slovensko na júlových svetových hrách veteránov v americkom Sacramente, potom v septembri na majstrovstvách Európy v talianskom letovisku Lignano.

Pán Výbošťok, keď človek číta o vašich atletických úspechoch, ani sa nechce veriť, čo dokážete prakticky už v dôchodkovom veku. Máte nejaký špeciálny recept na úspech?
Mojím životným je „splň si svoje sny“, ale tiež „ži a nechaj žiť“. Som zvyknutý tvrdo a pravidelne trénovať bez toho, aby ma niekto štdro sponzoroval. Športujem od malička a moje športové sny sa začali plniť až po štyridsiatke. Predtým som hrával hokej, dokonca aj za Mladú Boleslav, ale mojím koníčkom je odjakživa atletika. Milujem šprinty, skok do diaľky i do výšky, tiež vrh guľou. V roku 1961 som prvýkrát vyhral preteky žiakov na I.Horehronských hrách mládeže. 60 metrov som zabehol za 7,6 sekundy a do diaľky skočil 532 cm. Po 25 rokoch som dosiahol rovnaký výkon.

Od sedemdesiatych rokov minulého storočia ste pracovali ako policajt. Pomohlo to vašim športovým výkonom?
Určite, veď práca policajta si vyžaduje aj perfektnú fyzickú kondíciu. Okrem atletiky som sa venoval aj streľbe a lyžovaniu. Vo viacboji zdatnosti som 10x získal titul majstra Slovenska.

Presadili ste sa ako skvelý šprintér a skokan do diaľky aj na svetovom fóre. Je medzi atlétmi veteránmi veľká konkurencia?
Vo svete sú veteráni vážení ľudia a skvelí priatelia. Na preteky veteránov chodí množstvo divákov a o ich výkonoch informujú všetky médiá. U nás sa to ešte neujalo, pretože prím majú mladí profesionálni športovci. Navyše udržiavať sa v dobrej fyzickej kondícii aj vo vyššom veku nie je jednoduché zo zdravotného ani z finančného hľadiska. Tvrdo trénujem prakticky celý rok, dokonca aj keď som na liečení. Preto dokážem konkurovať mojim vrstovníkom na svetových či európskych šampionátoch, hoci si všetko musím zabezpečiť sám.

Medzi veteránmi ste svetovým šampiónom v šprinte i v skoku do diaľky. Máte nejaký vzor?
Áno, obdivoval som skvelého talianskeho šprintéra a olympijského víťaza Pietra Meneu. Ako jeden z mála šprintérov bielej pleti dokázal konkurovať dobre stavaným černochom v šprintoch na 100 a 200 metrov. Dodnes využívam pri tréningu jeho metódy atletickej prípravy bez akýchkoľvek nedovolených podporných prostriedkov. Pre zaujímavosť už aj mňa prepadli dopingoví komisári, ale všetko bolo v poriadku. Som rád, že na vlaňajšej ostravskej Zlatej tretre som okrem vlastného víťazného behu na 100 metrov za 12,77 sekundy (v prepočte vekových koeficientov dnešných 10,50 sek. u mužov) mohol osobne sledovať tréning najrýchlejšieho muža planéty Jamajčana Usaina Bolta.

Ste už vlastne dôchodca, príprava a hlavne účasť na pretekoch v zahraničí je fyzicky i finančne náročná, ako to zvládnete?
Pravdupovediac v tomto som na Slovensku individualista. Situácia ani vzťahy v atletickom športe nie sú vždy priateľské, tobôž keď sa jedná o veteránov. Dlho som nemal domovský športový klub, ale od roku 2009 ma prichýlila banskobystrická Dukla. Najväčším problémom je financovanie mojej účasti na medzinárodných podujatiach, ktoré limituje aj počet pretekov v zahraničí. Nemám stáleho sponzora, som vďačný za každý finančný či bartrový príspevok na jednotlivé preteky, či už je to od súkromného podnikateľa alebo mesta. Vlastne po celý rok popri tréningu hľadám možnosti sponzorovania mojej reprezentácie Slovenska a Banskej Bystrice.

Podľa dosiahnutých výsledkov na európskych a svetových atletických podujatiach veteránov ste azda najúspešnejším slovenským reprezentantom s 50 medailovými umiestneniami. Ani toto vám neotvára dvere u sponzorov?
Ako som už spomínal, veteráni to na Slovensku nemajú na ružiach ustlané. Málo sa o nich vie, viac si nás vážia v zahraničí. Preto nie sme takí príťažliví pre sponzorov ako iní aktívni vrcholoví športovci, ako napríklad futbalisti či hokejisti. Neviem, či sa to v blízkej budúcnosti zmení, lebo finančná podpora športu i kultúry v čase hospodárskej krízy prirodzene klesá. V tomto roku sú atletické majstrovstvá sveta veteránov v USA, cítim sa na dobré výkony, ale najskôr musím nájsť peniaze na letenku a pobyt tam. Trochu ma mrzí, že keď opakovane dosahujem najlepšie výkony na svete medzi veteránmi vo svojej vekovej kategórii, od roku 2004 sa nenájde pre mňa miesto pri vyhlasovaní najlepších atlétov sezóny. Neviem preč, ale prím majú iní so slabšími výkonmi. Akoby sa medzi atletickými funkcionármi nezávidela drina, ale úspechy. Myslím, že každého reprezentanta Slovenska, ktorý dosiahne v zahraničí pre svoju krajinu výrazný úspech, by si mal domáci športový zväz vážiť, lebo pravdupovediac nerastú ako huby po daždi…

Okrem atletiky trénujete aj mladých futbalistov JUPIE Podlavice. Chcete svoje bohaté športové skúsenosti a morálno-vôľové vlastnosti predávať mladej generácii?
Samozrejme, veď naša slávna éra pomaly končí a niekto v tom musí pokračovať. Napríklad z JUPIE vyšli také futbalové hviezdy, ako Marek Hamšík či Jakub Sylvester. Takéto talenty sa aj dnes pohybujú na bystrických trávnikoch či atletických dráhach, ale cesta na športový vrchol je dlhá a tŕnistá.

Ako 60- očný ste založili ste kuriózny beh na 100 metrov dozadu, ktorý dokážete hlboko pod 19 sekúnd. Znamená to, že aj veteránska atletika sa uberá opačným smerom?
To je taká pikoška, aby sme do športového zápolenia vniesli aj trochu humoru (smiech). Paradoxne toto vyvolalo väčší mediálny ohlas, ako moje víťazstvá na svetových šampionátoch. Ale veteránska atletika, rovnako ako tá špičková profesionálna, sa vo svete uberá míľovými skokmi dopredu. Ťažko povedať, kde sú hranice ľudských možností a méty ďalších svetových rekordov. V každom prípade šport aj vo vyššom veku je cesta k poctivej súťaživosti, zdraviu a priateľstvu medzi ľuďmi na celom svete. O to vlastne ide aj u nás na Slovensku.

A čo vaše sny?
Snívam o nových svetových rekordoch na atletických ováloch vo svete. Veľmi by som si prial v roku 2012, kedy budem mať 65 rokov, nájsť takého sponzora, ktorému sa odmením prekonaním svetového rekordu v šprinte na 60 metrov v hale a na 100 metrov vonku. Verím, že sa mi to podarí.