Malé vydavateľstvo Literárna bašta z Banskej Bystrice okrem prekladovej literatúry systematicky vydáva aj pôvodné diela mapujúce lokálnu históriu a osudy kultúrnych osobností, ktoré mali blízko k strednému Slovensku, avšak svojím písaním a intelektuálnym pôsobením prekračovali hranice regiónu. Ďalšie biele miesto na tejto pomyselnej regionálnej literárnej mape teraz zaplnila aj reedícia knihy spisovateľky Hany Ponickej Lukavické zápisky.

Hana Ponická (*1922 – †2007)

Hanu Ponickú pozná slovenský čitateľ najmä ako autorku krátkych próz a diel dokumentárno-literárneho charakteru. Už niekoľko generácií detí číta spisovateľkine príbehy o Štoplíkovi. Dosiaľ nestratili aktuálnosť ani Ponickej tvorivé preklady z taliančiny (Alberto Moravia, Italo Calvino), francúzštiny (Antoine de Saint-Exupéry: Malý princ, Paul Gauguin, Simone de Beauvoir) a maďarčiny (Zsigmond Móricz, József Lengyel).

Jej životný a autorský príbeh bol významne spätý aj so stredným Slovenskom. Známa spisovateľka, prekladateľka a publicistka sa narodila v roku 1922 v Haliči pri Lučenci a mladosť strávila zväčša v Košiciach. Po desiatich semestroch štúdia na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity sa Ponická rozhodla venovať literárnej tvorbe. Manželstvo s básnikom Štefanom Žárym ju zavialo do Ríma, kde sa v rokoch 1948 – 1950 stretávala s talianskou bohémou (Alberto Moravia, Pier Paolo Passolini, Primo Levi).

Hana Ponická

Rímsky pobyt významne ovplyvnil jej literárny aj intelektuálny rozvoj. Po návrate z Talianska kultúrno-spoločenské aktivity Hany Ponickej nadobúdali uprostred vnútropolitickej klímy 50-tych rokov ostrejšie kontúry. V roku 1956 podporila na spisovateľskom zjazde v Prahe Jaroslava Seiferta a Dominika Tatarku, ktorí vystúpili s požiadavkami na slobodu umeleckej tvorby.

Po krátkom uvoľnení pred rokom 1968 prešiel jej nesúhlas do otvoreného boja za slobodu slova a názoru. V roku 1972 našla nový domov v Lukavici. Tu v roku 1977 skoncipovala príspevok k spisovateľskému zjazdu, známy ako Slovenská charta. Nasledoval zákaz publikovať.

Spisovateľka Hana Ponická

Lukavické zápisky

Práve v období, keď mala zakázané publikovať, písala vo svojej stredoslovenskej usadlosti prózy, ktoré neskôr vydala ako Lukavické zápisky. Kniha, ktorá prvýkrát vyšla v roku 1989 v exilovom vydavateľstve Sixty-Eight Publishers v Toronte, mapuje osobný a spoločenský život Hany Ponickej počas roka 1977, v ktorom sa stala nepohodlnou autorkou nielen pre kritický príspevok na zjazde slovenských spisovateľov, ale aj pre podporu novovzniknutej Charty 77.

Lukavické zápisky verne zachytávajú prenasledovanie odporcov totality, boj s „vnútorným nepriateľom“ a zároveň rázne odmietanie poslušnosti voči akejkoľvek moci. Dobové reflexie strieda atmosféra stredoslovenského vidieka, v ktorom našla Ponická útočisko pre rodinný život i autentické úvahy.

Kniha Lukavické zápisky

Zápisky však nie sú iba záznamom jej zamyslení, ale aj vzácnou kronikou intelektuálnych konfrontácií a v neposlednom rade správou o súperení s vlastným strachom, ktorý považovala za najväčšieho nepriateľa aj vtedy, keď ju režim pripravil o všetky možnosti publikovať. Napokon aj osud tejto knihy bol dlhé roky pohnutý tak, ako osud autorky.

Reedícia knihy, ktorá vyšla začiatkom roka v Literárnej bašte ako druhé slovenské vydanie, bola prvýkrát doplnená o fotografický materiál z autorkinej pozostalosti a archívov tlačových agentúr a tiež portrét autorky z pera Dr. Miloša Kovačku, CSc. Autorkou sviežeho vizuálneho spracovania takmer 500-stranovej knihy je grafická dizajnérka Tereza Maco. Nové vydanie knihy vydavateľstvo Literárna bašta pripravilo v spolupráci s rodinou Hany Ponickej.

Lukavické zápisky

Uvedenie nového vydania knihy spojené s rozprávaním o živote a tvorbe Hany Ponickej sa uskutoční v piatok 20. júna 2025 o 17:00 hod. v Hogo Fogo Jazz & Art Club na Námestí Štefana Moysesa 7 v Banskej Bystrici, počas Dní mestskej kultúry k 770. výročiu udelenia mestských privilégií. Hosťami uvedenia budú literárny vedec Pavel Matejovič a osobný Ponickej priateľ, Banskobystričan Pavol Katreniak. Podujatie moderuje vydavateľ Slavo Sochor.

Kniha vyšla s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.  Vydanie knihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Podujatie v rácmi projektu Literatúra v priestore 2025 z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Slavo Sochor