Priestory Divadla J. G. Tajovského vo Zvolene sa 20. mája stali miestom stretnutia zástupcov kultúry a umenia z celého regiónu na slávnostnom podujatí oceňovania osobností kultúry a umenia BBSK.

Zámerom stretnutia bolo slávnostné morálno-spoločenské ocenenie práce a výnimočných tvorivých výkonov nositeľov kultúry a umenia BBSK v oblasti umeleckej tvorby, záujmovo-umeleckej činnosti, kultúrno-výchovnej práce a ľudovo-umeleckej tvorby.

Hodnoty vznikajú všade, kde žijú tvoriví ľudia. V súčasnosti sú však najviac medializované najmä komerčné kultúrne aktivity, ktorých tvorcovia užívajú verejné pocty a slávu. Naproti tomu na ľudí, ktorí obetavo a spravidla bez finančného ohodnotenia pôsobia v miestnej kultúre sa zavše zabúda.
Odbor kultúry a kultúrneho dedičstva Úradu BBSK takýmto spôsobom oceňuje prácu obetavých manažérov miestnej kultúry, jej tvorcov a nositeľov, aby sa zviditeľňovali podujatia na okraji, alebo úplne mimo pozornosti elektronických a tlačových médií, či súčasnej komerčne a technokraticky orientovanej spoločnosti. Ako prejav úcty voči miestnej, regionálnej a národnej kultúre, ale aj kultúrnosti a kultivovanosti človeka a spoločnosti.

Cenu Kvet kultúry a umenia a Pamätný list udelil predseda BBSK Milan Murgaš už po tretíkrát významným osobnostiam kultúry a umenia BBSK, ktoré svojim celoživotným dielom prispeli k rozvoju kultúry a umenia v našom regióne: hercovi Andrejovi Mojžišovi za celoživotné dielo a vysokú umeleckú úroveň hereckého majstrovstva, Kláre Kislingerovej za celoživotný prínos pre rozvoj knihovníctva v Banskobystrickom samosprávnom kraji, Pavlovi Urbančokovi za celoživotný prínos pre rozvoj knihovníctva v Banskobystrickom samosprávnom kraji, Márii Kasanovej za celoživotný prínos v oblasti ľudovej kultúry pre rozvoj autentického dedinského folklóru obce Tekovská Breznica, hercovi Štefanovi Píššovi in memoriam za celoživotné dielo, vysokú umeleckú úroveň hereckého majstrovstva a významný prínos pre rozvoj bábkového divadla (cenu prevzala riaditeľka Bábkového divadla na Rázcestí Iveta Škripková, ktorá zastupovala manželku Štefana Píššu, ktorá účinkovala so súborom bábkového divadla v poľských v Katoviciach), Pavlovi Bielčíkovi za dlhodobé tvorivé výsledky v oblasti výroby tradičných ľudových hudobných nástrojov a šírenie bohatstva ľudovej kultúry, Márii Knižkovej za cieľavedomé vyhľadávanie, uchovávanie a šírenie bohatstva tradičnej ľudovej kultúry Horehronia, Marianne Bárdiovej za významný celoživotný prínos pre rozvoj hudobnej vedy a múzejníctva.

Profily nositeľov ceny Kvet kultúry a umenia BBSK za rok 2009:

Andrej Mojžiš – Divadlo nás pomkýna k vyšším cieľom. Od mnohých postáv som sa niečo naučil, v mnohom som sa poučil. Pokiaľ som mohol, odovzdával som divadlu všetko, čo vo mne bolo, čo som bol schopný urobiť. Je to vzájomné pnutie divadla a herca medzi sebou, a ak sa to podarí – je to najkrajšie, čo môže herec zažiť“ – vyznáva herec, ktorý celý svoj umelecký život zasvätil doskám Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene.

