Prinášame Vám rozhovor s dekanom Právnickej fakulty UMB v Banskej Bystrici doc. Dr. iur. JUDr. Ing. Michalom Turošíkom, PhD. Porozprávali sme sa s ním o vysokoškolskom vzdelávaní, činnosti samotnej bystrickej Právnickej fakulty a živote s ňou spojenom.

Na úvod niekoľko dôležitých faktov. Michal Turošík (1986) je absolventom Právnickej fakulty UMB. V roku 2009 tu získal titul doktor práv (JUDr.). V roku 2011 ukončil štúdium v odbore „Ekonomika verejných služieb“ na Ekonomickej fakulte UMB získaním titulu inžinier (Ing.).

V tom istom roku získal po úspešnom absolvovaní doktorandského štúdia v odbore „Teória a dejiny štátu a práva“ na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy titul philosophiae doctor (PhD.). Po absolvovaní 4  – ročného doktorského štúdia na Právnickej fakulte  Paris Lodron Universität v Salzburgu a obhajobe práce na tému „ Die Vertragstypen im römischen Recht und im modernen Recht der Slowakei und Tschechien“ získal v roku 2013 rakúsky doktorát (Dr. iur.) v odbore „Römisches Recht und Rechtsgeschichte“.

V novembri roku 2017 úspešne habilitoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v odbore 3.4.2. „Teória a dejiny štátu a práva“. V roku 2010 získal v Salzburgu certifikát jazykovej znalosti OSD (Österreichisches Sprachdiplom) v stupni C2 (najvyšší stupeň európskeho referenčného rámca znalosti jazyka) v nemeckom jazyku so špecializáciou na právnu a hospodársku nemčinu.  Za dekana Právnickej fakulty UMB bol vymenovaný rektorom 15. februára 2018.

Okrem aktívneho účinkovania na akademickej pôde pôsobil Michal Turošík na právnom oddelení v nemeckej Verbundnetz Gas AG v Lipsku, bol členom správnej rady Slovenského národného strediska pre ľudské práva so sídlom v Bratislave. Bol aj členom legislatívnej komisie Matice slovenskej a pôsobil vo funkcii zástupcu šéfredaktora časopisu Právna revue.

Zároveň je členom Európskej akadémie súkromného práva. Prednášal na viacerých zahraničných univerzitách. Je autorom alebo spoluautorom viacerých učebníc,  odborných a vedeckých článkov. Vo svojej publikačnej činnosti sa venuje najmä rímskemu právu so špecializáciou na rímske obligačné právo.

Kde vidíte zmenu v právnickom vzdelávaní u nás za posledné roky?

Zmien vo vzdelávaní je celkovo viac a netýkajú sa len právnického vzdelávania. Vysoké školy na Slovensku sa musia vyrovnávať s problémom klesajúcej demografickej krivky, odlivu študentov do zahraničia, ako aj celkovo nízkym statusom vzdelávania ako takého. Ak pred niekoľkými rokmi skončil študent vysokú školu, automaticky to znamenalo, že je vyššie v spoločenskom rebríčku.

Dnes sme svedkami toho, že spoločenský status je viac ako vzdelaním ovplyvnený majetkom osôb, ich zviditeľňovaním na sociálnych sieťach, syndrómom tzv. celebrít, čo sú všetko veci, ktoré vie človek dosiahnuť aj bez vzdelania. Preto sa niektorým javí, že vzdelanie je pre nich neúmerná záťaž v pomere k výsledku a volia buď jednoduchšie metódy vzdelávania alebo naň rezignujú vo všeobecnosti. Toto sa týka najmä statusu právnika a právnického vzdelávania.

Žijeme v dobe kedy právnickému vzdelávaniu chýba honor minulých dôb. Mnohí absolventi sa musia popasovať s úvodnými rokmi po skončení štúdia, ktoré im nezaručuje automaticky miesto a už vôbec nie dobre platené či spoločensky zaujímavé uplatnenie. Napriek tomu si dovolím tvrdiť, že hoc je právnikov veľa, dobrých právnikov je stále málo. Aj preto sme pristúpili k viacerým inovatívnym prvkom, ktorých cieľom je, aby práve naše vzdelávanie vychovávalo dobrých právnikov.

V čom je iná kvalita vzdelávania práve na Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici?

Za posledný rok sme zaviedli viaceré možnosti klinického vzdelávania, kde sa študent dostáva do kontaktu s reálnymi prípadmi či dokonca klientmi. Sme momentálne jedinou fakultou, kde každý denný študent získa automaticky ročný on – line prístup do systému EPI. Teda ku všetkým zákonom, komentárom, praktickým prípadom, dôvodovým správam atď.

