Aktuálne sa Slovensko musí vysporiadať s dovozom zemného plynu po jednostrannom  zastavení dodávok  plynu a jeho tranzitu zo strany Ukrajiny.  Minulú sobotu ukrajinský prezident Zelenskyj po predchádzajúcom nesúhlase tranzitovať akýkoľvek plyn na Slovensko prekvapujúco vyhlásil, že Ukrajina je pripravená otvoriť tranzit zemného plynu z Azerbajdžanu do Európy i na Slovensko. Prečo zrazu zmenil názor?

Slovenská vláda v snahe udržať ceny plynu a tepla pre domácnosti v tomto roku na rovnakej úrovni ako vlani, na návrh ministerky hospodárstva rozhodla o energopomoci vo výške približne 235 miliónov eur, čo zaujíma všetkých obyvateľov Slovenska.

Tieto kompenzačné opatrenia však nemusia stačiť, pretože dodatočne došlo k zastaveniu všetkého tranzitu plynu cez Ukrajinu, čo napriek predchádzajúcim dohodám slovenskej a ukrajinskej vlády nariadil prezident Zelenskyj.  Paradoxne po tomto rozhodnutí okrem amerického stúpol dovoz skvapalneného LNG ruského plynu do Európy, ktorej sa zvyšujú náklady na dovoz plynu, čo ovplyvní ceny plynu na burze. Zároveň  sa zhoršuje konkurencieschopnosť EÚ voči USA a Číne, v čom kľúčovú úlohu zohrávajú energie.

Ministerka hospodárstva Denisa Saková poskytla vo veci tranzitu plynu na Slovensko agentúre SITA obsiahly rozhovor, z ktorého vyberáme:

Hlavnou témou na začiatku roka 2025 zastavenie dodávok plynu na Slovensko, čo s tým urobíme?

V prvom rade chcem ubezpečiť všetkých občanov a podnikateľov na Slovensku, že v roku 2025 máme zabezpečený dostatok zemného plynu. Štátom ovládaný Slovenský plynárenský priemysel (SPP) počítal aj so scenárom zastavenia tranzitu ruského plynu SPP a na túto situáciu sa pripravoval dlhodobo. Počas celého roka 2024 deklaroval, že v prípade zastavenia dodávok plynu cez Ukrajinu, všetkým svojim zákazníkom od veľkých priemyselných odberateľov až po domácnosti, aj naďalej garantuje bezpečné dodávky zemného plynu.

Štátnej plynárenskej spoločnosti sa rovnako podarilo podpísať zmluvy s viacerými veľkými medzinárodnými energetickými spoločnosťami a tak rozložiť riziko v prípade výpadkov dodavky plynu z východu. Takúto pripravenosť deklarujú aj ostatné významné dodávateľské spoločnosti plynu na Slovensku, konkrétne spoločnosti ZSE Energia a Východoslovenská energetika, ktorí patria pod skupinu ZSE.

SPP má podpísané diverzifikačné kontrakty zo západu od spoločností BP, Exxon Mobil, Shell, ENI a RWE na dodávku plynu. Tieto kontrakty sú flexibilné a vieme navýšiť nielen požadované množstvo plynu, ale aj dĺžku platnosti týchto zmlúv. Navyše SPP má na túto zimu v zásobníkoch zarezervovanú väčšiu kapacitu, ako v minulom roku.

Rovnako ostatné významné dodávateľské spoločnosti plynu na Slovensku sú pripravené, konkrétne spoločnosti ZSE Energia a Východoslovenská energetika, ktorí patria pod skupinu ZSE, začiatkom júla oznámili dohodu o dodávke skvapalneného zemného plynu (LNG) pochádzajúceho prevažne z USA so spoločnosťou ORLEN Group.

Slovensko má navyše vybudované plynovodné prepojenie s každou z okolitých krajín a všetky plynovody sú obojsmerné. Čiže zemný plyn je možné prepravovať zo všetkých smerov, či už k nám na Slovensko alebo naopak.

Denisa Saková

Prečo je taký rozruch zo zastavenia tranzitu plynu cez Ukrajinu?

