Zimným slnovratom sa v astronómii nazýva čas, keď sa Slnko na juhu najviac vzdiali od svetového rovníka a nachádza sa presne nad obratníkom Kozorožca. Vtedy na pravé poludnie má na  južnej pologuli najväčšiu výšku nad obzorom a začína jeho symbolický návrat k obratníku Raka. Na severnej pologuli začína astronomická zima.

Banskobystričania môžu tento astronomický úkaz  zažiť v nedeľu 21. decembra 2025 presne o 16:03 hod. Stredoeurópskeho času. (SEČ).  Zimný slnovrat spôsobuje sklon zemskej osi a obeh Zeme okolo Slnka. Vtedy je  na severnej pologuli zima a na južnej leto. Naša planéta je počas roka najbližšie k Slnku a v tejto polohe zostane asi dva týždne.

Deň zimného slnovratu je na severnej pologuli najkratším dňom v roku, čím ďalej na sever, tým je kratšie svieti cez deň Slnko.  Na južnej pologuli je to presne naopak, deň je najdlhší a čím južnejšie, tým slnko svieti dlhšie.

Najkratší deň v roku sa zvykne nazývať aj Kračúň. Pohanské legendy hovoria o tom, že v tento deň porodila bohyňa Zem svojho syna Slnečného Boha, ktorý utešene rastie a zosilnieva. Kresťanský svet si v období zimného slnovratu pripomína narodenie Ježiša Krista.

Deň zimného slnovratu je pre nás predzvesťou toho, že sa navracia sila Slnka a začínajú sa predlžovať dni.  Astronomická zima bude trvať do 20. marca 2026, keď o 15:46 SEČ nastane jarná rovnodennosť.

Ľudia si symbolické znovuzrodenie Slnka uctievali už od dávnych čias. Počas roka patril deň zimného slnovratu k najväčším sviatkom a spájal sa s rituálmi, ktoré mali človeku zabezpečiť zdravie, silu, bohatú úrodu, odvrátiť od rodiny nešťastie a choroby.

V tento deň si naši predkovia vysväcovali príbytky a hospodárske budovy, uctievali si domáce zvieratá, privolávali hojnú úrodu a vyháňali zo svojich príbytkov zlých duchov. Dievčatá sa venovali ľúbostným čarom, ktoré im mali priniesť dobrého ženícha.

K slnovratovým slávnostiam patrili aj maškarné sprievody a hry. Nosili sa hlavne zvieracie masky  medveďa, koňa, kozla, vlka či tura. Niekedy sa muži prezliekali za ženy a naopak. V tomto období sa zbieralo imelo, ktoré je ochranným a liečivým prostriedkom, napríklad proti neplodnosti žien.

Dobrým zvykom bolo aj uzmierovanie rozhádaných susedov, lebo Nový rok sa nemal začínať hádkami a zlobou. To by sme si mali zapamätať aj v tejto dynamickej dobe, ktorú žijeme…

My môžeme odporučiť všetkým Bystričanom, aby sa v tomto predvianočnom čase trošku stíšili a nabili pozitívnou energiou z vracajúceho sa Slnka k nám. Na Vianoce potom nájdeme dobrú vôľu a pokoj v duši, s čím sa môžeme podeliť so svojimi blízkymi.