Zmenili sme semináre k všetkým ťažiskovým predmetom tak, aby ich viedli pedagógovia, ktorí pôsobia aj v praxi (sudcovia, notári, exekútori, advokáti, správcovia konkurznej podstaty a iní) a aby na nich študenti pracovali priamo s legislatívnymi predpismi v systéme EPI. Zároveň sme začali hodnotiť všetky povinné predmety priebežne, aby sme motivovali študentov k systematickej práci a zároveň ocenili tých, ktorí sa takto poctivo pripravujú na budúci výkon svojho povolania.

Pravidelne kontrolujeme kvalitu pedagogickej a vedeckej činnosti zamestnancov a vytvorili motivačný systém hodnotenia tých najvýkonnejších. Okrem toho pripravujeme profesijne orientované bakalárske študijné programy, ktoré budú zamerané najmä na daňové právo a verejnú správu. Zároveň pripravujeme akreditáciu v štyroch študijných programoch doktorandského štúdia, čo je za existenciu PrF UMB zatiaľ historické maximum.

Teda ak by som mal hodnotiť kvalitu vzdelávania, čo samozrejme patrí najmä iným, môžem povedať toľko že Právnická fakulta UMB poskytuje nadštandardné možnosti osobného rozvoja študentov podčiarknuté aj tým, že keďže sa od počiatku profilujeme ako fakulta s menším počtom študentov, dbáme na individuálny prístup a pozitívnu face2face atmosféru.

Akým spôsobom reagujete na aktuálne potreby trhu práce?

Ako som už spomínal vyššie, je to najmä prístupom pedagógov, ktorí mnohí pôsobia v praxi a majú za úlohu ju priblížiť svojim študentom. Tam, kde takého pedagóga nemáme, zamestnáme „dohodára“, ktorý skutočne pôsobí na súde, v advokácii alebo pri inom výkone právnického povolania. Za všetkých spomeniem napríklad predsedu Krajského súdu či prezidenta Exekútorskej komory.

Okrem toho pravidelne organizujeme simulované súdne spory, kde porotu tvoria v zásade advokáti, ktorí si takto vyberú tých najšikovnejších študentov, ktorým následne môžu ponúknuť možnosť zamestnania. Je potrebné spomenúť, že Právnická fakulta UMB má aj priestorovú výhodu, keďže je situovaná v meste, kde sídli momentálne najväčší súd na Slovensku – Exekučný súd. Naši absolventi tak majú výrazne vysoké percento uplatnenia sa priamo po ukončení štúdia.

Ako prebieha výučba klinických predmetov?

Momentálne máme vybudovanú veľmi dobrú a stabilnú spoluprácu s vybranými strednými školami v Banskej Bystrici a tiež banskobystrickými ústavmi na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody, kde naši študenti participujú na doplnkových vzdelávacích programoch pre odsúdených – prednášajú základy jednotlivých právnych odvetví v rámci predmetu Klinika pre komunity (street law).

Pri klinike právneho poradenstva zasa veľmi úzko spolupracujeme s banskobystrickým Centrom právnej pomoci, kam študenti chodia vypomáhať pri poskytovaní právnych konzultácií. Klinikou vedeckej činnosti chceme rozvíjať schopnosti študentov, ktorí v budúcnosti majú záujem venovať sa aj vedecko – výskumnej činnosti v právnych vedách tým, že ich priamo zapojíme do práce na fakulte a ak ich to zaujme, môžu sa prostredníctvom denného doktorandského štúdia pripravovať na akademickú kariéru. 

Poskytujete študentom v rámci vzdelávania priestor aj na iný kontakt s praxou?

Samozrejme, každý mesiac sa snažíme organizovať vybrané prednášky s pozvanými hosťami, ktoré majú za cieľ študentom priblížiť špecifické témy či problémy nad rámec bežného vzdelávania. Okrem toho ponúkame študentom možnosť zúčastniť sa zaujímavých stáží v domácom či zahraničnom prostredí, v poslednej dobe je veľmi úspešná najmä stáž na Najvyššom súde SR.

Na PrF UMB boli nedávno zrušené prijímacie pohovory, reformovaný spôsob vedenia štátnych skúšok. Považujete tieto kroky za progres a modernizáciu právnického vzdelávania na Slovensku?