My nehovoríme, že zastavenie tranzitu plynu je problém z hľadiska dostupnosti suroviny, teda samotného plynu. My upozorňujeme na dôsledky, ktoré zastavenie tranzitu plynu cez Ukrajinu vzniknú.

Prvým veľkým dopadom, na ktorý dlhodobo upozorňujeme, je nárast ceny plynu. Zastavenie tranzitu plynu sa už začína premietať do jeho cien. V decembri 2024, po ohlásení ukončenia tranzitu, sa prevažne obchodovalo v cenovom pásme od 45 do 50 eur za MWh, čo bolo o desať eur viac ako pred rokom. Je teda naozaj pravda, že samotné zastavenie dodávok nepredstavuje pre EÚ bezprostredné bezpečnostné riziko z hľadiska dodávky a spotreby plynu.

Problémom je, že výpadok tohto plynu komplikuje situáciu na trhu, lebo zvyšuje požiadavky EÚ na dovoz skvapalneného zemného plynu (t. j LNG) z USA a od iných dodávateľov. To sa premietne do zvýšenej ceny plynu v Európe, lebo Európa o zámorské LNG súperí s ázijskými veľmocami, ako napríklad Japonsko, Južná Kórea či Čína.

Skvapalnený LNG plyn

Ďalším negatívnym dopadom je, že vysoké ceny plynu sa následne premietnu aj do cien elektrickej energie. A to pocíti nielen Slovensko, ale celý európsky priemysel, ktorý už aj tak zápasí s vysokými cenami energií a nie je konkurencieschopný v porovnaní s USA alebo Čínou. Preto tvrdíme, že nejde len o slovenský, ale skutočne celoeurópsky problém. Európa podľa odhadov na tomto zvýšení zaplatí za energie viac o 60 miliárd eur. Je to fakt, ktorý určite nepomôže EÚ v jej konkurencieschopnosti.

Tým druhým a veľmi konkrétnym dôsledkom je strata finančných zdrojov z tranzitu plynu pre spoločnosť Eustream, ktorá vlastní infraštruktúru na tranzit plynu. Ak sa využíva trasa cez Ukrajinu a Slovensko, tak ostatné krajiny platia za prepravu plynu nám. Po zastavení tranzitu o tieto poplatky prichádzame. Navyše, keďže teraz musíme nakupovať plyn, ktorý ku nám prepravujeme cez okolité štáty, musíme za jeho tranzit platiť my. A to Čechom, Nemcom, Maďarom alebo Poliakom, podľa toho, odkiaľ plyn budeme odoberať. Teda na jednej strane nič nevyberieme, naša tranzitná infraštruktúra je prázdna a na strane druhej viac zaplatíme iným štátom za tranzit.

Finančné dopady pre Slovensko sa budú ročne pohybovať v stovkách miliónoch eur?

Áno. V posledných rokoch sa kvôli vojne prepravoval cez slovenské plynovody objem plynu približne na úrovni 15 miliárd metrov kubických ročne. Len pre informáciu, ročná kapacita plynovodu na Slovenskom území je takmer 100 miliárd metrov kubických za rok.

Pred konfliktom na Ukrajine sa reálne prepravovalo cez Slovensko okolo od 50 do 65 miliárd metrov kubických ročne. Výnosy spoločnosti Eustream za tranzit sa v roku 2024 pohybujú na úrovni 474 miliónov eur, kedy objem prepravy sa pohyboval na úrovni 17,7 miliardy metrov kubických.

Ak k tomu prirátame zvýšené náklady na úrovni 140 miliónov eur, ktoré slovenské spoločnosti musia zaplatiť za dovoz plynu naviac , a to sme radi, že Nemecko zrušilo zvýšené poplatky na svojom území, čo malo na slovenský trh dopad cca 60 miliónov eur, tak veľmi konzervatívny odhad je, že sa hýbeme minimálne 500 až 600 miliónov eur.

Opäť podotknem, že druhým vážnym problémom sú zvyšujúce sa ceny plynu na európskom trhu, ktoré toto jednostranné rozhodnutie Ukrajiny spôsobilo.

