Obaja pôsobili na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu. JUDr. Ján Šikuta, PhD. ako sudca a JUDr. Marica Pirošíková ako zástupkyňa Slovenska pred ESĽP. V súčasnosti predseda Najvyššieho súdu SR a advokátka pozorne sledujú dianie v našom súdnictve i to, čo sa deje v prípadoch dlhotrvajúcej policajnej väzby či pri zatýkaní obvinených.

Ján Šikuta: Keď štát zoberie človeka do väzby, má povinnosť konať

Za svojho sudcovského pôsobenia v Štrasburgu Ján Šikuta evidoval množstvo sťažností voči Slovenskej republike, ktoré sa týkali najmä trvania či podmienok väzby. V rozhovore pre TASR  predseda Najvyššieho súdu SR povedal, že keď štát zoberie človeka do väzby, má povinnosť konať, čo sa v súčasnosti vo veľa prípadoch nerobí.

Jána Šikuta

Šikuta potvrdil, že Slovensko práve kvôli nekonaniu štátnych orgánov počas väzby obvinených  prehrávalo súdne spory na ESĽP v Štrasburrgu, keďže sťažnosti boli zväčša dôvodné:

„Zistilo sa, že na jednej strane si štát uplatnil právo a obmedzil človeka na osobnej slobode, ale nekonal. Štát môže brániť človeku na osobnej slobode len vtedy, keď sú na to relevantné dôvody Špeciálne pri kolúznej väzbe, ktorej účelom je zabrániť človeku vplývať na ostatných ľudí a svedkov. Tá má zmysel, ale je tu aj záväzok štátu, aby táto väzba trvala čo najkratšie, teda len nevyhnutne potrebný čas.“ 

Podľa neho si treba neho uvedomiť, že väzobné stíhanie sa týka ľudí, ktorí nie sú odsúdení, ale len obvinení a stále platí prezumpcia neviny.

Nepovažoval by za dobré, ak by sa potvrdili medializované informácie o aktuálnych prípadoch, že s obvinenými po vzatí do väzby v niektorých prípadoch nie sú mesiace robené vyšetrovacie úkony. Preto sa Šikuta pýta:

„To znamená, že nie sú vypočutí. Namieste by v takom prípade bola otázka, prečo?“

Marica Pirošíková: Majú súčasné zásahy kukláčov NAKA oporu v zákone?

Nedávno mala verejnosť možnosť spoznať detaily ranného policajného zatýkania obvineného podnikateľa Petra Brhela v jeho dome, hoci v tom čase bol preukázateľne zahraničí a doma bola iba jeho rodina. Na základe  informácií jeho dcéry Barbory, ktoré zverejnila a neskôr v tejto veci aj podala trestné oznámenie, vyvstala otázka, prečo  zásahy policajných kukláčov NAKA  v súčasnosti zbytočne teatrálne a či majú aj svoju bezprostrednú oporu v zákone.

Dlhoročná obhajkyňa ľudských práv Marica Pirošíková v tejto súvislosti upozornila na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Kučera vs. Slovensko zo 17. júla 2007. V tomto prípade totiž ESĽP skonštatoval porušenie článku 8. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zaručujúceho právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života v súvislosti so vstupom polície do bytu. Pavel Kučera sa na štrasburský tribunál vtedy obrátil so sťažnosťou týkajúcou sa jeho zadržania na základe obvinenia z vydierania. Podľa sťažovateľa totiž v decembri 1997 neoprávnene vnikli do jeho domu kukláči. ESĽP v odôvodnení rozsudku konštatoval:

„Inšpekčný odbor ministerstva vnútra vyšetril namietané porušenie sťažovateľovho práva na rešpektovanie obydlia a na základe získaných dôkazov dospel k záveru, že policajti svojim konaním neporušili zákon. Je nesporné, že najmenej štyria ozbrojení policajti vstúpili 17. decembra 1997 o 6:00 hod. ráno do bytu sťažovateľa. Ich cieľom bolo doručiť sťažovateľovi a jeho manželke uznesenie o vznesení obvinenia a predviesť ich k vyšetrovateľovi na výsluch.“

Vzhľadom na počet policajtov a skutočnosť, že títo patrili k špeciálnej jednotke, pričom na hlavách mali kukly a otvorene mierili samopalmi, a berúc ešte do úvahy aj skutočnosť, že prišli do bytu sťažovateľa na úsvite, bolo podľa názoru ESĽP možné rozumne usudzovať, že sťažovateľ mal iba minimálnu možnosť nepustiť policajtov do svojho bytu.

