Takmer 40 percent slovenskej populácie trpí nejakou formou alergie. Väčšina z nich sú polinotici, teda ľudia trpiaci alergiou na niektoré či viaceré druhý tráv, obilnín, rastlín a ich kvetov.

Jednou z najúčinnejších metód, ako alergiám predchádzať, je trávne porasty pravidelne kosiť. Podľa odborníkov, venujúcich sa tejto problematike však majitelia pozemkov  v okolí ľudských obydlí – hlavne na sídliskách, ale aj v okolí ciest, práve kosenie porastov  zanedbávajú. Napokon o tom by mohli hovoriť viacerí Bystričania z vlastných skúseností. A keď sa už pokosí, tak by sa kopy sena mali čo najskôr odviezť zo sídlisk…

Nekosením dochádza k vypeleniu tráv a k zvyšovaniu rizika výskytu alergií. Podľa RNDr. Janky Lafférsovej z oddelenia lekárskej mikrobiológie RÚVZ v Banskej Bystrici, vzhľadom na zvyšujúce sa počty polinotikov nadobúda monitorovanie koncentrácií peľu v ovzduší čím ďalej, tým väčší význam.

„Polinotici môžu byť precitlivení len na určitú rastlinu, častá je kombinácia precitlivenosti na určité druhy či čeľade rastlín, prípadne aj na iné alergény. Tento rok je vzhľadom k vývoju počasia nebezpečný aj hromadným kvitnutím viacerých druhov drvín a tráv, čím dochádza k znásobeniu nepriaznivého účinku peľu na zdravie alergikov. Medzi najvýznamnejšie alergény patrí peľ drevín,, najmä jelše, liesky, brezy, ale aj  peľ tráv z čeľade lipnicovitých, rôzne buriny ako štiav, skorocel, mrlík, pŕhľava a neskôr palina, či invázne druhy ako sú zlatobyľ a ambrózia,“

uvádza RNDr. Lafférsová

K možnému predchádzaniu týchto rizík pre polinotikov banskobystrická odborníčka dodáva:

Kým v jarných mesiacoch sme schopní kvôli dvom trom týždňom pelenia konkrétneho stromu iniciovať jeho výrub, inokedy, keď je možnosť jednoduchými zásahmi znížiť výskyt alergénneho peľu v ovzduší, ostávame skoro slepí a hluchí. Áno jedná sa najmä o peľ tráv a burín, ktorých výskyt v ovzduší sa dá najjednoduchšie obmedziť, a to pravidelným kosením a likvidáciou neupravených, burinami zarastených, plôch v meste.“

Pomôcť môžu aj občianske iniciatívy pri svojej skrášľovacej činnosti,  mesto zasa  pravidelným kosením trávnatých plôch na sídliskách, prípadne tlakom na vlastníkov neudržiavaných pozemkov, aby zjednali nápravu. Najviac tým trpí Banská Bystrica s okolím. V porovnaní šiestich monitorovacích staníc peľovej informačnej služby na Slovensku práve monitorovacia stanica pri RÚVZ v Banskej Bystrici zachytáva dlhodobo najvyššie koncentrácie peľu tráv v ovzduší.

„Jednou z najúčinnejších metód, ako alergiám predchádzať je teda trávne porasty pravidelne kosiť. Na alergie má vplyv aj botanický druh trávy, napríklad timotejka, mätonoh, reznačka laločnatá, kostrava, prstnatec či lipnica lúčna. Alergie však spôsobuje i bežná burina, najmä palina, mrlík, ambrózia, žihľava, pýr alebo skorocel. Postihnuté sú prevažne dýchacie cesty a oči. Pravidelné kosenie, v ideálnom prípade trikrát za týždeň, nielen trávnik zahusťuje odnožovaním, ale zároveň predchádzate zakvitnutiu a teda aj prípadným alergiám,“

konštatuje RNDr. Lafférsová.

Alergia sa prejavuje na dýchacích cestách, môže sa však objaviť na koži, v tráviacom trakte alebo  na srdcovo-cievnom aparáte, od toho sa potom odvíjajú aj klinické príznaky. Postihnutých môže trápiť dýchavičnosť, kašeľ, slzenie, upchatý nos, žihľavka, hnačka, ale aj anafylaktická reakcia. Pri zanedbaní liečby sa alergická nádcha môže rozvinúť do astmy.