Začínal v ochotníckom divadle v Bartošovej Lehôtke, neskôr v Kremnici a krátky čas pôsobil aj v Armádnom súbore Víta Nejedlého v Prahe. Členom činohry DJGT vo Zvolene sa stal 1.augusta 1953 a svojmu domovskému divadlu zostal verný dodnes. Za polstoročie stvárnil vyše 150 dramatických postáv, účinkoval v desiatkach filmov a televíznych inscenácií a svoj všestranný talent uplatnil aj v muzikálovom žánri v banskobystrickej spevohre. Jeho charakteristický hlas počuť i dnes z rozhlasových vĺn a dabovaných filmov. Stvárnil množstvo žánrovo rôznorodých postáv zo svetového i domáceho repertoáru – ku každej postave pristupoval s precíznou prípravou, s maximálnym úsilím vydolovať z postavy podstatu.
V súčasnosti stvárňuje dvojpostavu Dedka a Anjela v hre Hugo Karas súčasného autora Doda Gombára. Jeho majstrovstvo bolo odmenené viacerými vyznamenaniami a cenami. V roku 2000 sa stal držiteľom Ceny Jozefa Krónera za celoživotné dielo. Na XIX. ročníku Festivalu pôvodnej slovenskej rozhlasovej hry v roku 2005 mu bola udelená Cena za celoživotné dielo pri realizácii rozhlasových hier. Na Nový rok 2007 prevzal z rúk prezidenta SR Ivana Gašparoviča vysoké štátne vyznamenanie – Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky.

Klára Kislingerová – Je vzácnou nestorkou knihovníctva na Slovensku. Takmer celý svoj život zasvätila knihovníctvu a knihovníckej práci. Od roku 1964 ako riaditeľka okresnej knižnice – v súčasnosti regionálnej knižnice Jána Kollára v Kremnici. V priebehu jej 45-ročného manažérskeho pôsobenia prešla knižnica rôznymi zmenami – od presťahovania zo stiesnených do veľkorysejších priestorov meštianskeho domu na kremnickom historickom námestí, cez zmeny zriaďovateľov, od klasických foriem knižničnej práce po súčasné progresívne formy knižnično-informačných služieb.
Iniciatívne, zodpovedne, s potrebnou dávkou kreativity a pohotovosti reagovala na požiadavky a potreby knižnice. Rýchlo a cieľavedome preberala nové trendy, kvalifikovane vedela využiť získané informácie a poznatky, čo prispelo k tomu, že počítačové technológie sa stali v knižnici významným a neoddeliteľným článkom sprístupňovania informácií a navigácie k nim. Počas jej pôsobenia sa skvalitnila a uľahčila dostupnosť informácií verejnosti zabezpečením bezplatného prístupu k internetu, ktorý sa stal súčasťou služieb knižnice v rámci národného projektu „Informatizácia knižníc“. Pod jej vedením knižnica získala pozitívny imidž v očiach verejnosti, pričom dôležitú úlohu zohrala jej snaha, aby si túto víziu osvojili všetci zamestnanci knižnice. V rámci metodickej pôsobnosti v 60 knižniciach v okresoch Žiar nad Hronom, Banská Štiavnica a Žarnovica prispela významnou mierou k zvýšeniu odbornej úrovne obecných knižníc regiónu. Svojím manažérskym prístupom vo funkcii riaditeľky i množstvom odborných príspevkov v masmediálnych prostriedkoch má významný podiel na rozvoji knižničnej práce a knihovníctva nielen v rámci kraja, ale i celého Slovenska.