Denisa Saková v Turecku

Nie je v záujme Slovenska odstrihnúť sa od ruského plynu, keďže podľa ukrajinského prezidenta slúži Rusku na financovanie vojny?

Naša vláda ešte v opozičných laviciach ostro odsúdila útok Ruska na Ukrajinu. Dlhodobo tvrdíme, že túto vojnu treba ukončiť čo najskôr. No nemôžem súhlasiť s argumentáciou ukrajinského prezidenta. Ruský plyn sa aj po rozhodnutí Ukrajiny zastaviť tranzit cez ich krajinu dováža naďalej do Európy iným trasami, napríklad plynovodom TurkStream.

Ruský plyn sa tiež do Európy dováža ďalej aj cez LNG terminály, kde plyn pôvodom z Ruska predstavuje druhý najväčší dovoz LNG po plyne z USA. Fakty hovoria jasne. Agentúra Bloomberg nedávno zverejnila dáta, podľa ktorých dovoz ruského plynu cez LNG do EÚ v minulom roku medziročne vzrástol o 16 percent a dosiahol takmer 15 miliónov ton, čo je rekord. Navyše, nárast cien zemného plynu, z dôvodu zastavenia jeho tokov cez Ukrajinu, spôsobujú, že ruská spoločnosť Gazprom inkasuje za dodané objemy viac peňazí ako predtým.

Fakty teda jasne dokazujú, že argumenty prezidenta Ukrajiny, že zastavenie prepravy plynu cez Ukrajinu ochromí príjmy Ruska a zníži sa potenciál Ruska financovať vojnu na Ukrajine, nie sú na mieste a nedávajú zmysel.

Rovnako ako Slovensko príde o poplatky za tranzit, príde o finančné prostriedky aj Ukrajina. Dokonca o väčšie sumy, pretože trasa cez územie Ukrajiny je dlhšia. Hovoríme o približne jednej miliarde eur. Na druhej strane sa predpokladá, že Ukrajina v krátkom čase požiada EÚ o ďalší balík pomoci vo forme pôžičky. Navyše, podľa nám dostupných informácií, na Ukrajine po zastavení tranzitu plynu môžu nastáť problémy s distribúciou a zásobovaním plynom počas zimy vo východných regiónoch.

Prečo sa to rieši až dnes?

Téma tranzitu plynu cez Ukrajinu sa rieši od začiatku roka 2024 na úrovni vládnej, ako aj na úrovni obchodnej samotnou spoločnosťou SPP. Opakovane bola táto téma predmetom rokovaní na oboch spoločných výjazdových vládach v apríli aj októbri minulého roku. Osobne sa tejto téme venoval aj premiér, ktorý túto problematiku riešil niekoľkokrát s ukrajinským premiérom.

Ukrajinský premiér Denys Šmyhal ešte 17. decembra minulého roku potvrdil, že nevylučuje tranzit plynu cez Ukrajinu, pokiaľ pôjde o tranzit plynu vo vlastníctve iného štátu ako Ruska. Následne, ešte v ten istý týždeň, prišlo politické rozhodnutie prezidenta Zelenského, na ktoré dopláca okrem Slovenska aj celá EÚ.

Zľava Robert Fico a Denys Šmyhal

Aké boli teda riešenia?

Scenárov bolo niekoľko. Hľadali sme riešenia, ktoré by vyhovovalo nielen nám, ale aj Ukrajine. Napríklad sme veľmi intenzívne rokovali s Azerbajdžanom, aby cez Ukrajinu prúdil plyn z tejto krajiny. Ja osobne som tam bola dvakrát. Rovnako sme na Slovensku prijali ich delegáciu. A s prezidentom Azerbajdžanu osobne rokoval aj premiér.

Druhým ponúknutým riešením bolo, že SPP bola pripravená kupovať plyn už na rusko-ukrajinských hraniciach. Osobne som bola dvakrát na rokovaniach v Petrohrade, ktorý je sídlom spoločnosti Gazprom.

Dolaďovala som podmienky tohto riešenia, ako napríklad poistenie tranzitu plynu cez Ukrajinu, finančné zabezpečenie platieb a ostatné technické a obchodné detaily. Ako vidíte, snažili sme sa do poslednej chvíle nájsť kompromisné riešenie prijateľné pre všetky zúčastnené strany.

