Mestá a obce budú mať od 1. januára 2021 novú povinnosť v rámci odpadového hospodárstva. Musia sa pripraviť na zavedenie zberu biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu. Nebude sa to týkať iba tých miest, ktoré majú spaľovne alebo obcí, kde všetci obyvatelia tento odpad kompostujú.

Malo by sa to týkať nielen odpadu z kuchyne, ale o všetky potravinové odpady – napríklad jogurty, pečivo, vajcia a iné balené a nebalené potraviny po záruke. Zavedením triedeného zberu kuchynského odpadu značne poklesne množstvo zmesového komunálneho odpadu. Odpad z kuchyne a staré potraviny totiž tvoria viac ako 50 % zmesového odpadu z domácností.

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) minulý týždeň rokovalo s Ministerstvom životného prostredia (MŽP) o možnosti oddialiť zavedenie tohto zberu, čo sa nepodarilo dohodnúť.  Iba Bratislava a Košice, ktoré majú vlastné spaľovne a energeticky zhodnocujú odpad,  budú mať povinnosť zaviesť zber kuchynského odpadu od 1. januára 2023.

V Banskej Bystrici samospráva zvažuje, ako to urobiť. Hovorkyňa primátora mesta Zdenka Marhefková pre agentúru SITA uviedla:

„Sme v štádiu, keď sa rozhodujeme, akým spôsobom sa zber odpadu bude vykonávať. Hľadáme také riešenia, aby sme službu zabezpečili plnohodnotne, priamo úmerne vynaloženým nákladom. Treba si ale uvedomiť, že takýto krok zvýši mestám a obciam náklady na odpadové hospodárstvo.“

Predstavitelia mesta pod Urpínom robia všetko preto, aby stihli do konca roka zabezpečiť fungovanie celého systému. Bez informačnej kampane a vzdelávania občanov zo strany štátu to však nebude fungovať.

Necelých 5 mesiacov pred zákonným termínom zavedenia zberu kuchynského odpadu mnohým samosprávam na Slovensku ešte nie je jasné,  ako to zabezpečia a kam budú kuchynský odpad vyvážať. Starostovia a primátori preto žiadali ďalší odklad, ktorý však MŽP zamietlo.

„Pokiaľ by sme znovu odložili termín, potrestali by sme tie samosprávy, ktoré tie opatrenia urobili a zvýhodnili by sme a dali by sme za pravdu tým samosprávam, ktoré sa spoliehajú na to, že zase sme to nestihli a vy nám zase posuniete termín. Touto cestou MŽP nechce ísť,“

povedal štátny tajomník MŽP Juraj Smatana.

Podľa Smatanu sa nachádzame pred fázou, kedy by nám Európska komisia mohla začať dávať pokuty za neplnenie svojich povinností

„O novele zákona o odpadoch sa hovorilo aj na stretnutí združenia samosprávnych krajov SK8, ktorého členmi sú všetky krajské mestá Slovenska. Z diskusie na stretnutí vyplynulo, že aplikačná prax zákona môže niektorým iným krajským mestám spôsobovať od nasledujúceho roka problémy,“

pre agentúru SITA reagovalo mesto  Košice, hoci preň platí termín až od roku 2023.  To musí zber kuchynského odpadu, rovnako ako Bratislava, zaviesť od roku 2023.

Hovorkyňa Bratislavy Katarína Rajčanová informovala o príprave na túto zmenu:

„Bratislava sa na túto zmenu pripravuje. V súčasnosti prebieha verejné obstarávanie na dokumentáciu, ktorá určí formu a frekvenciu zberu a lokality zariadení na spracovanie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu. Po ukončení tejto fázy pristúpi mesto k nastaveniu podmienok budúceho zberu, otestovaniu v rámci pilotného projektu a príprave dokumentácie na výstavbu zariadení.“

Hlavné mesto najskôr čaká na výsledky štúdie, ktorá ukáže, či by stačilo jedno zariadenie na spracovanie bioodpadu, alebo bude potrebné vybudovanie viacerých takýchto zariadení.

Od 1. januára 2021 nebudú musieť zaviesť zber kuchynského odpadu mestá a obce, ktoré vlastnia spaľovne odpadov alebo všetci obyvatelia obce kuchynský odpad kompostujú. Výnimku majú aj tie samosprávy, v ktorých historickom centre alebo riedko osídlených oblastiach nie je zber odpadu možné technicky zabezpečiť.

Od 1. januára 2023 nebudú musieť triediť kuchynský odpad iba tie samosprávy, v ktorých ho všetci obyvatelia kompostujú.