Pavol Urbančok – Celý svoj profesijný život zasvätil knižnici, knihám a čitateľom. V roku 1974 nastúpil ako mladý riaditeľ do vtedajšej Okresnej knižnice v Lučenci a popri náročnej riadiacej práci vyštudoval na Karlovej univerzite v Prahe vedecké informácie a knihovníctvo. Za 35 rokov pôsobenia na poste manažéra dnešnej regionálnej Novohradskej knižnice prešla inštitúcia výraznými zmenami, vďaka ktorým sa stala významnou kultúrno-vzdelávacou inštitúciou v centre Novohradu. Presťahovaním sa do historickej budovy bývalej Štátnej banky československej v roku 1975 získala knižnica atraktívne priestory. Poslednou rekonštrukciou prešlo oddelenie náučnej literatúry za významnej pomoci Banskobystrického samosprávneho kraja v roku 2006.
Pod jeho vedením sa knižnica dostala do povedomia širokej verejnosti celého
regiónu aj organizovaním atraktívnych kultúrno-výchovných podujatí, ako napríklad celoslovenská súťaž v literárnej tvorbe „Literárny Lučenec“, celoslovenský seminár „Len čítať z pier nestačí“ organizovaný v spolupráci so Slovenskou národnou knižnicou či súťaž „Exlibris Hlohovec“ vo výtvarnom stvárnení knižnej značky.
Významná je cezhraničná spolupráca Novohradskej knižnice v Lučenci so Župnou knižnicou Bálinta Balassiho v Salgótarjáne. Počas jeho pôsobenia sa skvalitnila a uľahčila dostupnosť informácií verejnosti zabezpečením bezplatného prístupu k internetu. Metodickým pôsobením podstatnou mierou prispieva k zvýšeniu odbornej úrovne 81 obecných knižníc v okresoch Lučenec a Poltár. V rámci automatizácie knižničných služieb zrealizovali v kooperácii s ďalšími regionálnymi knižnicami v pôsobnosti BBSK významný projekt – súborný katalóg regionálnych knižníc BBSK. Novohradská knižnica v Lučenci získala v minulom roku 1. miesto v celoslovenskej súťaži o najlepšiu webovú stránku TOP WEBLIB 2007 v kategórii verejné a školské knižnice.

Mária Kasanová – Nadšená zberateľka a šíriteľka tradičných hodnôt slovenskej ľudovej kultúry. Významným prínosom jej práce v oblasti kultúry je oživovanie a uchovávanie kultúrnych tradícií regiónu Stredné Pohronie.
V malebnej obci Tekovská Breznica vedie od roku 1985 folklórnu skupinu Brezničanka. Témy pre spracovanie rôznych programov čerpá zo zvykoslovia rodnej obce, ako sú vianočné a veľkonočné zvyky, zbieranie bylín, máčanie konopí, priadky, na Ondreja, vitie pierok, nosenie svadobného venca, rady neveste, čepčenie a svadobné zvyky, predávanie hrncov, hrabanie chotárskej lúky, fašiangy či páračky, ktoré spracováva autentickým pútavým spôsobom. Aj v súčasnosti jej folklórnu skupinu pozývajú na svadby, aby mladomanželom sprítomnila dávne zvyky. Členovia Brezničanky sa pravidelne zúčastňujú nielen Pohronských folklórnych slávností v Podhorí, ale aj ďalších regionálnych folklórnych slávností.
Svoj dar a talent pracovať s mladými ľuďmi uplatňuje v tvorivých dielňach ľudových remesiel v spolupráci s Pohronským osvetovým strediskom v Žiari nad Hronom. Na folklórne podujatia prichádza oblečená v tradičnom breznianskom kroji a jej láskavé srdce pripomína babičku Boženy Nemcovej.
V poslednom období sa zameriava na zachovanie tradičného ľudového kroja, aký sa nosil v Tekovskej Breznici. Pod jej rukami ožívajú jeho súčasti podľa starodávnych vzorov – zemenské čepce, hatlasové kroje – sukňa, lajblík, zástera či svadobné pierka „starejšieho“. Jej zmysluplný život je naplnený obetavou dobrovoľnou prácou, zanietenosťou pre ľudové umenie a uchovania odkazu našich predkov pre budúce generácie.

