Slovenský zväz protifašistických bojovníkov v Banskej Bystrici a Mesto Banská Bystrica pozývajú občanov v utorok 12. novembra 2013 o 9:00 hod. na pietnu spomienku do Kremničky. Príďte vzdať úctu tým, ktorých krv tu tiekla v meru štvrtom roku.

Udalosti na Slovensku zaznamenali v roku 1944 okamihy, ktoré sa do národnej  kroniky zapisujú iba so sebazaprením. Po dvoch mesiacoch hrdinského ozbrojeného povstania sa koncom októbra začali kruté fašistické represálie. Nemeckí okupanti a ich slovenskí prisluhovači sa vŕšili na domácom obyvateľstve za odvahu a nebojácnosť v jeho boji s nepriateľom.

Banská Bystrica ako centrum SNP si „zaslúžila“ osobitnú pozornosť. Nemeckí vojaci a pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy prenasledovali, zatýkali a popravovali. Dni, týždne, mesiace horúčkovito likvidovali všetkých nepohodlných. Svedkami zverstiev sa stali Nemecká, Kalište, Ostrý Grúň a mnohé ďalšie slovenské obce.

Pamätníkom tohto krutého obdobia je aj obec Kremnička. V jej tesnej blízkosti sa v čase SNP nachádzali protitankové zákopy, ktoré v nasledujúcich mesiacoch slúžili fašistom ako miesto hromadných popráv. Prvá sa uskutočnila 5. novembra ráno, keď bolo zavraždených 108 ľudí, privezených z banskobystrickej väznice.Postupne sa konalo ďalších šesť brutálnych popráv, posledná 19. februára 1945.

Celkom bolo v Kremničke zavraždených 747 osôb, z toho 211 žien a 58 detí. Medzi obeťami boli zajatí povstaleckí vojaci, partizáni, ilegálni pracovníci, príslušníci americkej a britskej misie, nachádzali sa medzi nimi aj Bulhari, Francúzi, Česi, Chorváti, Maďari, Poliaci, Rumuni, Rusi, Srbi, Ukrajinci a ďalší. Svoj hrob tu našlo do 400 rasovo prenasledovaných občanov židovského pôvodu. Kremnička sa tak stala najväčším masovým hrobom na Slovensku.

Na pamiatku všetkých obetí tohto beštiálneho činu bol v roku 1949 na tomto mieste odhalený pomník podľa návrhu Dušana Jurkoviča, ktorý spolu s veršami Andreja Plávku pripomína nám súčasníkom: „Tu mĺkvo strážime rok slávny meru štvrtý, odkazom dýchame krvavou touto pôdou. Nech skúva dejiny výkričník našej smrti, bolestne slávna je púť naša za slobodou.“

V kamennej ohrade stojí pyramidálny pylón s trojicou spätých krížov. Pamätník je zavŕšením majstrovskej série Jurkovičových stavieb a nadväzuje na motívy, ktoré použil v Haliči na cintorínoch z prvej svetovej vojny. Umiestnenie na úpätí svahu a práca s proporciami sa vyznačujú kultivovanou a nenápadnou dokonalosťou. V roku 1995 pribudol k nemu osobitný pomník židovským obetiam MENORA, ktorého autorom je Ing. arch. Juraj Fatran z Izraela.