Druhý sviatok vianočný je Štefana. Na svätého Štefana 26. decembra chodili koledníci vinšovať, za čo dostávali výslužku.

Na tento deň sa nevzťahovali také prísne obmedzenia, ako počas prvého vianočného sviatku Atmosféra v rodinách a domácnostiach sa uvoľnila, bola bezprostrednejšia a veselšia. Zavčas rána chodievali mládenci brodiť kone. Tento zvyk súvisel s tým, že svätý Štefan bol patrónom koní. Na Orave obsýpali kone ovsom, aby boli silné.

Častým zvykom v tento deň bolo umývanie sa v studenej vode, aby to zabezpečilo zdravie a silu v budúcom roku. Bývalo pritom veľa zábavy a aby dievky pri umývaní neprechladli, bolo povinnosťou mládencov počastovať ich domácou pálenkou.

Večer bol vyhradený zábavám. Pokoj a pohoda sviatočných dní a večerov bývali a aj dnes sú príležitosťou na vzájomné návštevy. Navštevujú sa príbuzní, známi a to nielen z vlastnej, ale často aj zo susedných dedín. Pritom platilo, že do dverí vstúpil prvý muž. Verilo sa, že ak tak urobí žena, môže to gazdovstvu priniesť v nastávajúcom roku nejakú stratu, alebo trápenie

Svätý Štefan bol prvý kresťanský mučeník a jeden zo siedmych diakonov prvej cirkvi. Podľa knihy Nového zákona – Skutky apoštolov bol v roku 33 v Jeruzaleme ukameňovaný pre vieru v Ježiša Krista na smrť. Uctieva ho katolícka, pravoslávna aj anglikánska cirkev. Sviatok sv. Štefana sa v západnej cirkvi slávi 26.decembra, hneď po vianočných sviatkoch. V byzantskom obrade (v gréckokatolíckej i pravoslávnej cirkvi) sa slávi o deň neskôr 27. decembra.

Na Západe sú jeho atribúty palma, kniha a kamene. V byzantskom obrade býva neraz znázorňovaný aj na diakonských dverách ikonostasu (keďže bol archidiakonom) často s kadidlom v ruke.