Štátna vedecká knižnica – Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici pripravilo na štvrtok 16. mája spomienkové stretnutie pri príležitosti 5. výročia úmrtia slávneho bábkara z Radvane  Antona Anderleho – ľudového bábkara.

Na štvrtkovom stretnutí v ŠVK o 14:00 hod. sa premietne film venovaný Anderleho bábkarskému umeniu, ktorý ako poctu umelcovi pripravili pracovníci múzea. Potom položia kyticu k jeho hrobu na evanjelickom cintoríne.  Literárne a  hudobné múzeum vlastní viaceré  artefakty z Anderleho vystúpení (bulletiny, plagáty, pozvánky a fotografie). V roku 1998 známy bábkar daroval múzeu vlastnoručne zhotovenú marionetu Gašparka. Na jeho počesť sa od roku 2008 v dvojročných cykloch koná v Banskej Bystrici Medzinárodný festival tradičného bábkového divadla „Anderleho Radvaň“.

Anton Anderle

(* 20. novembra 1944 v Dolnej Lehote – † 16. mája 2008 v Banskej Bystrici) Je jedným z najvýznamnejších slovenských  bábkohercov, ktorý sa preslávil aj v zahraničí. Už od detstva pomáhal otcovi Bohuslavovi Anderlemu pri bábkových predstaveniach.

Traduje sa, že malý Anton niektoré texty poznal naspamäť skôr, než sa naučil čítať a písať. V 50.rokoch komunisti bábkoherectvo rodiny Anderlovcov prerušili.  Od roku 1972 Anton samostatne pokračoval v rodinnej marionetovej tradícii. Ako reprezentant tretej generácie Anderlovcov z Radvane hrával tradičný repertoár kočovných bábkarov. Zbieral rozličné druhy marionet, dekorácií, opôn a rekvizít od slovenských i českých bábkarov a firiem, vrátane bábkových hier z Čiech. Reštauroval bábky, vyrezával a konštruoval marionety.

Po roku 1989 začal Anton Anderle hrávať aj za hranicami Slovenska. V 90. rokoch sa zaradil medzi najvýraznejšie osobnosti európskeho ľudového bábkarstva. Na zahraničných javiskách účinkoval najmä s tradičným repertoárom ako Don Juan či Johannes Doktor Faust. Anderle oživil aj nezabudnuteľného Gašparka. Vystavoval svoju zbierku, viedol workshopy a semináre o tradičnom bábkarstve.

Patril k najvýraznejším európskym bábkohercom. Jeho najznámejšou hrou v posledných rokoch bol „Najmenší cirkus na svete“, s ktorým úspešne účinkoval aj v zahraničí. Svoju zbierku marionet neustále dopĺňal a reštauroval. Naposledy to bola sada postavičiek k hre Don Juan pre bábkové divadlo v Kielcach v Poľsku. 16. mája 2008 zomrel po krátkej vážnej chorobe. Zostalo po ňom skvelé dielo a obrovské množstvo vzácnych marionet, ktoré spravuje jeho manželka.

K svojmu tvorivému životu sa Anton Andrele raz vyjadril takto: „O to mi vždy išlo: zachytiť pre potomkov hry ľudových bábkarov, ako aj bábky a všetko čo s tým súvisí. Chcem keď už nie obnoviť tradičné bábkarstvo, tak ho aspoň čo v najväčšej miere zachovať.”

Po jeho smrti bývalý riaditeľ Národní galerie v Prahe prof. Milan Knížák povedal: „Antonem Anderlem opravdu skončila doba lidových loutkářů. I když jeho cesta zpět k rodinnému loutkovému divadlu byla komplikovaná, využil jí, alespoň v té řádce let, která mu byla po roce 1989 vyměřena. Využil jí dokonale, intenzivně, s inteligentní dávkou piety i se současným nadhledem. Neznám nikoho, kdo by ho mohl nahradit.”

PKO v Banskej Bystrici uvažovalo o zriadení Múzea bábok Antona Anderleho, ktoré by bolo sústredené v troch budovách od centra do Radvane. Pre návštevníkov mesta pod Urpínom by to bola atraktívna cesta za originálnym bábkovým umením. Záujem o jeho dielo majú aj kultúrne ustanovizne zo zahraničia. Meno Antona Anderleho žije aj po jeho smrti.