FOTO: Prvomájový deň salamandier na Kališti

Príroda
2 /

Znie to na prvý pohľad zvláštne, pretože v piatok bol Sviatok práce a pod čerešňami sa rozdávali bozky lásky, ale na Kališti to bola na súčasné prírodné pomery priam „invázia“ salamandier škvrnitých. Podľa ohlasov na Facebooku ich ľudia videli aj v Moštenickej doline pri horskom potoku.

Napokon môžete sa o tom presvedčiť na záberoch tohto vzácneho živočícha, ktorého sa nám podarilo zvečniť  po daždi. Pred naším fotoaparátom pózovali piati krásavci s výrazným čierno – žltým sfarbením. Dvoch sme strážili počas ich komótneho prechodu cez chodník či cestu. Tak si niečo povedzme o tomto zaujímavom živočíchovi.

Salamandra škvrnitá

Je to obojživelník s krátkymi končatinami, pomerne dlhým a silným chvostom a malou hlavou so zaguľatenou tlamou a vypuklými očami. Veľkosť i sfarbenie sa výrazne mení podľa niekoľkých poddruhov. Dospelý jedinec je dlhý 18 – 28 cm.

Najčastejšie sa objavujú salamandry s čierno sfarbeným telom so žltými škvrnami alebo pruhmi. Koža je lesklá a hladká. V niektorých lokalitách sa objavujú aj poddruhy so škvrnami pomarančovo oranžovými až červenými. Svojim sfarbením sa podobá americkým axolotlom a rovnako ako u nich majú jeho farebné škvrny výstražnú a odrádzajúcu funkciu. Pohlavia sa od seba sfarbením nelíšia.

Obýva vlhké listnaté, prevažne bukové lesy stred­ných polôh, zriedkavejšia je už v ihličnatých lesoch. Rada sa zdržiava okolo lesných potôčikov a studničiek, kde nachádza priaznivé podmienky pre repro­dukciu.

Pohlavne dozrieva obyčajne v štvrtom roku. Párenie prebieha na suchej zemi, ide pritom o priamy prenos spermatoforov. Samec, ktorý je pritom často na chrbte samice, prikladá otvor kloaky ku kloake samice. Pária sa na jeseň v októbri – novembri, niekedy aj na jar.

Samica kladie larvy v počte 2 – 70 do potôčkov a studničiek vždy tak, že do vody ponorí len zadnú časť tela. Kladenie lariev prebieha zväčša v noci a trvá niekoľko hodín až niekoľko dní. V studených, pramenitých vodách ostávajú larvy vo vode aj cez zimu. K premene dochádza potom v jarných mesiacoch.

Približne v novembri vyhľadávajú zimné úkry­ty, ktoré musia byť dostatočne vlhké a teplé. Dlhší čas vydržia aj teplo­tu -2,5 °C. Často zimuje viac exemplárov pospolu. Dožívajú sa až 25 rokov.

Ide o živočícha s nočnou aktivitou, cez deň sa ukrýva v dierach, pod pňami, v machu a podobne Len po teplejšom daždi môžeme salamandru stretnúť aj počas dňa. Na korisť väčšinou pasívne čaká. Potravou pre ňu sú pomaly sa pohybujúce živočíchy, ako slimáky, mnohonožky, rôzne druhy chrobákov a pavúky.

Na predných nohách má 4, na zadných 5 prstov. Typické je čierne zafarbenie tela so žltými alebo oranžovými škvrnami. Kresba varíruje, avšak horné viečka a príušné žľazy sú obvykle stále žlté. Na brušku je 25 – 27, na bokoch trupu 10 – 11 priečnych brázd. Koža je hladká a lesklá. Samce sú štíhlejšie a men­šie, majú tenšie a dlhšie nohy, chvost na koreni trochu zhrubnutý. V čase párenia okraje kloakálnej štrbiny sú vypuklé.

Typické sfarbenie tela

Nápadné sfarbenie salamandry je výstrahou, pretože na pokožke živočícha býva produkt jedových žliaz, ktorých vývody sú v dvoch radoch pozdĺž stredu chrbta, na bokoch tela a za hlavou. Jed nie je prudký, ale menšie živočíchy môže i usmrtiť. Z alkaloidov hlavne samandarin pôsobí na centrálnu nervovú sústavu, znižuje krvný tlak a má aj lokálne anestetizujúce účinky.

Zvonku dráždi sliznice a preto prejavy otravy sa môžu objaviť aj vtedy, keď si po jej držaní v neumyjeme ruky. Ak sme si v neopatrnosti rukou pretreli oči, môžeme dostať silný zápal. V tomto prípade ich stačí opláchnuť čistou vodou.

Chránený druh

Na Slovensku je salamandra škvrnitá chránené podľa vyhlášky č. 24/2003 Z. z. Jej ochranu zabezpečuje aj bernský dohoor, ktorý ho uznáva ako prísne chránený druh. Ten nesmie byť získavaný odchytom v prírode na účely chovu a je možné ho získať len z registrovaných chovov.

Salamandra Je citlivá na zmeny ekosystému. Jej populácia stále klesá. Veľký podiel na tomto stave má najmä automobilová doprava a tiež ničenie či znečisťovanie prírodných vodných tokov, jazierok a studničiek. Problémom je aj umelé vysadenie nových predátorov, ako sú napríklad lososovité ryby.

 

 

 

 

 

Zdroj: (tom) a Wikipedia, Foto: Eva Tomanová