Slovenská vláda sa koncom minulého roka kvôli zdražovaniu a hrozbám hromadných výpovedí lekárov zamerala na pomoc nemocniciam. Ambulancie a ambulantní lekári akosi zostali bokom.

Ambulantný lekár funguje ako malý podnikateľ. Vlastní ambulanciu a zamestnáva zdravotnícky personál. Okrem technického vybavenia a servisu musí platiť stúpajúce ceny nájmu či energií.

Ak štát do 1. februára 2023 nepomôže ambulanciám s neúmerne vysokými cenami energií, tak  lekári svoje ambulancie buď zatvoria alebo si vysoké prevádzkové náklady budú kompenzovať platbami od pacientov.

Výkonná riaditeľka Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP) Naďa Trenčanská Bedušová hovorí:

„Je dôležité aby zodpovednosť nezostala na pleciach našich poskytovateľov, ale aby za ňu do veľkej miery prebral zodpovednosť samotný štát a postaral sa o ochranu pacientov, ktorí si akúkoľvek spoluúčasť nemôžu dovoliť. Nekontrolovateľné vyberanie akejkoľvek spoluúčasti pacientov by mohlo byť cestou k ukončeniu dostupnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých.“

Naďa Trenčanská Bedušová

Cez ambulancie sa dokáže  efektívne riešiť prevencia a hlavne zachytiť choroby čo najskôr, aby mal pacient čo najväčšiu šancu na vyliečenie a aby sa na jeho liečbu minulo čo najmenej peňazí a času.

„Keď už sa pacient totiž dostane do nemocnice, príde často s vážnymi komplikáciami a s neskorším štádiom choroby. Ak nebudeme rozvíjať ambulancie, tak ľudia sa jednoducho nedostanú k lekárom a začnú si viac volať sanitky a viac zahlcovať urgentné príjmy,“

dodáva výkonná riaditeľka ZAP.

Asociácia súkromných lekárov (ASL), ktorá má tritisíc členov, medzi ktorými sú všeobecní lekári aj špecialisti,  ich už informovala, ako majú v prípade nedofinancovania postupovať. Výška poplatku má byť individuálna

 „Zatiaľ by mala byť podobná ako pri ústavnej a ambulantnej pohotovostnej službe, čiže od dvoch do desiatich eur,“

konštatuje prezident ASL Marián Šóth.

Marián Šóth

„V rezervách štátneho rozpočtu sú nejaké finančné prostriedky, ktoré v prípade, že to bude nevyhnutné a dobre to zargumentujeme, môžu byť  alokované pre dofinancovanie ambulantného sektora.  Jednou z ciest je aj spoluúčasť pacienta. Vieme, že takéto spôsoby financovania zdravotníctva sú všade vo svete a myslím si, že je čas túto diskusiu otvoriť. Nehovorím o horibilných sumách, ale o tom, že zdravotná starostlivosť je bezplatná, no stojí nejaké peniaze,“

priznáva minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský.

Vladimír Lengvarský

„Konkrétne riešenie nateraz zostáva len v rovine prísľubov, ktoré však počúvame viac ako rok,“

zdôrazňuje prezidentka ZAP Jaroslava Orosová.

V polovici januára ambulantní lekári stále nevedia, na čom sú. Ak sa nedohodnú so štátom, hrozí, že pacienti si budú za zdravotnú starostlivosť platiť v hotovosti napriek tomu, že si platia zdravotné poistenie.

Jaroslava Orosová

Poslanec Hlasu Richard Raši navrhuje jednoduché riešenie, ktoré reflektuje požiadavky ambulantných lekárov:

„Stačilo by, aby sa vrátil do hry môj návrh zmeny rozpočtu, ktorým by sa oproti súčasnému stavu navýšil platby za poistencov štátu o 325 miliónov eur. Zdroje by sme tak získali presunutím peňazí z Matovičových rezerv, bez navýšenia deficitu štátneho rozpočtu. Tieto financie by podľa ambulantných lekárov pokryli zvýšené náklady ambulancií a tým pádom by poplatky nemuseli vyberať.“

Richard Raši

Očakáva sa, že dočasná vláda Eduarda Hegera čo najskôr vyrieši likvidačné faktúry dodávateľov energií pre ambulancie tak, ako to urobila na poslednú chvíľu pre malých a stredných podnikateľov.

Následne by malo dôjsť k ich dofinancovaniu. Ako sa k tomu postaví vláda a parlament popri riešení zabezpečenia predčasných volieb, ukážu nasledujúce dni.