Na plyn z Ruska neuvalila Európska únia žiadne sankcie, nie je na sankčnom zozname. Závislosti na ruskom plyne sa máme zbavovať postupne. Je to stratégia, ktorú Európska komisia prijala po začiatku vojny na Ukrajine a následnej energetickej kríze. Navyše, ani tento cieľ nie je záväzný.

Ministerka hospodárstva SR

V Bruseli ste sa s eurokomisárom dohodli na zriadení expertnej skupiny, ktoré bude tento problém riešiť, už ste zasadali?

Ako som už hovorila, plyn a zákaz dovozu cez Ukrajinu, toto nie je iba slovenským, ale celoeurópskym problémom. Preto si myslíme, že Ukrajina, ktorej Slovensko aj celá Európska únia zásadným spôsobom pomáha, by nemala robiť kroky, ktoré nás všetkých poškodzujú.

Veď aj samotná Ukrajina mala príjmy z transportu plynu, ktoré jej teraz budú chýbať. Aj preto sme spolu s premiérom naštartovali rokovania na úrovni eurokomisára pre energetiku a dohodli sme sa, že spoločne budeme tento problém v krátkom čase riešiť.

Už sme mali prvé rokovania, ale išlo o pracovnú úroveň, preto aktuálne nebudem hovoriť o ich výsledku. Čakáme teraz na potvrdenie Ukrajiny uskutočniť trilaterálne rokovania. My sme aj s komisiou pripravení.

Nedávno ste sa vrátili z Talianska, kde ste rokovali aj o podpore pri rokovaniach s EÚ.

Áno, úprimne vítam, že Taliansko tiež presadzuje rozumné riešenia a na rokovaniach, ktoré inicioval slovenský prezident Peter Pellegrini sme získali podporu talianskej premiérky Giorgiou Meloni v rokovaniach s Úniou o zabezpečení tranzitu plynu z východu. Sama sa ponúkla, že v rámci jej dobrých osobných vzťahov s Ukrajinou nám pomôže.

Talianska vláda si uvedomuje, rovnako ako rakúske, talianske, maďarské a slovenské asociácie zamestnávateľov, ktoré už túto iniciatívu podporili, že musíme k problému pristupovať pragmaticky na základe faktov, ak chceme zachrániť európsky priemysel.

Tranzitné trasy plynu

Zelenskyj: Ukrajina je pripravená na tranzit zemného plynu z Azerbajdžanu do Európy i na Slovensko

Ceny plynu rastú a dostávajú sa na maximá od začiatku nového roka. To je spôsobené jednostranným rozhodnutím Ukrajiny o zastavení tranzitu plynu cez jej územie, ktoré okrem štátov Európy začalo spôsobovať problémy aj samotnej Ukrajine.

„Objem plynu v ukrajinských zásobníkoch klesol ku kritickej hranici desať percent. Ukrajina potrebuje po zastavení ruského tranzitu dovážať minimálne 100 miliónov m3 mesačne. Navyše, predpoveď počasia pre február značí pokles teplôt,“

uviedla ministerka hospodárstva Saková, ktorá v tejto súvislosti upozornila na nárast cien plynu pre celú Európu.

Uplynulú sobotu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prekvapeným novinárom v Kyjeve oznámil, že Ukrajina je pripravená na tranzit zemného plynu z Azerbajdžanu do Európy a tým môže pomôcť aj Slovensku. O takejto dohode hovoril s azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom:

„Môžeme použiť našu infraštruktúru, ak krajiny v Európe potrebujú zemný plyn. Ale nie ruský zemný plyn.„

Faktom zostáva, že tranzit ruského zemného plynu cez Ukrajinu sa zastavil začiatkom januára, čo viedlo k ostrým protestom zo strany Slovenska a Maďarska, ktoré mali zazmluvnené dodávky plynu z Ruska, pričom slovenská strana mala  aj alternatívne návrhy na dovoz plynu cez Ukrajinu z Azerbajdžanu či nakúpený plyn pred vstupom na ukrajinské územie spoločnosťou SPP. Zelenskyj zmenil názor na tlačovej konferencii s moldavskou prezidentkou Maiou Sanduovou, s ktorou rokoval o riešeniach energetickej krízy v odštiepeneckom Podnestersku po zastavení tranzitu plynu cez Ukrajinu:

