Do redakcie sme dostali mail Banskobystričanky Laury Janekovej, žiačky 6.D zo ZŠ Spojová, že či by sme nevedeli uverejniť jej báseň.
Tak sme si povedali, prečo nie. Ponúkame vám teda dielo mladej školopovinnej Laury o mestskom parku, ktorý mnohí Bystričania ešte dodnes nazývajú Leninovým…
Leninov park
To je ten park, v ktorom mi radostne srdce búši,
to je ten park, v ktorom vždy nastražím svoje uši.
Počujem ako lístie krásne šuští,
každý v tom niečo iné lúšti.
Keď tadiaľto bežím,
len krásny vzduch cítim.
Tu vždy moja tvár rozžiari sa,
tu každý človek usmeje sa.
Niet človeka na Zemi,
moji milí verte mi,
čo by nešiel do parku
lúštiť každú hádanku.
Každý človek niečo tuší,
že tu niet ovládať uši.
Človek tu myslí, tuší, báda,
verte mi ešte som tu nevidela hada.
Tento park to je to moje miesto,
v ktorom vycítim, že síl ešte jesto.
To je môj raj na Zemi,
vidíme tu mysľami.
Autor: Laura Janeková, Foto: Mirka Chabadová
Bystricoviny TV