Štefan Píšša – Prvé kontakty s divadelným umením zažil vo svojom rodisku – v obci Zliechov, kde sa hrávalo ochotnícke divadlo. Počas stredoškolských štúdií na gymnáziu v Ilave, ani počas vojenčiny v Brne divadlo hrať neprestal. Svoj život však navždy spojil s divadlom v roku 1961 – vtedy bol prijatý ako herec do umeleckého súboru vtedajšieho Krajského bábkového divadla – dnes Bábkového divadla na Rázcestí v Banskej Bystrici.
Bol jedným zo zakladajúcich členov divadla a postupne sa vypracoval medzi jeho herecké opory a osobnosti. S týmto divadlom prežil všetky jeho vzostupy i ťažké chvíle. No nikdy ho neopustil. Nikdy nepoprel sám seba, svoje umelecké i ľudské presvedčenie, svoje názory na život, česť a poctivú divadelnú robotu. A keď v roku 2001 musel nedobrovoľne – zo zdravotných dôvodov – odísť do dôchodku, vždy, keď sa mu dalo, utekal svojej chorobe – utekal do divadla – pomáhať: obliekal si kostým a vítal svojich divákov vo foyer divadla, pri jeho vstupe, alebo aj na chodníku pred divadlom. A keď už nevládal a sily mu dochádzali, nahral svojim neopakovateľným hlasom privítanie divákov, ktoré dodnes znie vo všetkých priestoroch BDNR.
Za 40 rokov pôsobenia v divadle vytvoril desiatky postáv, odohral tisícky predstavení, bol umeleckým šéfom. Účinkoval vo všetkých slávnych predstaveniach Krajského bábkového divadla a aj po roku 1989 vytvoril už – v Bábkovom divadle na Rázcestí – množstvo nezabudnuteľných postáv, ktoré sa navždy budú pamätať a už teraz sa stávajú legendárnymi. Bol skvelý a často obsadzovaný aj v dabingu, v rozhlase, vytvoril tiež niekoľko televíznych postáv a ako animátor účinkoval v desiatkach televíznych bábkových inscenácií.
Je nositeľom viacerých hereckých cien a v roku 1998 mu Slovenský literárny fond, výbor Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti rozhlasu, divadla a zábavného umenia, udelil Cenu za celoživotné dielo. Svojím postojom k životu i k divadlu bol nasledovaniahodným učiteľom. V jednom z posledných rozhovor povedal:
„Želal by som si, aby sa nám rodili samé pekné inscenácie, aby som ako dôchodca chodil do divadla nie si podriemať, ale zobudiť a potešiť sa… vyhladiť vrásky na duši…“.

Pavel Bielčík – Kraj, v ktorom sa narodil a krásna príroda Stolických vrchov Gemera – ovplyvnili celý jeho ďalší život. Je majstrom – výrobcom ľudových hudobných nástrojov a interpretom ľudovej hudobnej kultúry. Dodnes žije a tvorí v Kokave nad Rimavicou, ktorá je známa bohatými kultúrnymi tradíciami a nevyčerpateľným žriedlom autentických prejavov ľudovej kultúry. Pôsobivú silu okolitej prírody, vôňu dreva a jeho magickú energiu umocnenú bohatými ľudovými zvykmi a tradíciami, ale aj remeselným fortieľom, už desaťročia umne prevteľuje do každej svojej fujary či píšťalky.
Štyri desaťročia bol členom folklórneho súboru Kokavan a svojou hrou na netradičných ľudových nástrojoch potešil poslucháčov v Maďarsku, Poľsku, Česku, Francúzsku, Chorvátsku, Taliansku, Nemecku. V priebehu týchto rokov získal významné ocenenia – nielen za originálne fujary a píšťalky, ale aj za hru na nich. Dnes vystupuje na rôznych podujatiach s triom Fujaristi z Kokavy. V roku 1974 vyrobil dvojitú fujaru, ojedinelú svojho druhu, z jedného kusa javorového dreva, ktorá je uložená v moskovskom múzeu. Vyrobil už niekoľko stoviek fujár rôzneho ladenia a jeho hudobné nástroje vlastnia obdivovatelia v rôznych kútoch sveta.

