Vraciame sa ešte k historickému zisku titulu hokejových majstrov Slovenska, ktorý vybojovali naši „barani“ minulú sobotu v rozhodujúcom zápase s Nitrou. Bystrických fanúšikov okrem iného zaujal jeden silný moment v súvislosti s naším hráčom číslo 24.

Ťažké chvíle prežíval počas play – off našej najvyššej hokejovej súťaže útočník Banskej Bystrice Tomáš Zigo. Na začiatku mesiaca prišiel o svoju maminu a musel na určitý čas prerušiť svoje hráčske pôsobenie na ľade. Po tragédii v rodine bol návrat veľmi ťažký.

Tomášovi výraznou mierou pomohli spoluhráči z bystrického tímu. Utápať sa doma nad smrťou vlastnej matky nebolo riešením pre nášho talentovaného hokejistu. Vzchopil sa a s vypätím všetkých psychických síl nastúpil na finálové zápasy, aby mohol napokon osláviť majstrovský titul a venovať ho tak mame do neba. Plný dojmov po zisku trofeje hovoril:

„Je to úžasné. Som rád, že sme to zvládli a máme titul doma. Je to v prvom rade pre maminu. Ďakujem chalanom, že sa o nás postarali. Patrí to samozrejme aj fanúšikom a tomuto mestu.“

Trofej od rúk kapitána Tomáša Surového putovala rovno na ľad a k nej sa potom sklonili Tomáš Zigo so svojím otcom a bratom. Hlavy mali upriamené dole k poháru, rukami ukazovali nahor ,aby ho napokon mladý odchovanec bystrického hokeja so slzami v očiach zobral a korčuľoval s ním na ľade v rukách. Celý svoj počin vysvetľoval nasledovne:

„Ten rituál na ľade patril mojej mamine. Pohár bol dosť ťažký, mal som s ním aj značný problém. Chcel som, aby prišiel môj brat a otec, teda najbližší ľudia z mojej rodiny. Všetko to bolo pre maminu. Venovali sme jej to tam hore. Určite sa na nás pozerá. My hlavne musíme teraz držať spolu a zvládnuť tieto pre nás ťažké chvíle.“

Tomáš Zigo pritom nezabudol ani tých, ktorí mu v tomto životnom utrpení pomohli:

„Chalani z mužstva veľmi pomohli nielen mne, ale aj mojej rodine. Za to im veľmi ďakujem.“

V sobotňajšom piatom rozhodujúcom finálovom zápase sa Tomáš Zigo postaral o posledný gól bystrického mužstva na konečných 6:2. Už vtedy bezprostredne po presnom zásahu ukazoval gesto do neba, k čomu vravel:

„Bol som rád, že som vôbec trafil puk. Uznali mi gól, čo je podstatné . Gesto som urobil hneď ako sa to stalo, lebo aj predtým som mal nejaké šance, no nepadlo mi to tam. Takže hneď ako sa to stalo, som mohol poslať mamine odkaz do neba.“

K samotnému zisku titulu ešte poznamenal:

„Sníval som o tom. Boli sme predtým dvakrát vo finále, ale nepodarilo sa nám vybojovať majstrovský pohár. Do tretice všetko dobré. Boli sme úžasný tím a stretli sa tu úžasní chalani a partia. Chcem aj fanúšikom odkázať, že boli úžasní. Verím, že budú aj naďalej chodiť v takomto množstve na zápasy a my ich budeme baviť veľmi dobrým hokejom. Za takéto povzbudzovanie im patrí veľká vďaka. Boli naším šiestym hráčom.“