Každá inovácia vzdelávania má svoje pozitíva a negatíva, ale aj svoj dôvod. Dôvodom zrušenia prijímacích pohovorov bola klesajúca demografická krivka, ktorú som spomínal už vyššie. Právnické fakulty sa dostali do štádia, kedy prijímacie pohovory absolvovali v zásade všetci uchádzači, a preto sme sa rozhodli, že ich nebudeme vykonávať. Neznamená to však automaticky zníženie kvality.

Na našej fakulte funguje systém, na základe ktorého musí študent v prvom ročníku absolvovať dva z troch prípadne štyroch povinných predmetov. To znamená, že v praxi sú študenti nútení obstáť selekciu, ktorá sa predtým vykonávala zo stredoškolákov na „prijímačkách“ a dnes sa vykonáva už z právnickej matérie v priebehu prvého semestra.

Dovolím si tvrdiť, že ide v mnohom o férovejší systém, ktorý do popredia nekladie prednostne vedomosti z dejepisu a náuky o spoločnosti, ale z úvodných predmetov právnického vzdelávania, akými sú Teória štátu, Rímske právo či Dejiny štátu a práva.

Pokiaľ sa jedná o štátnice, ani tu sa nejedná o ich zrušenie, ale nahradenie novým systémom, kde si študent neťahá otázky, ale popri obhajobe svojej záverečnej práce musí reagovať a diskutovať na otázky komisie, ktoré sú kladené tak, aby neignorovali ťažiskové predmety dovtedy klasických štátnych skúšok.

Cieľom teda je, aby bol študent, podobne ako neskôr pri výberových konaniach do zamestnania, schopný sa vysporiadať s odbornou diskusiou predkladaním vecných a legislatívne správnych argumentov. Je potrebné povedať, že všetky tieto zmeny sledujeme, podrobne ich vyhodnocujeme a v prípade nutnosti modifikujeme tak, aby sme neustále vylepšovali systém vzdelávania s ohľadom na uplatniteľnosť našich absolventov. 

Spoločenská diskusia sa v posledných mesiacoch dotýkala aj skrátenia dĺžky koncipientskej praxe. Aký je Váš názor na túto tému?

Našou povinnosťou je nevnímať veci čiernobielo. Na jednej strane rozumieme Slovenskej advokátskej komore, ktorá takýmto spôsobom svojho času reagovala na počet absolventov právnického vzdelávania a docielila tým, že mnohí sa rozhodli venovať sa inému povolaniu ako advokátskemu.

Je pravdou, že trh s advokátmi bol v tom čase veľmi presýtený. Na druhej strane však musím povedať, že dôležitým faktom, ktorý bolo potrebné zvážiť je, že v okolitých krajinách bola stále zachovaná trojročná koncipientska prax. To vytváralo ďalší tlak na odliv mladých talentov do zahraničia.

 Argument, že zvýšená dĺžka praxe je priamo úmerná kvalite koncipienta, však podľa mňa nemusí byť správny. Aj za tri roky je možné podľa môjho názoru vychovať dobrého a kvalitného budúceho poskytovateľa advokátskych služieb. Pre nás, vysoké školy je podstatné, že skrátenie koncipientskej praxe opäť priblížilo absolventa k reálnemu výkonu svojho povolania a zvýšilo možnosť jeho uplatnenia medzi právnickými profesiami.

Posledný rok v médiách rezonovala kauza spojená s rigoróznym konaním na PrF UMB v súvislosti s politikou. Ako ste sa vyrovnali s dopadmi negatívnej mediálnej kampane?

Samozrejme sme vnímali negatívny mediálny dopad na meno Právnickej fakulty UMB za niečo, čo sa udialo v minulosti pred rokmi. Spoločne s rektorom UMB sme postupovali prísne v súlade so zákonom, aj keď niektorí novinári, politici či pedagógovia a študenti to tak nevnímali. Pre nás je však podstatné jedno. Sme v roku 2019 a je potrebné pozerať sa do budúcnosti, pričom z každého problému je potrebné sa poučiť.

V tomto smere treba povedať, že z nášho pohľadu je dôležité, aby študenti spracovávali záverečné práce, ktoré budú mať inovatívne zadanie, aby následne mali inovatívny obsah. V dobe, o ktorú sa jednalo, bolo vypísaných množstvo prác s rovnakým zadaním či názvom.

V súčasnosti však motivujeme kolegov pedagógov, aby vypisovali témy, ktoré ešte neboli spracované a ich textácia je potom zaujímavou nielen pre študentov, ale aj hodnotiteľov či prípadných budúcich čitateľov týchto prác.

Ďakujeme za rozhovor.