Mária Knižková – Už dávno jej učarovali ľudové tradície. Spev, tanec, zvykoslovie a ľudový odev rázovitej horehronskej obce Telgárt jej zásluhou poznajú aj za hranicami našej vlasti. Pôvodným povolaním učiteľka, neskôr riaditeľka základnej školy je dnes starostkou obce Telgárt. Už tri desaťročia pracuje vo Folklórnej skupine Telgárt – od roku 1983 dodnes aj ako umelecká a organizačná vedúca. V roku 1981 založila a 26 rokov viedla Detský folklórny súbor Telgártčok.
Dôkladná znalosť rodného prostredia, ľudovej kultúry, i pedagogické vzdelanie jej umožnili na základe zozbieraného materiálu vytvoriť hodnotné choreografie a programové celky, vždy s dôrazom na čo najväčšiu autentickosť prejavu interpretov. Viaceré získali najvyššie ocenenia na krajských, celoslovenských, aj medzinárodných prehliadkach. Vďaka jej prístupu dlhé roky patria obidva kolektívy medzi najlepšie na Slovensku. Uskutočnili stovky vystúpení a slovenskú kultúru reprezentovali v mnohých krajinách Európy. Významnou je tiež spolupráca so Slovenským rozhlasom a Slovenskou televíziou. V záujme zachovania, archivovania i šírenia folklórneho materiálu boli jej pričinením vydané tri nosiče ľudových piesní a publikácia Piesne z Telgártu.
V roku 2001 v spolupráci s pedagogickým kolektívom spracovala projekt Regionálna výchova v Základnej škole Telgárt, ktorý sa realizuje dodnes s cieľom zakomponovať tradičnú ľudovú kultúru obce a regiónu do vyučovacích predmetov a voľnočasových aktivít krúžkov .
S Horehronským múzeom v Brezne aktívne spolupracuje pri jeho výskumoch a akvizíciách zbierok, najmä ľudového odevu a textilu. So Stredoslovenským osvetovým strediskom v Banskej Bystrici spolupracuje tiež ako lektorka a členka hodnotiacich porôt v oblasti folklóru. Je tiež jednou z hlavných organizátoriek festivalu „Ozveny staroslovienčiny pod Kráľovou hoľou“ – organizovaný v Telgárte od roku 1995.

Marianna Bárdiová – Úspešná vedecká pracovníčka, neutíchajúca organizátorka kultúrneho, hudobného, múzejného aj spoločenského života v Banskej Bystrici a okolí. Svoju vedeckú činnosť orientovala od čias štúdií na pedagogickej fakulte, neskôr na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, na oblasť regionálnej hudobnej historiografie, hudobnej dokumentácie, hudobnej bibliografie, hudobnej a múzejnej pedagogiky, metodiky a muzeológie. Odborne, metodicky a výkonne sa podieľala na budovaní zbierkového fondu Literárneho a hudobného múzea, bola výraznou osobnosťou pri profilovaní odbornej činnosti tejto inštitúcie, publikovala množstvo odborných prác. Až doposiaľ zostavuje a rediguje odborné zborníky, pripravuje vydania zvukových nosičov s hudbou viažucou sa k Banskej Bystrici rôznych období. Jej zásluhou sme sa po mnohých desaťročiach, ba i storočiach mohli započúvať do melódií, ktoré objavila v notových záznamoch starých majstrov.
V Literárnom a hudobnom múzeu v Banskej Bystrici pôsobila ako odborníčka na hudobnú vedu a jej históriu, neskôr ako vedúca odborných oddelení a riaditeľka. Svoje bohaté vedomosti z dejín hudby a hudobnej teórie odovzdávala poslucháčom UMB v Banskej Bystrici a dodnes odovzdáva študentom Konzervatória J. L. Bellu. Je autorkou myšlienky výnimočnej prezentačnej aktivity múzeí a galérií na území BBSK pod názvom Múzeá sú tu pre Vás – jej V. ročník bude súčasťou slávnostného otvorenia Župného leta v našom kraji na historickom námestí v Banskej Bystrici už budúci týždeň – 28. mája 2009.
Zorganizovala a koordinovala regionálne, celoštátne a medzinárodné odborné a vedecké semináre a konferencie. Aj dnes pôsobí ako lektorka, organizátorka a dramaturgička rôznych odborných, vedeckých a umeleckých podujatí. Je odbornou garantkou projektu BBSK pre zriadenie pamätnej izby literárneho vedca prof. Jána Mistríka na Španej Doline a v odbornej činnosti pokračuje aj ako podpredsedníčka Banskobystrickej spoločnosti – Klubu priateľov Stredoslovenského múzea BBSK.