Populárna česká ekonómka Markéta Šichtařová je riaditeľkou spoločnosti Next Finance sro, spoluautorkou niekoľkých bestsellerov o aktuálnej ekonomicko – politickej realite, bloguje na IDNES.cz. Je známa svojím veľmi otvoreným štýlom vyjadrovania sa „bez obalu“, často stojac aj proti „hlavnému prúdu“.

Markéta Šichtařová (1976)

Nikdy nebola v žiadnej strane, hoci vo svojich knihách sa hlási k politickému konzervativizmu, klasickému ekonomickému liberalizmu a k teórii verejnej voľby. Je matkou šiestich detí.  S manželomVladimírom Pikorom často publikujú svoje názory aj na kontroverzné témy, čím vstúpili do povedomia nielen českej verejnosti.

Vo svojom najnovšom blogu „Rasizmus je späť a silnie“ si zobrala pod drobnohľad činnosť medzinárodného aktivistického hnutia Black Lives Matter (Na čiernych životoch záleží), ktoré vzniklo v Spojených štátoch v roku 2013 a upozorňuje na prípady zvýšeného policajného násilia, rasovej nerovnosti a systematického rasizmu voči černochom.

Po násilnej smrti černocha Georgea Floyda v Mineapolise, ktorý zomrel pri policajnom zákroku počas zatýkania, sa hnutie Black Lives Matter zmenilo na násilné protesty s vyrabovanými obchodmi, zapálenými kostolmi, bitkami s policajtmi a tisíckami zatknutých, začali sa odstraňovať sochy „bielych otrokárov“.

Tieto protesty s rovnakým názvom sa rozšírili aj do západnej Európy, vyvolávajúc dojem prerastania boja za práva menšín až do podoby rasizmu voči bielym.

Zdá sa, akoby sa v poslednom období, práve počas svetovej koronakrízy, západná spoločnosť začala meniť. Sú tu zjavné pokusy degradovať demokraciu na kolektivistické uplatňovanie práv vybraných skupín obyvateľstva na báze rasy, pohlavia či sexuálnej orientácie, aj s podporou niektorých mainstreamových médií…

K nám na Slovensko to ešte veľmi nepreniklo, ale nemožno nevidieť pozvoľnú implementáciu západných ultraliberálnych spôsobov života a noriem do nášho právneho systému, napríklad v rodinnom práve.

Rozhodli sme sa priniesť Vám názory Markéty Šichtařovej na tento problém tak, ako ich zverejnila vo svojom blogu na IDNES.cz.

Rasizmus je späť a silnie

Google prišiel novinkou. Vo svojom vyhľadávači začal označovať podniky či obchody vlastnené Afroameričanmi atribútom s názvom „Black – owned“. Je to vlastne „obchodná“ odpoveď na politickú kampaň Black Lives Matter.

Černosi nie sú jediní, kto sa môžu nechať takto označiť na podporu svojho podnikania. Podobne je možné uviesť do atribútu „zvláštnosti miesta“ napríklad aj to, že podnik vedú ženy alebo  že je vhodný pre zástupcov LGBT komunity.

 Na túto novinku sa môžeme pozerať všelijako. Avšak ten jediný mnou neuznávaný pohľad je ten, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou celú akciu tiež motivoval: Totiž pokus o podporu černochov. To je totiž rasizmus ako prasa.

 Dalo by sa na to pozerať ako na skvelý marketingový ťah Googlu: Keď je po niečom dopyt, tak dáva zmysel ho uspokojiť. V tom je podstata zarábaní peňazí. Obchod je výmena: Jeden ponúkne tovar či službu, druhý za ňu zaplatí peniazmi. Pre prvého majú väčší zmysel peniaze, pre druhého má väčší zmysel zakúpený tovar či služba. Keď sa transakcia uskutoční, obaja sú spokojní, pretože obaja účastníci získali väčší úžitok.

 Obchod je tak vysoko morálnym počinom: Zvyšuje úžitok oboch strán, a to za cenu pre oboch dohodnutú a akceptovateľnú. V trochu širšom a prenesenom poňatí môžeme princíp obchodu vidieť aj v medziľudských vzťahoch: Priateľ mi svojou prítomnosťou, svojím správaním, svojimi vlastnosťami navodzuje nadovšetko príjemný pocit – a ja mu za to „platím“ svoju priazňou. 

 Obaja sme obohatení. Akonáhle mi ale kamarát začne piť krv, len čo sa na neho pozriem, nemám už viac motiváciu sa s ním stýkať a „platiť“ mu za jeho existenciu v mojom živote svojou priazňou. Niet nad princíp obchodu.

 Ak sa pozrieme na počin Googlu touto optikou, všetko je OK – je tu dopyt po označení „čiernych“ obchodov, tak ich teda Google značí.  Ak je to čistokrvný obchod, fajn. Prevádzkovatelia, zákazníci i Google sú spokojní, pretože dostali, čo chceli, úžitok všetkých vzrástol. Niet čo namietať, až…

 Až na to, že aktuálne je spoločenská situácia nastavená tak, že keby azda biely majiteľ obchodu chcel označiť, že jeho obchod je „biely“, dopadol by zle. A pritom dopyt by tu bezpochyby bol, označili by ho však za rasistický. Ajhľa, ono to teda asi nebude čistokrvný obchod. Zrazu sa ukazuje, že je to ideológia. A odtiaľ to už nie je dobré.

