Štátna opera v Banskej Bystrici oslavuje 60. narodeniny

KULTÚRA
0 /

V tomto roku si banskobystrická operná scéna pripomína 60. výročie svojho vzniku. Jej založenie sa datuje od roku 1959, keď bol činoherný súbor Divadla J. G. Tajovského vo Zvolene rozšírený o spevoherný so sídlom v Banskej Bystrici.

Pohľad do histórie

Spevohra Divadla J. G. Tajovského sa v roku 1972 premenovala na Operu Divadla J. G. Tajovského. Neskôr sa banskobystrický operný súbor osamostatnil od činoherného divadla vo Zvolene a v roku 1993 dostal samostatný štatút s novým názvom Štátna opera.

Od svojho vzniku sídli v priestoroch Národného domu, ktorý bol postavený v rokoch 1927 . 1929 a je dielom slovenského architekta Emila Beluša. V dobe zrodu tejto opernej scény išlo o európsky unikát. Banská Bystrica bola totiž s približne 30 000 obyvateľmi najmenším mestom s vlastným profesionálnym operným súborom.

Umelecký zážitok z operných inscenácií

Novovzniknutý súbor vsadil v prvých rokoch na známe diela romantickej opernej tvorby (napr. Faust a Margaréta, Rusalka, Maškarný ples, Trubadúr, Don Carlo, La traviata), ktoré obohacoval o operetné a baletné inscenácie. V ďalších rokoch tu popri divácky atraktívnych tituloch odzneli aj svetové premiéry diel slovenských skladateľov, napr. Cikkera, Meiera, Andrašovana, Urbanca, Zeljenku, Beneša, Didiho, Godára, Leška a iných.

Riaditeľ  banskobystrickej Štátnej opery Rudolf Hromada hovorí:

„Štátna opera sa aj v súčasnosti zameriava na uvádzanie operných inscenácií. Okrem toho pripravujeme aj operety, tanečné, baletné či muzikálové diela a venuje sa koncertnej činnosti. V novom miléniu pokračujeme v hľadaní diel svetových majstrov opery a v slovenských premiérach uvádzame i menej známe tituly skladateľov, najmä raného romantizmu a verizmu.“

Banskobystrická opera ako prvá v našej krajine naštudovala napr. Donizettiho Lindu di Chamounix (2009) a Máriu Stuartovú (2015), Belliniho Puritánov (2001), Kapuletovcov a Montekovcov (2007), Giordanovu Fedoru (2012) či naposledy Otella od Gioachina Rossiniho (2019). Vďaka priekopníckej dramaturgii bolo verejnosti sprístupnené takmer celé dielo Giuseppe Verdiho.

Zahraničná spolupráca

Činnosť Štátnej opery má i výrazný medzinárodný rozmer. Jej umelecké vedenie pravidelne pozýva do svojich produkcií zahraničných sólistov, dirigentov a režisérov. So svojimi produkciami účinkuje v Japonsku, na festivaloch v Taliansku, Švajčiarku, na Cypre, v Rumunsku i v okolitých štátoch – Rakúsku, Maďarsku, Poľsku, Česku.

Za dlhoročnú umeleckú spoluprácu s Japonskom bola Štátnej opere v roku 2018 udelená Cena ministra zahraničných vecí Japonska za zásluhy pri prehlbovaní vzájomného porozumenia medzi Japonskom a Slovenskou republikou prostredníctvom hudby.

Priestor na realizáciu dostávajú i mladí umelci, ktorým banskobystrická operná scéna umožňuje rozvíjať ich kariéru. Prax napokon potvrdila, že mnohí z nich vyrástli v umelecké osobnosti, ktoré dosiahli medzinárodné uznanie, ako napríklad Edita Gruberová, Ľubica Orgonášová, Sergej Kopčák, Martin Babjak, Terézia Kružliaková, Juraj Hollý, Mariana Hochelová a ďalší.

Okrúhle výročie

60. výročie svojho vzniku si bude Štátna opera pripomínať celú nasledujúcu divadelnú sezónu špeciálnymipodujatiami. Hlavná časť osláv sa uskutoční v októbri, a to sériou mimoriadnych predstavení a koncertov.

Tie začali 18. a 19. októbra prvou a druhou premiérou opery Eva od J. B. Foerstera. V pondelok 21. októbra privíta bystrická  opera Štátne divadlo Košice, ktoré príde pozdraviť naše mesto operou W. A. Mozarta Don Giovanni.

Oslavy budú pokračovať dvoma slávnostnými koncertmi 30. a 31. októbra, v ktorých sa predstavia banskobystrickí sólisti, orchester, zbor a balet Štátnej opery. V programe zaznejú ukážky z diel, ktoré sa počas 60 rokov existencie divadla vyznačili niečím výnimočným alebo boli divácky obľúbené.

Zdroj: Štátna opera BB, Foto: ilustračné