Banskobystričanka Alica Bartková (1982) patrí najvýraznejšie talenty mladej generácie spisovateľov, má za sebou už niekoľko veľmi úspešných románov. Vo vydavateľstve Forza Music  jej práve vyšla  ďalšia kniha – román Ranný lov, čo je tretí tohtoročný titul.

Tretia kniha v tomto roku

Vydavateľstvo Forza Music „objavilo“ Alicu Bartkovú, keď sa zúčastnila súťaže Detektívka 2013. V nasledujúcom roku jej okrem krimi príbehu Zabijaci vydalo aj ďalšiu prózu s názvom Trhlina. V oboch prípadoch sa Alica Bartková predstavila ako zrelá a kultivovaná autorka, ktorej jedinečný a svojský pohľad na svet je nielen výpoveďou dieťaťa svojej doby, ale nesie v sebe tie najlepšie literárne kvality.

V najnovšej próze Ranný lov autorka rozšírila svoj záber o novú tému – ako žiť a najmä prežiť v spoločnosti, kde slušnosť a bezúhonnosť sú skôr komodity na ozdobu než ako samozrejmá súčasť života.  Ide o viacvrstvový príbeh na prvý pohľad bežnej manželskej dvojice sa začína síce nenápadne, ale zato akčne.

Alice Bartkovej sa podarilo na malej ploche vykresliť strhujúci príbeh o večných ľudských hodnotách a pochybeniach – o láske i zločine, o nešťastnej náhode aj sile vzoprieť sa zdanlivo neriešiteľnej situácii.

Ranný lov

Žena sa rozhodne ísť na lov, aby si uvarila jedlo z tvora, ktorého si sama uloví. Sebavedomá majiteľka reklamnej firmy Irena sa rovnako rázne a dominantne správa aj v manželstve so stredoškolským učiteľom Petrom, napoly alibistom, napoly rojkom. Počas búrky v horách Petra trafí do čela ľadová krúpa a treba ísť na pohotovosť. Cestou naspäť padne z úst muža slovo rozvod a manželia sa pohádajú.

Od tohto momentu už nie je v príbehu nič bežné ani stereotypné. Akoby hrdinovia príbehu začali žiť vlastným životom a autorka bola iba ich kronikárom. Príbeh manželov sa odrazu stane i príbehom spoločnosti so všetkými neresťami a chytráctvom, aké doba so sebou priniesla. Už nejde iba o manželskú roztržku, ale o záchranu holého života, keď sa o svoj podiel prihlásia bývalí Irenini kumpáni, ktorí sa chcú dostať k tučnej koristi.

Príbeh manželov z horúcej súčasnosti, ktorí až v krajnej situácii pochopia, že spojili svoj život s tým správnym partnerom, len akosi pozabudli na dôvody, prečo si ho kedysi vybrali. Štyridsiatnik Peter je učiteľ fyziky a matematiky na strednej škole. Jeho žena Irena je sebavedomá majiteľka reklamnej agentúry.

On je ústupčivý rojko, ona vždy vie, čo chce a ide si nekompromisne za tým.  On si tajne sťahuje z internetu obrázky vecí, čo sa mu páčia.  Ona má zbrojný pas, dobrú mušku a nemôže mať deti. Jedno ráno zastrelila bažanta, aby si uvarila polievku. Rozhodla sa zjesť len to, čo si sama uloví. Spočiatku nudný víkend manželskej dvojice v chate ďaleko od civilizácie sa v priebehu jedného dňa mení na boj o záchranu holého života.

Úryvok z románu Ranný lov

Petrova žena rozrazila dvere a šmarila na kuchynskú linku svoj úlovok. Rozhodla sa totiž, že budú jesť to, čo sama uloví. Vo vetrovke, v zablatených čižmách, ešte s brokovnicou v ruke, sa pýta: „Tak čo povieš?“

„Čo to, preboha, je?!“

Peter netuší, čo je to za vtáka, od hodín prírodopisu ubehlo dosť času. Pohľad na bezvládne telo s vykrúteným krkom, hnedé perie, na ktorom je trochu krvi, mu nerobí dobre na žalúdok.

„Predsa bažant!“

„Aha.“

„Idem ho ošklbať, spravím z neho polievku!“

Bažantia sliepka nehybne leží, krv na perí značí presný zásah, ale Peter by aj tak nebol prekvapený, keby sa teraz pohla, vyskočila a ďobla ho do tváre. Je čudné, keď sa vás smrť zvierat bezprostredne týka a vidíte ešte hlavu zvieraťa, z ktorého kus bude čoskoro naaranžovaný na vašom tanieri. On by to označil ako jedlo s výčitkami. Áno, tanier plný výčitiek.

„Ja to jesť nebudem!“ protestuje.

„Akože nebudeš?!“

„Proste nebudem,“ nástojí na svojom a obráti sa späť k novinám na stole.

„Peter, čo si zase taký čudný?! Myslíš si, že kurča z potravín je lepšie ako bažant z lesa?“

Na stránke novín sa vyníma veľkým žltým písmom titulok Podvod s charitou na pomoc deťom v Afrike, za ktorým sú obrázky vychudnutých detí s nafúknutými bruchami, a on si uvedomí, že tie deti by boli vďačné aj za toho bažanta. Ale on predsa nežije v krajine tretieho sveta, tak prečo by mal, dofrasa, opäť jesť to, čo nechce?!

„Irena, nechaj to tak.“

Manželka Irena bola vždy ženou činu. Vždy reaguje rýchlejšie a ráznejšie ako on, väčšina vecí v ich živote je preto podľa nej. Nedá sa povedať, že by mu to veľmi prekážalo, napokon je to jeho chyba, že je to tak.

Ale občas mu to naozaj ide na nervy. Má pocit, akoby ho natlačila do akéhosi výťahu, kde stláčala gombíky a určovala, kde pôjdu, iba ona. A to sa mu nie vždy pozdáva. Je predsa muž, a má potrebu občas si dupnúť! Pri jeho žene to však nejde. Dokonca aj túto chatu kúpili iba preto, lebo to chcela ona. On sa v prechádzkach v lese veľmi nevyžíva, niekoľkokrát už mal kliešťa a zo zbierania malín má

vždy doškriabané ruky.

„Ani tú kapustnicu si nejedol pre huby! Len preto, že som ich zbierala ja! To mi naozaj až tak neveríš? Myslíš si, že som idiot?!“

„Skrátka mám pocit, že veci z obchodu sú bezpečnejšie.“

„Bože! Peter, ty si taký somár!“ S výkrikom spravodlivého hnevu žena schmatne bažanta a ide ho von ošklbať…..