Uprostred leta si kultúrna verejnosť pripomína životné jubileum – 80 rokov banskobystrického rodáka z Podlavíc Ondreja Sliackeho. Tohto spisovateľa, univerzitného profesora, literárneho vedca, historika, editora, publicistu však skôr ako mediálna pozornosť charakterizuje usilovná bádateľská a vedecká práca v tichu jeho pracovne.

V nej vnútorne preciťuje aj záujem početných čitateľov jeho knižných publikácií. Zdravotný stav mu, žiaľ,  nateraz nedovoľuje stretávať sa so záujemcami o jeho dielo.

Narodil sa 30. júla 1941 a sudičky mu nadelili nevšednú vnímavosť k svetu detí. Preto najskôr vyštudoval pedagogickú školu v Lučenci, potom Filozofickú fakultu UK v Bratislave, odbor slovenčina a história. S touto vedomostnou výbavou začal pracovať najskôr v časopisoch – Kultúrny život, Zlatý máj, Slniečko, neskôr aj ako šéfredaktor revue o umení pre deti a mládež Bibiana. Pedagogickú zručnosť zužitkovával na Univerzite  sv. Cyrila a Metoda v Trnave a na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave.

Graduačná časť predmetu jeho bádania – literatúra pre deti a mládež – sa pretavila do výnimočného počtu vydaných odborných titulov, zavŕšená bola vydaním Dejín slovenskej literatúry pre deti a mládež do roku 1945 (1970, rozšírené vydanie 1990). On sám však túžil prihovoriť sa najmladšej vekovej skupine inak – prostredníctvom vlastnej kreativity.

Postupne vydal poviedkové knihy Altamíra, Krásna modrá mušľa, Papraďový kvet, Šľachetný človek. Načrel do textov ľudovej slovesnosti a prerozprával ich do knižnej podoby – Ako šiel vlčko do sveta, O zakliatej žabe, Pod klobúkom zlatý vtáčik, Tri ohnivé kone, Zlatá panna, prerozprával aj biblické príbehy. Zostavil pútavú antológiu mladých povstaleckých básnikov Odpusťte, mamička.

Venoval sa aj scenáristickej tvorbe pre rozhlas a televíziu, z nich boli najúspešnejšie inscenácie o Jozefovi Gregorovi Tajovskom Tá tajovská voda mútna a Jozefovi Murgašovi Reverend.  Osobitne sa zapísal do rozhlasovej a televíznej tvorby v spolupráci s Eugenom Gindlom filmom z atraktívneho horolezeckého prostredia Himalájí Vynes na horu svoj hrob (1979).

V ostatnom čase sa zameral na bohatstvo ukryté v našich povestiach, veď práve tie dodávajú akademicky spracovaným historickým dielam tú správnu šťavu a príťažlivosť. V jednotlivých regiónoch špecificky  dotvárajú dejiny ozvláštňujúcimi prvkami, tajomnosťou a istou mierou mystérie. Podporu našiel vo Vydavateľstve Matice slovenskej, ktorá postupne ponúka čitateľom tieto zaujímavé knižné tituly.

Z nich pre autorových rodákov je osobitne príťažlivá kniha Povesti a príbehy z medenej Bystrice a okolia (2017). Ako správny lokálpatriot zaregistroval túto skutočnosť: „Pomaly už niet u nás mesta, ktoré by sa nepýšilo knihou povestí. Výnimkou je vari len moja Banská Bystrica…Nie je teda pravda, že medené mesto, mesto pod Urpínom, nemá svoj vlastný, tajuplný príbeh. Má a prekrásny. Len ho treba objaviť, nájsť v jeho uliciach, v okolí, zniesť z oblohy či vyniesť z medeného podzemia. Táto knižka chce byť toho skromným dôkazom. Hlavne chce však pripomenúť tých, čo žili v ňom tak, aby z neho, keď sa skončil ich čas, odišli žiť rovno do neba.“

Knihu by mali spolu čítať rodičia i deti, aby sa napríklad dozvedeli, prečo je hodinová veža šikmá, odkedy niet v Hornej ulici blata, či kde sa vzal v Bystrici oltár majstra Pavla. Zaujať môže aj príbeh o dvoch zbojníkoch, ktorých zabili bez viny, povesť o zlatej Rune, legenda o stavbe hronseckého kostolíka.

Popri povestiach sa nachádzajú v knihe aj pútavé príbehy spojené s historickými osobnosťami – Jozefom Gregorom Tajovským, Dominikom Skuteckým, s bábkarmi Anderlovcami a ďalšími.

Nájdu sa v nej príbehy zo Starých Hôr, Kordík, Španej Doliny, Tajova a i. Kniha je pôvabne ilustrovaná (autorka Kristína Šimková), jej súčasťou sú aj vysvetlivky pôvodných názvov lokalít a slovník dobových regionálnych výrazov. Tak sa skúsme ponoriť do tajomstiev medeného mesta pod Urpínom a objavujme jeho záhady. Určite budeme potom úplne inými očami vnímať jeho ulice, zákutia, budovy i prírodné úkazy…  

Za celoživotné dielo, najmä s ohľadom na uvedenú knihu, bol Ondrej Sliacky ocenený Cenou mesta Banská Bystrica. Právom si ju zaslúžil! Chvalabohu, činorodosť a tvorivosť Ondreja Sliackeho pokračuje naďalej a v kníhkupectvách môžeme nájsť ďalšie nové knihy.

V knihe Turecká studnička prišiel s tematicky netypickými povesťami o tureckom bašovaní na území Horného Uhorska. Venoval sa ich príprave dlhšie obdobie a podarilo sa mu spracovať 25 príbehov, ktoré sú situované takmer po celom Slovensku. Sám uvádza: „Veď ktorý slovenský kraj nemá vo svojej klenotnici piesne, príbehy a povesti o Turkoch? A zaujímavé je, že v ľudovej pamäti prenikli títo udatní, ale krvilační bojovníci aj do miest, na ktoré podľa historikov nikdy nevkročili!“

Autor sa po svojej návšteve Banskej Bystrice a Hornej Mičinej rozhodol do knihy pridať ešte jednu povesť, situovanú práve do týchto lokalít. Pod názvom Balada o mičinskom Turčínovi našla svoje miesto a doplnila pestrú mozaiku príbehov, z ktorých miestami naskakuje husia koža, inokedy čitateľa zabaví dôvtip obyvateľov miest a obcí, ktorí vedeli Turkov prekabátiť – z blízkych obcí to bol napr. Vavro Brezuľa z Ľubietovej. Ondrej Sliacky zrejme zámerne vynechal známu historku z Poník, veď ju vynikajúco spracoval Samo Chalupka! Na legendy sa predsa nesiaha…

Zaželajme významnému autorovi jedinečných kníh k jeho aktuálnemu životnému jubileu najmä potrebné zdravie a neutíchajúcu tvorivosť!