Advokátka Marica Pirošíková

„Je ťažké pripustiť, že by akýkoľvek súhlas zo strany sťažovateľa bol za týchto okolností dobrovoľný a informovaný. Došlo preto k zásahu do jeho práva na rešpektovanie obydlia. Tento zásah by bol ospravedlniteľný iba vtedy, ak by spĺňal požiadavky stanovené v článku 8 ods. 2 Dohovoru,“

tvrdí advokátka Pirošíková.

ESĽP navyše podotkol, že tu vyvstáva otázka, či bol namietaný zásah „nevyhnutný v demokratickej spoločnosti“. Tento aspekt, a predovšetkým otázku primeranosti, vnútroštátne orgány nikdy neskúmali. Podľa ESĽP je potrebné zásah za okolností tohto prípadu považovať za neprimeraný, a to z niekoľkých dôvodov.

V prvom rade, tak ako bolo uvedené vyššie, polícia prišla k sťažovateľovi za tým účelom, aby jemu a jeho manželke doručila uznesenie o vznesení obvinenia a aby ich predviedla na výsluch k vyšetrovateľovi. Nič nenaznačuje, že by splnenie tejto úlohy vyžadovalo vstup polície do bytu.

Vláda navyše neposkytla dostatočné a presvedčivé vysvetlenie na odôvodnenie tohto zásahu. Napadnuté opatrenie je preto za daných okolností potrebné považovať za neprimerané. Okrem toho, nebezpečenstvo zneužitia právomoci verejného činiteľa a porušenia ľudskej dôstojnosti je vlastné situáciám, ako bola aj tá, ktorá vznikla v prejednávanom prípade, keď sťažovateľ v skorú rannú hodinu stál pred dverami svojho bytu tvárou v tvár viacerým špeciálne vycvičeným a maskovaným policajtom.

Podľa názoru ESĽP by za takých okolností mali existovať určité záruky ochrany práv jednotlivca  proti akémukoľvek možnému zneužitiu neprimeraného zásahu voči osobám. Takéto záruky by mohli zahŕňať prijatie predpisov, ktoré by obmedzovali použitie špeciálnych ozbrojených síl na situácie, kedy bežný policajný zásah nie je bezpečný, ani dostatočný, a zároveň by upravovali procesné garancie, ktoré by napríklad zabezpečovali účasť nezávislej osoby počas operácie alebo získanie majiteľovho jasného, písomného súhlasu ako podmienky vstupu do jeho priestorov.

ESĽP poznamenal:

„Určité záruky v tomto smere obsahuje zákon o Policajnom zbore z roku 1993. Tieto záruky ale v tomto prípade nezabránili tomu, aby došlo k namietanej situácii.“

Vzhľadom na tieto úvahy ESĽP nebol presvedčený, že sporný postup bol zlučiteľný so sťažovateľovým právom na rešpektovanie obydlia, a preto rozhodol, že došlo k porušeniu článku 8 Dohovoru.

„Z medializovaných informácií v prípade zatýkania Petra Brhela je evidentné, že policajti porušili svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona o Policajnom zbore, pretože pri vykonávaní ich služobnej činnosti pripustili, aby v súvislosti s činnosťou vznikli osobám ujmy,“

uvádza Pirošíková.

Na  bezúhonné osoby pri tomto zásahu mierili zbraňami a u obyvateľov domu vyvolali taký stres, že jedna osoba stratila vedomie a musela jej byť privolaná záchranná služba a druhá, 84 – ročná žena (vzhľadom na svoj vek osobitne zraniteľná) musela okamžite užiť lieky na upokojenie.

„Zásah do ich práv a slobôd tak prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného služobnou činnosťou. Voluntarizmus a živelnosť, ktorá vládne na Slovensku v posledných mesiacoch, musí skončiť. Aj na základe odporúčaní ESĽP je jasné, že nastal čas, keď sa musia urýchlene prijať predpisy, ktoré by obmedzili a presne špecifikovali použitie špeciálnych ozbrojených síl,“

dodáva na záver  advokátka a dlhoročná obhajkyňa ľudských práv JUDr. Marica Pirošíková.

Je veľmi pravdepodobné, že viaceré prípady neúmerne dlhej väzby obvinených bez vykonávania procesných úkonov či neprimeranosti policajných zásahov so spôsobením ujmy prítomným osobám na Slovensku, ktorých sa v poslednej dobe deje stále viac, sa zrejme ocitnú na Európskom súde pre ľudské práva.

Preto by bolo žiaduce, keby sa našli také legislatívne možnosti, aby sa zo zákona zabránilo spomínaným policajným excesom  zo strany štátnych orgánov, pokiaľ má zostať Slovensko právnym štátom.

Marica Pirošíková