Zdá sa, že marcové predčasné parlamentné voľby urýchľujú niektoré procesy v štátnych inštitúciách. Platí to aj pre banskobystrickú Rooseveltku.

Koncom februára sa v tejto koncovej fakultnej nemocnici uskutoční interné výberové konanie na prednostu II.internej kliniky SZU. Zaujímavé, že informácia o tomto konaní sa nenachádza ani na webovej stránke nemocnice.

Podľa pravidiel by to mal byť verejný konkurz, ale ten by sa zrejme už nestihol. Z prostredia Rooseveltky sme sa dozvedeli, že o túto funkciu sa má uchádzať aj súčasný námestník pre liečebno-preventívnu starostlivosť MUDr. Juraj Šváč, PhD. Ďalší kandidát, lekár a erudovaný odborník z tejto kliniky MUDr. Ľubomír Skladaný, PhD. h.doc., ktorý má plnú podporu svojich kolegov, to proti námestníkovi asi nebude mať ľahké…

Na kandidatúre súčasného námestníka pre LPS by nebolo nič zvláštne, keby nebolo pár dní pred voľbami a keby sme si nepamätali, čo sa v Rooseveltke udialo za posledné obdobie. Narážame na leto minulého roka, keď sa lekári a občania dozvedeli z médií, že v Rooseveltke sa bude rušiť asi stovka nemocničných lôžok na očnom, psychiatrii a dokonca sa zruší celá geriatria, napriek protestom slovenských odborníkov. Vtedy vystúpil na scénu námestník Šváč komunikujúci s médiami miesto svojho riaditeľa. Jeho arogantné správanie si mnohí pamätajú dodnes.

Aj bývalý primár psychiatrie a medzinárodne uznávaný odborník MUDr. Ludvík Nábělek, ktorý na protest proti konaniu vedenia Rooseveltky odišiel z nemocnice. Námestník Šváč vtedy osobne garantoval, že „z tejto nemocnice nebude nik, kto potrebuje akútnu starostlivosť, odmietnutý a nik neodíde nedoliečený“. Bývalému primárovi odkázal, že keď bude budova psychiatrie v starom areáli prázdna, nahlásia ju na ministerstvo financií ako nadbytočný majetok a predá sa v elektronickej aukcii. Do nej sa vraj potom môže prihlásiť aj MUDr. Nábělek a zriadiť si tu za vlastné súkromnú psychiatrickú liečebňu.

Krátko po tomto skvelom psychiatrovi odišla z Rooseveltky ďalšia ikona profesor Milan Izák. II.očnú kliniku Slovenskej zdravotníckej univerzity (SZU), ktorú zakladal, musel v dôchodkovom veku opustiť z dôvodu nadbytočnosti. Okrem neho očné oddelenie prišlo o takmer polovicu lôžok a musí sa preorientovať na jednodňovú ambulantnú starostlivosť. Bez slov.

Dlhoročnú primárku geriatrie MUDr. Katarínu Stracovú vedenie Rooseveltky poslalo do ambulancie a špecifickými geriatrickými pacientmi zaťažilo II.internú kliniku SZU, aby neskôr zriadili aspoň oddelenie pre dlhodobo chorých. Dodnes sa ani námestník Šváč neunúval vysvetliť občanom, či je to s tou dostupnosťou zdravotnej starostlivosti pre starých a chorých Banskobystričanov naozaj také super, ako o tom hovoril vlani v lete.

Ešte stále rezonuje výzva „Luča“ Nábělka súčasnému vedeniu Rooseveltky: „Mišo Bucek aj Ďuro Šváč, chlapci z lekárskych rodín s detskou izbou, čo ste to porobili? Čo vám ešte chýbalo, čo by ste ešte chceli, keď ste nedokázali sklopiť zrak ani pred biedou a utrpením tých najzraniteľnejších a najbezbrannejších, ale spupne ste siahli na ich osudy. Diskvalifikovali ste sa profesionálne, keď ste sa ako vedenie nezastali svojho ohrozeného pracoviska, hoci ste sa mohli a mali. Diskvalifikovali ste sa aj ľudsky. Neostáva vám nič iné, len odísť a nechať nás žiť.“

Neposlúchli ho, až teraz pred voľbami akoby sa niečo pohlo. Lekári z Rooseveltky si myslia že námestník Šváč hľadá cestu, ako existovať v nemocnici na nejakom riadiacom poste aj po marcových voľbách, po ktorých sa očakávajú zásadné zmeny nielen vo vláde a parlamente, ale aj v inštitúciách riadených štátom. Tam patrí aj banskobystrická fakultná nemocnica.

O riaditeľovi Bucekovi sa toho veľa nevie. Po nemocnici sa povráva, že by opäť mohlo zabrať KDH, ako v roku 2010. To by však muselo byť v novej vláde a mať opäť svojho ministra, čo je vzhľadom na účinkovanie toho súčasného málo pravdepodobné. Navyše odišiel jeden vysoký cirkevný predstaviteľ, ktorý mal veľký vplyv aj na dianie v Banskej Bystrici…

Nechceme zbytočne špekulovať. Čo sa má stať, sa stane. Nemohli sme však obísť mlčaním aktuálne dianie v Rooseveltke, ktorej lekári, sestričky i pacienti si za posledné mesiace užili stresov viac ako dosť. Prečo by však tí, ktorí majú na tejto neutešenej situácii v našom zdravotníctve nejaký podiel, mali opäť začať plávať na novej vlne?