„Nedovolíme Rusom, aby z toho profitovali. Ale necháme Azerbajdžancov zarobiť? S radosťou. Pomôžeme Slovákom? S radosťou. Môžeme to urobiť rýchlo. Môžeme podpísať zmluvu a rýchlo to pripraviť, keď budeme počuť signály od ľudí v Tiraspole, na Slovensku a v iných krajinách v Európe.„

Volodymyr Zelenskyj

Ministerku hospodárstva Denisu Sakovú potešila zmena názoru ukrajinského prezidenta vo veci obnovenia tranzitu plynu cez Ukrajinu smerom na Slovensko a ďalej na západ:

„Zelenskyj povedal, že je pripravený rýchlo podpísať kontrakt, ak je politická vôľa a príde signál zo Slovenska a ostatných krajín. Uvidíme, čo prinesú rokovania v ďalších dňoch. Postoj Slovenska je jasný. Na negatívne finančné dopady zastavenia tranzitu plynu cez Ukrajinu na Slovensko upozorňujeme dlhodobo.“

Podľa analytikov je to aj určité politické víťazstvo slovenského premiéra Roberta Fica, ktorý sa vlani na spoločnom vládnom rokovaní  dohodol s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom, že Slovensko by aj po 1. januári 2025 tranzitovať plyn cez Ukrajinu ďalej do západnej Európy, ak ho ešte pred vstupom na ukrajinské územie nakúpi SPP alebo to bude plyn z Azerbajdžanu.  Prezident Zelenskyj túto dohodu koncom decembra 2024 v Bruseli náhle zrušil, až sa Slovensko muselo obrátiť na EÚ a teraz to vzhľadom na okolnosti musí Ukrajina otáčať na azerbajdžanský plyn.

O čisto azerbajdžanský plyn však pôjde len obchodne, ale reálne to bude zrejme aj ruský plyn, pretože Azerbajdžan nemá dostatok tejto komodity pre Slovensko a ďalšie európske krajiny. Do tranzitných schém sa tak pravdepodobne zapojí i Gazprom.

Kovanda: Zelenskyj ustupuje Trumpovi a Orbánovi

Za zmenou názoru ukrajinského prezidenta možno podľa hlavného ekonóma Trinity Bank Lukáša Kovandu hľadať dve silné politické osobnosti. Maďarského premiéra Viktora Orbána  a amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Lukáš Kovanda hovorí:

„Trumpova administratíva sa rozhodla pozastaviť prakticky všetku zahraničnú pomoc, vrátane pomoci Ukrajine. Kyjev tak o to naliehavejšie musí hľadať zdroje príjmu inde, vrátane príjmov z tranzitných poplatkov za prepravu plynu cez svoje územie. Zároveň daný krok USA, či aspoň vyslaná hrozba pozastavenia americkej pomoci Ukrajine, oslabuje motiváciu Kyjeva si Trumpovu administratívu ďalej toľko predchádzať. Zelenskyj definitívne postrehol, že Trump jeho gesto v podobe zákazu tranzitu ruského, ba dokonca aj azerbajdžanského plynu tak úplne neocenil. Prečo sa tak navyše ešte ďalej pripravovať o príjem z poplatkov za tranzit?“

Ukrajinský prezident podľa Kovandu ale otáča svoj názor aj preto, aby mohol ustúpiť maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi. Ten v piatok pohrozil, že bez obnovenia ukrajinského tranzitu bude vetovať predĺženie sankcií EÚ voči Rusku. Tým aktuálnym končí platnosť koncom januára.

„Maďarské veto by znamenalo aj rozmrazenie ruských devízových rezerv. Vďaka ich zmrazeniu pritom Západ od vlaňajška poskytuje Ukrajine finančnú pomoc, za ňu sám ručí výnosmi práve z ruských rezerv,“

dodáva Kovanda.

Lukáš Kovanda