 Biely má zrazu menej práv ako čierny. Biely nemôže prevádzkovať rovnaký marketing na podporu svojho obchodu ako čierny. Ako by sa asi Google pozeral na to, keby sa objavil inzerát: „Prenajmem byt – zn.: Biely majiteľ“ ? Bola by to rasistická kauza ako hrom. A asi by došlo aj na paragrafy.

 Nech si ktokoľvek označuje svoj podnik ako čierny, lesbický, transvestitský, rómsky alebo neviem aký – je jeho svätým právom hlásiť sa k nejakej skupine. Ja to síce nechápem, pretože mi uniká, prečo sa niektorí ľudia chcú schovávať za akékoľvek skupiny. Ja som ja, ja nie som „my“, nikdy by ma ani nenapadlo schovávať svoju osobnosť za označenie akéhokoľvek gangu. Ale nech, chcú to mať, nech to majú.

 Ibaže v tom prípade je práve tak prípustné, aby sa biely muž označil za bieleho muža ako majiteľ podniku. Pretože čierna žena nie je ničím viac než biela. Obe označenia sú len popisom fyziológie – a nemá to nič spoločné s kvalitou bytosti. To, že sa ktokoľvek narodí v nejakej skupine, nie je jeho zásluhou a popisom jeho charakteru.

 Rasizmus bol celkom jednoznačne v USA problémom po dlhé desaťročia. A celkom jednoznačne tu ešte stále je veľa rasistov. Dnešnou odpoveďou spoločnosti na rasizmus voči čiernym však nie je opovrhovanie rasizmom a rastúca farbosleposť, ale pravý opak: Dnešnou odpoveďou na rasizmus je pozitívna diskriminácia menšín a rasizmus voči bielym.

 Rasizmus nie je ničím iným ako odporným kolektivizmom. Popieraním faktu, že aj keby – čisto hypoteticky – išlo  o to akejkoľvek skupine nejako štatisticky dokázať, že je v priemere a vo veľkých číslach menej inteligentná, lenivejšia,  agresívnejšiu či čo ja viem ako nejaká iná skupina, stále by sme sa v tomto hypotetickom prípade bavili len o priemere. A ten by nám nehovoril vôbec nič o tom ktorom jednotlivcovi. Na kolektivizme je odporné to, že jednotlivcovi nedáva žiadne práva a verí, že tlupa je viac ako jednotlivec.

 A rasizmus je tou najprimitívnejšie formou kolektivizmu. Zodpovedá kolektivistickej neschopnosti vidieť jedinca. Je úplne jedno, či tento kolektivizmus nejakú skupinu adoruje alebo zatracuje. Vo svojej podstate nie je veľký rozdiel medzi tým, či Židia museli v nacistickom Nemecku nosiť hviezdu alebo či dnes belosi si na rozdiel od černochov nesmú označiť svoj obchod ako biely. Oboje ignoruje človeka ako jednotlivú bytosť.

Ignoruje sa  fakt, že v oboch skupinách sa vyskytovali géniovia aj hlupáci, úžasní ľudia i lumpi. A prečo sa dnes k rasizmu „naruby“ znova vraciame, keď už v predošlých desaťročiach do značnej miery vymizol?

 No pretože celý svet zažíva renesanciu odporného kolektivizmu. Ľudia nie sú ochotní myslieť samostatne a schovávajú sa za skupiny, myslia v mantineloch skupín. V dnešnom kolektivistickom svete sa priestor pre jednotlivcov vytráca, a tak je ľahké vnímať človeka len ako časť gangu: bieleho, čierneho, ženu, muža či príslušníka akejkoľvek inej skupiny.

 Hnutie Black Lives Matter nebojuje proti rasizmu. Rovnako ako označovanie čiernych obchodov na Googli nie je obyčajnou obchodnou segmentáciou trhu a naplňovaním dopytu, o ktoré by sa jednalo, keby sa rovnako mohli označovať aj bieli. 

V skutočnosti oboje je čistokrvným rasizmom, ktorý je dokonca inštitucionálne posvätený. V oboch prípadoch ide totiž o kolektivistické vnímanie jednej rasy ako homogénnej skupiny – bez ohľadu na to, aké vlastnosti má ten ktorý jednotlivec.

Čakáte, že vám dám nejaké rozhrešenie, čo s tým? Asi takto: Rasizmus porastie. Áno porastie, pretože kolektivistické vnímanie ďalej silnie. A pretože akýkoľvek kolektivizmus je číre zlo, neexistuje ani riešenie rasizmu akoukoľvek spoločnou akciou alebo spoločným zákonom.

Rasizmus totiž zmizne, ak počet tých silných osobností, ktoré samy seba vnímajú ako jednotlivca, prevládne v spoločnosti nad slabochmi, ktorí majú pocit, že čokoľvek môžu dosiahnuť jedine ako dav.

Mimochodom, nie je náhoda, že dvaja najväčší rasisti novodobých dejín sa zrodili v dvoch veľmi podobných kolektivistických systémoch: Boli to Hitler a Stalin.