Počas 116-ročnej histórie korunovej meny sa na bankovky dvakrát dostala aj Banská Bystrica. Prečítajte si článok o histórii „koruny“ a jej súvislostiach s mestom pod Urpínom od nášho prispievateľa PhDr. Marcela Pecníka.

Na koruny a haliere sme boli zvyknutí ako na platidlá a tiež ako aj na predmety dennej potreby vyše 116 rokov. Korunová mena a jej peniaze sa nám vryli nielen do našej historickej pamäti, ale určite aj do nostalgických spomienok.

Koruna ako zákonná mena bola prijatá na našom území ešte v časoch existencie Rakúsko – Uhorska, za vlády Františka Jozefa I., v r. 1892. Veď preto sa aj volá „koruna“ – na počesť symbolu kráľovstva – monarchie. Vtedy vystriedala zlatníky a grajciare. Bankovky boli vyrábané v krásnom secesnom dizajne, halierové (v uhorskej časti fillerové) mince z bežných kovov, no korunové nominály (1,2 a 5 K.) zo striebra a 10, 20 a 100 K. mince dokonca z 90 % zlata.

Počas existencie korunovej meny bolo uskutočnených viacero menových reforiem. V r. 1919 vznikla koruna československá „Kč“, v r. 1939 v dôsledku vzniku Slovenskej republiky koruna slovenská „Ks“ a v r. 1945 opäť československá, tentokrát však už so spravodlivejšou skratkou „Kčs“. Najradikálnejšia menová reforma bola realizovaná v r. 1953. Vtedy komunistické vedenie štátu obralo ľudí takmer o všetky úspory a výťažok z tohto procesu bol použitý na budovanie priemyslu v ČSR. Okrem iného táto reforma veľmi významne zrušila pretrvávajúci povojnový prídelový systém a narastajúcu infláciu. Ľuďom vtedy vymenili staré peniaze za nové v hotovosti do 300 Kčs v pomere 5:1 a na účtoch v pomeroch až 50:1. Potom nasledovalo dlhé obdobie socialistického peňažníctva a stabilizácie. Vzhľad našich peňazí sa trochu zmenil v r. 1990, kedy sa zmenil i štátny znak a názov Československa na ČSFR, po zmene politických a spoločenských pomerov. Po vzniku Slovenskej republiky v r. 1993 vznikla aj samostatná slovenská koruna „Sk“, ktorú si pamätáme najčerstvejšie. Už takmer rok ju nepoužívame. Koruny a haliere nahradili eurá a centy.

Platidlá korunovej meny vo všetkých jej obdobiach považujeme z výtvarného hľadiska za veľmi hodnotné a umelecky spracované. Najmä to platí o období „prvej ČSR“ (1918 – 1939), kedy medzi tvorcov výtvarných návrhov na naše peniaze patrili významní secesní umelci ako Alfons Mucha, Maximilián Švabinský, Otakar Španiel a ďalší. Pamätáme si aj na krásne peniaze osemdesiatych rokov XX. storočia, ktoré navrhoval Albín Brunovský, ale samozrejme mnohé ďalšie, pekné bankovky, štátovky a obehové, či pamätné mince.

Málo miest sa zapísalo do dejín korunovej meny. Iste najviac Kremnica – minciarske mesto s tradíciou razby od r. 1328, potom Praha a Bratislava ako centrá národných a štátnych bánk, ale aj Martin – mesto, ktorom sídli tlačiareň Neografia, v ktorej boli niektoré bankovky vyrábané.

Na určitý čas sa stala centrom slovenského bankovníctva aj Banská Bystrica. Bolo to počas Slovenského národného povstania (SNP) v. r. 1944. Vtedy guvernér Slovenskej národnej banky (SNB) z Bratislavy Imrich Karvaš vydal príkazy na zachraňovanie veľkých obnosov Ks, ale aj drahých kovov aj tým, že boli dočasne umiestnené v bystrickej filiálke SNB – budova v Národnej ulici. Okrem toho veľké hotovosti boli disponované do tejto filiálky, aby mohli byť použité pre SNP. Banská Bystrica sa na čas stala centrom povstaleckého bankovníctva, v čom hral veľmi dôležitú úlohu aj Karol Markovič, bankár a finančník zo známej radvanskej rodiny Markovičovicov.

Peniaze sú symbolom doby v ktorej vznikli. Papierové, či kovové platidlá vždy vhodne ilustrujú pomery ich doby. Bývajú navrhované uznávanými výtvarníkmi, tlačené a razené v najprestížnejších podnikoch a bývajú na nich spravidla vyobrazené námety najdôležitejších reálií štátu, či histórie národa. Jedná sa najmä o osobnosti, pamätné a významné miesta, stavby, prírodné krásy a podobne.

Aj Banská Bystrica sa dostala na peniaze, čo vhodne zvýrazňuje jej historický, ale aj súčasný význam pre Slovensko. Stalo sa tak dokonca ešte počas existencie Československej republiky, známej tzv. „pražským centralizmom“ v. r 1945 a 1953. Siluety nie mnohých miest sa ocitli na peniazoch. V tej dobe to bola najčastejšie Praha. Tento fakt význam dvojnásobného zobrazenia Banskej Bystrice na papierových 50 korunách len umocňuje.

Prvý krát bola Banská Bystrica vyobrazená na rubovej strane tmavozelenej päťdesiatkorunáčky, ktorá platila v ČSR od r. 1948 do r. 1953. Na jej lícnej strane sa nachádza portrét M. R. Štefánika. Banská Bystrica je tu zobrazená pohľadom z vrchu Urpín, obkolesená prírodou – okolitými kopcami a lesmi.

Potom bola Banská Bystrica motívom spracovania päťdesiatkorunáčky ešte raz. Išlo o v poradí ďalšiu bankovku tejto hodnoty, ktorá priamo vystriedala predošlú, na ktorej bola tiež naša Bystrica. Keďže vznikla v čase vážnej reformy v r. 1953, v dobe vlády komunistickej strany, musel Štefánik lícnu stranu opustiť. Namiesto neho sa tam objavil výjav partizána a vojaka v objatí. Peniaz je v zelenej farbe, platil v Československu do r. 1967 a na rozdiel od predchádzajúcej bankovky, ktorá bola vytlačená tradične na území ČSR – v Tlačiarni cennín Národnej banky československej v Prahe, bol vyrobený v Moskve – v tlačiarni Goznak. Bolo to preto, lebo reforma, na ktorú pamätníci spomínajú aj ako na „menu peňazí“ musela byť vo vzťahu k svojim veľmi radikálnym dôsledkom prísne utajovaná. Keby ľudia vedeli, že sa vo veľkom tlačia a razia nové peniaze, tušili by, že sa niečo chystá.

V súčasnosti sa Banská Bystrica na bankovky – eurá zrejme kvôli uniformnej úprave nedostane. Je tu však nádej, že sa objaví na niektorej z pripravovaných pamätných mincí. Dôvodov, prečo by sme si Bystricu mohli uctiť aj takýmto spôsobom je viacero. Všeobecne ide nielen o historický význam, ale aj o kľúčové postavenie v infraštruktúre dnešného Slovenska.

Autor článku, PhDr. Marcel Pecník je vysokoškolský pedagóg, známy historik a propagátor Banskej Bystrice a jej okolia. Je spoluautorom monografie RADVAŇ a v súčasnosti pracuje na príprave monografie s pracovným názvom SÁSOVÁ. Okrem regionálnych dejín sa venuje aj výskumu dejín korunovej meny na území Slovenska. Viac sa o Marcelovi Pecníkovi môžete dozvedieť v tomto rozhovore.