Nové divadelné pódium v Aule Slovenskej zdravotníckej univerzity v Banskej Bystrici – Radvani, ktoré odovzdávali do užívania vlani v októbri, uvedie vo februári „www.narodnycintorin.sk“. Pôjde o prvú z piatich častí situačnej komédie Slovenského komorného divadla z Martina.

Bystrické hosťovanie martinského SKD tak bude pokračovať po minuloročnom novembrovom  úspešnom divadelnom predstavení 1+1=3 na pozvanie OZ Vis Verbi a herca Ivana Palúcha. V modernej sále pre cca 500 divákov tak Bystričania 24.februára 2015 o 19:00 hod. uvidia skvelú komédiu „www.narodnycintorin.sk“. Vstupné na predstavenie je 15 € a lístky si už môžete zabezpečiť v predpredaji na Radnici v Informačnom centre mesta, Námestie SNP 1.

Jedná sa o autorský projekt režiséra Doda Gombára, ktorý svojou poetikou nadväzuje na Kuba, Štúrovcov či Nový Život. Naši diváci si užijú nový divadelný žáner  „sitcom“, ktorý poznajú skôr z televízie. Prvá časť „divadelného sitcomu“  sa odohráva na martinskom Národnom cintoríne, kde sa na svojom poslednom odpočinku stretli veľké osobnosti slovenského národného života s bezmennými postavami neznamenajúcimi veľa pre národ, ale aj jeden náhodou zahrabaný pes, ktorý pre národ neurobil vôbec nič. Autorská hudba pochádza od Daniela Heribana, Mareka Geišberga a Róberta Mankoveckého.

Osoby a obsadenie:

Anička Jurkovičová – Henrieta Jančišinová Kolláriková. Elena Maróthy Šoltésová – Zuzana Rohoňová, Primátorka –  Nadežda Vladařová, Miloslav Schmidt – Marek Geišberg,
Janko Kráľ – Dano Heriban, Karol Kuzmány – Karol Čičmanec, Mazaník – František Výrostko, Pes Bača – Dominik Zaprihač, Hudobník, dramaturg – Róbert Mankovecký.

Slovenské komorné divadlo v Martine

Vzniklo roku 1944 ako druhé profesionálne divadlo na Slovensku po Bratislave Prvá premiéra novozaloženého divadla sa uskutočnila za dosť dramatických okolností 22. januára 1944. V réžii Andreja Bagara SKD uviedlo Verhaerenovho Filipa II., protitotalitnú inscenáciu, ktorou SKD jasne manifestovalo, na ktorej názorovej strane stojí.

Za takmer 65 rokov svojej existencie prešlo Slovenské komorné divadlo mnohými etapami. Na základe žiadosti osadenstva divadla a rozhodnutím Divadelnej a dramaturgickej rady zo dňa 29. augusta 1950, s platnosťou od 1. januára 1951, sa zmenil názov SKD na Divadlo Slovenského národného povstania. 1. septembra 2003 divadlo ako posledné v Turci vypustilo zo svojho názvu SNP a vrátilo sa k svojmu pôvodnému názvu Slovenské komorné divadlo, pod ktorým vzniklo roku 1944.

Slovenské komorné divadlo malo významný vplyv na formovanie divadelníctva na Slovensku. Bolo hereckou „liahňou“. Niektorí herci mu zostali verní po cely život (Naďa Hejná, Emil Horváth st., Katka a Jaroslav Vrzalovci, Štefan Mišovic, Eliška Nosálová a ďalší), z mladšej generácie spomeňme Františka Výrostka, Jána Kožucha, Michala Gazdíka, Martina Horňáka, Janu Oľhovú, Petronelu Valentová, Evu Gašparovú…

Ďalší po prvých krokoch, ktoré viedli do martinského divadla (Hana Meličková), či po viacerých postavách a rokoch, odišli. Z tých starších spomeňme hereckú generáciu Ctibora Filčíka (Jozef Kroner, Elo Romančík, Mária Kráľovičová, Karol Machata, Vlado Műller, Eduard Bindas, Štefan Kvietik, Ivan Letko, Eva Krížiková, Eva Rysová...), zo strednej generácie Emila Horvátha ml., Martu Sládečkovú, Ivana Romančíka, Petra Bzdúcha, Milana Kňažka, Mariána Geišberga, Ľubomíra Pauloviča, Mateja Landla…

Z režisérskych osobností tu pôsobili Andrej Bagar, Martin Hollý, Miloš Pietor, Peter Sherhaufer, Ľubomír Vajdička, Stanislav Párnický, Roman Polák, Matúš Oľha či Štefan Korenči. SKD vždy dokázalo zanietiť a inšpirovať mladých tvorcov a bolo tvorivou dielňou súčasného divadla.