Aj keď denné koncentrácie peľu najsilnejších  súčasných alergénov- peľu ambrózie a paliny, počas týchto daždivých a chladných dní dosiahnu len nižšie koncentrácie, alergici na  ne predsa len nebudú bez problémov.

Za priaznivejších povetrnostných podmienok, ktoré sa  očakávajú v závere tohto týždňa, sa ich koncen trácia  v ovzduší môže zvýšiť. Navyše sa vo vzduchu nad celým Slovenskom udržiavajú veľmi vysoké koncentrácie spór (plesní). Z alergologického hľadiska sú stále významné okrem spomínaných alergénov inváznych rastlín- paliny a ambrózie, ešte  stále  peľ tráv z čeľade lipnicovitých, druhy rastlín z čeľade pŕhľavovitých, mrkvovitých, mrlíkovitých a astrovitých,  ako aj skorocel, štiav a chmeľ. Pre alergikov na peľ ďalšej inváznej rastliny- zlatobyľu.

„Pre alergikov je nebezpečná najmä pri pohybe v blízkosti súvislejších kvitnúcich porastov, kde sú koncentrácie jej peľu mnohonásobne vyššie, ako údaje zachytené monitorovacími stanicami., Ide o trvácu bylinu pôvodom zo Severnej Ameriky. Dostala sa k nám ako okrasná a medonosná rastlina. Dorastá do výšky 50-250 cm. Súkvetie tvoria úbory drobných žltých kvetov, usporiadaných do hustých chocholikatých metlín. Kvitne od konca augusta za priaznivých podmienok až do začiatku októbra. Rýchlo a ľahko osídľuje nevyužívané plochy alebo plochy vytvorené človekom.“ uviedla RNDr. Janka Lafférsová, vedúca oddelenia biológie životného prostredia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici, ktorý je koordinátorom peľovej informačnej služby (PIS) na Slovensku. Upozorňuje, že majitelia pozemkov, kde kvitne zlatobyľ musia zo zákona kosiť tieto plochy. Ak sa tak nestane a občania nahlásia na príslušný odbor mestského úradu takto zanedbané plochy, môže ich majiteľ dosať aj finančnú pokutu.

Doplňujúce informácie:

Zlatobyľ obrovská  (aj jej iné druhy) sa k nám sa dostala ako okrasné rastliny. Vo voľnej prírode osídľuje najmä synantropné stanovištia, nevyužívané plochy, násypy železničných tratí, skládky domového odpadu a pod.

Častá je na poľných cestách, medziach, či krajoch polí. Invázne, teda nepôvodné, sú druhy, ktorých prenikanie alebo šírenie mimo ich pôvodné stanovište ohrozuje biodiverzitu. Vyskytujú sa vo všetkých skupinách vrátane zvierat, rastlín, húb i mikroorganizmov a môžu teda ovplyvňovať všetky typy ekosystémov. Invázne druhy ovplyvnili pôvodné spoločenstvá v takmer každom ekosystéme na Zemi. Aj z ekonomického hľadiska sú vplyvy inváznych druhov značné. Aby sa nepôvodný druh stal invazívnym, musí prísť, prežiť a prosperovať. Spoločné vlastnosti invazívnych druhov sú teda schopnosť rýchlej reprodukcie, rastu a šírenia sa, schopnosť prispôsobiť sa novým podmienkam. V novom prostredí nemajú prirodzených nepriateľov, rýchlo sa šíria a zvlášť sa im darí v prostredí, ktoré bolo ovplyvnené ľudskou činnosťou.